11
Lázaro ĩ bajirocare queti
1-2 Sĩgʉ̃ ñacami Lázaro vãme cʉtigʉ. Ĩ bederã rõmiri ñacama Mar'ia, gajeo Marta. Ĩna ñacama Betania vãme cʉti macana. Mar'ia ñacamo so, Jesús gʉborire sʉtiquẽnase tucõari so joa ñajone vejacarocaco. Bʉto rijayuju Lázaro. Lázaro ĩ rijaro ĩacõari, ĩ bederã rõmiri Jesúre ĩre oca cõañuma ĩna:
—Mʉ baba Lázaro bʉto rijami —ĩre yi oca cõañuma ĩna.
Tire ajicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús:
—Rijaye ĩre sĩabetoja. “ ‘Quẽnarẽtogʉ̃ ñaami Dios. Ĩ cõrone quẽnagʉ̃ ñaami ĩ macʉ quẽne’ yirʉ̃cʉbʉorãjaro masa” yigʉ, rijagʉ bajigʉmi —yʉare yicami Jesús. “Ĩre rijaye ĩre sĩabetoja” yigʉ, “Rijayayicõa tʉjabetirʉcʉmi” yirʉne yicõañumi.
Lázarore, ĩ bederã rõmiri Martare, to yicõari, Mar'iare quẽne ĩnare maicami Jesús. To bajiboarine, “Bʉto rijami Lázaro” ĩna yisere ajiboarine, vabeticami Jesús maji. Tone yʉa ñacatone jʉarʉ̃mʉ ñacõacajʉ yʉa maji, Jesúrãca. To baji, jʉarʉ̃mʉ bero yʉare ĩ buerãre ado bajiro yʉare yicami Jesús:
—Ita quẽna, Judea sitajʉ. Lázaro ĩ ñarojʉ vajaro mani —yʉare yicami Jesús.
To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa:
—Cãnʉbʉsane toana jud'io masa ʉjarã gʉ̃ta rãca mʉre rearʉacama ĩna. ¿Tojʉre quẽna tudivaroti tʉoĩati mʉ, yʉare gotimasiogʉ̃? —ĩre yisẽniĩacajʉ yʉa, Jesúre.
To yʉa yirone, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús:
—Adi macarʉcʉrojʉre mani catiro cõro quẽnaro cõĩamasiami Dios. Ĩ bojaro cõro catirʉarãja mani. No bojarã Diore masirã, Dios ĩ bojasere yitʉjabeama, yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari. 10 Diore masimenajʉama, Dios ĩ bojasere yirʉabeama, yʉre ajitirʉ̃nʉmena ñari —yʉare yicami Jesús.
11 Tire yʉare goticõa, quẽna gajeye yʉare gotirẽmocami:
—Mani baba Lázaro, cãnicoarimi. To bajiri ĩre yujiogʉacʉ yaja yʉ —yicami Jesús.
12 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa:
—Cãnigʉ̃ ĩ bajijama, caticoarʉcʉmi —ĩre yicajʉ yʉa, Jesúre.
13 “Cãnigʉ̃ bajigʉmi” Jesús ĩ yisere ajicõari, “Ĩ ʉsʉsãjarere yigʉmi”, yicõacajʉ yʉa. To bajiro yʉa yitʉoĩaboajaquẽne, Jesújʉama, “Bajirocacoarimi” yirʉne yicõañumi Jesús. 14 To bajiri, “Yʉre quẽnaro ajimasibeama ĩna” yigʉ, riojo yʉare goticami Jesús:
—Lázaro bajiyayicoarimi —yicami yuja. 15 —Variquẽnaja. Quẽnaro ĩ tʉjʉre vabejʉ yʉ, “Riojo Dios macʉne ñaami” mʉa yirʉ̃cʉbʉorotire yigʉ. To bajiri, ita. Ĩato, Lázarore —yʉare yicami Jesús.
16 Jesús buerimasʉ yʉa rãcagʉ, Tomás vãme cʉtigʉ ñacami. Cojoji ruyuarãne, jʉarã ruyuar'i yʉa yicacʉ ñacami. Ado bajise yʉare yicami:
—Ita mani quẽne. Jesúrãcane bajiyayirãsa —yʉare yicami Tomás.
“Yʉ ñaja masare catiomasigʉ̃”, Jesús ĩ yire queti
17 To bajiri, Betaniajʉ yʉa ejarone, —Babarirʉ̃mʉri tʉsajʉ, Lázarore ĩna yujero bero —yʉare yigoticama masa.
18 Jerusalén macajʉ ñacõari, vajama, tres kilómetros vaejariaro ñacajʉ Betania maca. 19 Jerusalén maca vadiriarã jud'io masa jãjarã ejayuma, Lázaro ĩ bajirocajare otirã. “Quẽnabeti bajiaja ti mʉa gagʉ ĩ bajiyayise” Martare, to yicõari Mar'iare quẽne yiotirã ejayuma ĩna. 20 To bajiro ĩna yiñarone, “Vadiami Jesús” ĩna yisere ajicõari, yʉare bocago, vadicoayumo Marta. To so bajiro ũnone, so bedeo, Mar'iajʉama, vadibesumo. Vijʉne ñacõañumo so. 21 Jesús tʉjʉre ejacõari, ado bajiro ĩre yicamo Marta:
—Yʉ ʉjʉ, adone mʉ ñajama, yʉ gagʉ bajiyayibetiborimi. 22 Ĩ bajirocato bero ti ñaboajaquẽne, “Diore mʉ sẽnijama, mʉ sẽnirore bajirone mʉre cʉdirʉcʉmi Dios”, yimasiaja yʉ —Jesúre ĩre yicamo so, Marta.
23 To so yisere ajicõari,
—Mʉ gagʉ quẽna caticoarʉcʉmi —sore yicami Jesús.
24 To bajiro ĩ yijare,
—Socʉ me yaja mʉ. Ñatʉsarirʉ̃mʉ masare Dios ĩ catiorirʉ̃mʉjʉ, quẽna caticoarʉcʉmi yʉ gagʉ —ĩre yicamo so.
25-26 To so yisere ajicõari, ado bajiro sore yicami Jesús:
—Yʉ ñaja masare catiogʉ masuma. No bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉrãma bajiyayicoaboarine, quẽna tudicaticõarʉarãma ĩna. To ĩna bajiro bero, jʉaji tudirijabetirʉarãma. ¿Tire ajitirʉ̃nʉati mʉ quẽne? —Martare sore yisẽniĩacami Jesús.
27 To bajiro ĩ yisere ajicõari,
—“Yʉ ʉjʉ, mʉ yirore bajirone bajiaja ti. Mʉne ñaja, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i, masa ñajediro ʉjʉ. Dios macʉne ñaja mʉ, adi macarʉcʉrojʉre vadir'i”, mʉre yimasiaja yʉ —Jesúre ĩre yicamo so.
Lázaro masa boero tʉjʉ Jesús ĩ otire queti
28 To yicõa, so bedeore Mar'iare, sore jigo, tudicoacamo Marta. So tʉjʉre ejacõari, ado bajiro Mar'iare sore gotirudiyuju so, yayioroaca:
—Manire gotimasiorimasʉ tone ñaami. “Vadiato”, mʉre yimi —sore yiyuju Marta, so bedeore.
29 To sore so yigoticõarojʉma, guaro vʉ̃mʉ budi vadicoayumo so Mar'ia, Jesúre ĩre ĩagoago. 30 Jesúrãca ti macajʉre ejabeticajʉ yʉa maji. Marta yʉare so bocacatojʉne ñacõacajʉ yʉa maji. 31 Mar'ia rãca ñañuma ĩna jud'io masa, so gagʉ ĩ bajiyayijare otirã. To bajiri Mar'ia guaro so vʉ̃mʉ vado ĩacõari sore sʉyayuma ĩna quẽne. “Masa boero tʉjʉ otigo, vaco bajigomo” yirã baji ruyuyuma ĩna.
32 Mar'ia, Jesús tʉjʉ ejacõari, ĩ gʉbori tʉjʉ gʉsomuniari tuetucamo so, ĩre rʉ̃cʉbʉogo. To yicõari, ado bajiro ĩre yicamo so:
—Yʉ ʉjʉ, cãnʉjʉ mʉ ejajama, yʉ gagʉ bajiyayibetiborimi —Jesúre ĩre yicamo so, Mar'ia.
33 Mar'ia so otisere ĩacõari, so rãca vadicana jud'io masa quẽne ĩna otisere ĩacõari, Jesús, bʉto sʉtiriticami. 34 To bajicõari ĩnare sẽniĩacami Jesús:
—¿Nojʉ ĩre yujemasiri mʉa? —ĩnare yisẽniĩacami Jesús.
To bajiro ĩ yirone,
—Adojʉa ĩagʉ̃ vadiĩasa yʉa ʉjʉ —ĩre yicama ĩna.
35 To bajiro ĩre ĩna yirone, oticami Jesús. 36 Jesús ĩ otisere ĩacõari, ado bajiro yicama ĩna jud'io masa, sĩgʉ̃ri:
—Ĩaĩasaque. Lázarore bʉto ĩre maiboayumi —gãmerã yicama ĩna.
37 To bajiro ĩna yirone, gãjerã sĩgʉ̃ri ado bajiro yicama:
—Caje ĩabecʉre ĩaroticacʉ ñaboarine, ¿no yigʉ Lázarorema, “Rijabeticõato”, yimasibesujari? —gãmerã yicama ĩna sĩgʉ̃ri, to ñacodecana.
Lázaro ĩ tudicatire queti
38 Bʉto sʉtiritigʉne, ejarʉ̃gʉ̃cami Jesús, Lázaro masa boero tʉjʉre. Gʉ̃tavi ñacajʉ ti, bajirocar'ire ĩna yujeriajʉ. Gʉ̃tane bibe ecoyuja. 39 Tojʉre ejagʉne,
—Gʉ̃tare tũnuo gocõaña —ĩnare yicami Jesús.
To bajiro ĩ yirone ado bajiro ĩre yicamo so, Marta, Lázaro ñaboar'i bedeo:
—¡Yʉ ʉjʉ, majique! Babaricãrãcarʉ̃mʉ tʉsacoajʉ ĩ bajiyayiro bero. Jẽre ʉ̃ni sʉticoacʉmi —Jesúre yicamo so.
40 To so yiboajaquẽne, ado bajiro sore yicami Jesús:
—Yʉre mʉ ajitirʉ̃nʉjama, rẽtoro ñamasusere Dios ĩ yimasisere ĩarʉocoja mʉ, mʉre yibʉ yʉ —sore yicami Jesús.
41-42 To bajiri yuja, gʉ̃tare tũnuogocama masa. Ĩna tũnuogorone, õ vecajʉare ĩamʉocõari, ado bajiro yicami Jesús:
—Cacʉ, “Quẽnaja” mʉre yaja, yʉre mʉ ajise ñajare. Tocãrãcajine mʉre yʉ sẽniro ajirũgũaja mʉ. To bajiri, “ ‘Dione ñaami Jesúre ĩre cõar'i’ yimasiato ĩna” yigʉ, ĩna ĩaro rĩjorojʉa yʉ yimasirotire mʉre sẽniaja yʉ —Diore yicami Jesús.
43 To yigajanogʉ̃ne, tutuase avasãcami Jesús yuja:
—Lázaro, budiaya mʉ —yicami Jesús.
44 To bajiro ĩ yirone, bajirocar'ire ĩna yujer'i ñaboarine, budicoadicami Lázaro. Ĩ ricarire to yicõari, ĩ rujʉre quẽne sudine dʉrear'i ñacami. Ĩ gʉbori, ĩ rʉjoa quẽne sudine gũmar'i ñacami. To bajiri,
—Ĩre õjaña mʉa. Vajaro ĩ —ĩnare yicami Jesús.
“¿No bajiro yicõari, Jesúre ĩre sĩarãti mani?”, ĩna yire queti
(Mt 26.1-5; Mr 14.1-2; Lc 22.1-2)
45 To bajiro Jesús ĩ yiĩosere ĩacõari, jãjarã jud'io masa, Mar'iare baba cʉticana, Jesúre ĩre ajitirʉ̃nʉ sʉyasʉocama ĩna. 46 Gãjerãma, Jesús ĩ yiĩosere ĩacõari, fariseo masare gotirã vasujarã ĩna. 47 Ĩna gotisere ajicõari, fariseo masa, paia ʉjarã rãca rẽjañujarã ĩna. Rẽjacõari, jud'io masa ʉjarãre, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare quẽne jirẽocõañujarã ĩna. To bajiri ĩna rãca ado bajiro gãmerã ñagõñujarã ĩna:
—¿No bajiro ĩre yirãti mani? Bʉto masune ĩaĩañamanire yiĩogʉ̃ yami. 48 To bajirone ĩre mani yiboa tʉjajama, masa jediro ĩre ajitirʉ̃nʉrʉarãma. To bajicõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire caguereacõarʉarãma romano masa. To yicõari mani ñarimacarire reajeocõarʉarãma ĩna —gãmerã yiyujarã ĩna.
49 Ti cʉ̃mare paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ Caifás vãme cʉtigʉ ñacami. To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ:
—Masibeaja mʉa. 50 Mani ye jedirore ĩna reajama, quẽnabetoja. To bajiri ĩaĩañamanire yiĩogʉ̃, manire rijabosato ĩ —yiyuju Caifás.
51-52 Ĩ masurione to bajise tʉoĩacõari, yibesuju Caifás. Paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñari, Dios sʉorine to bajiro gotiyuju, Jesúre ĩre sĩarʉagʉ ñaboarine. “Jud'io masa rĩrene ĩnare rijabosabetirʉcʉmi Jesús. No bojarã Jesúre ĩre ajitirʉ̃nʉrona Dios rĩa ñaronare adi macarʉcʉroanare ĩnare rijabosarʉcʉmi Jesús” yimasibecʉ ñaboajaquẽne, ĩ tʉoĩasere Caifáre cõañuju Dios. 53 To bajiri, Caifás ĩ gotiriarʉ̃mʉne, “¿No bajiro yicõari Jesúre ĩre sĩarãti mani?”, gãmerã yisʉoyujarã ĩna, jud'io masa ʉjarã.
54 To bajiri, jud'io masa ĩna ñarorema ñacudibeticami Jesús yuja. To ñabecʉne, yucʉ́ manojʉ ñarimaca, Efra'in vãme cʉti macajʉa yʉare ũmato vacoacami Jesús.
55 Pascua boserʉ̃mʉ ĩna yiroto mojoroaca rʉyacoadicajʉ ti. To bajiri, jãjarã masa vacama Jerusalénjʉ, “ ‘Rojose mana ñaja mʉa yuja’ manire yiĩato Dios” yirã, paia ĩna yirotirere yirã vana. 56 Tojʉre ejacõari, Jesúre macaboayujarã ĩna. Ĩre macaboana, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉre ejacõari ado bajiro gãmerã sẽniĩañujarã ĩna, Jesús ĩ ejabetijare:
—¿Mʉma no bajiro tʉoĩati mʉ? ¿Boserʉ̃mʉ vadibetimasucõagʉ̃ yiguida? —gãmerã yiyujarã ĩna, Jesús ĩ ejabetijare.
57 Fariseo masa, to yicõari, paia ʉjarã quẽne, “Jesúre mʉa ĩabʉjajama, yʉare gotiba. Ĩre ñiarʉarã yaja yʉa”, yiyujarã ĩna, masare.