2
Re k'ij tak xka-pa re Espíritu Santo
Y tak xbeka re k'ij chin re quinamak'ij re israelitas rubini'an Pentecostés, re quiniman re Ajaf Jesús quimalon-qui' pa jun jay. Y man jun quinaben, jare' tak c'o jun xk'ajan chicaj, can ancha'l nuban jun cak'ik' tak camas ruchuk'a' y nik'ajan pitinak. Y re' can xunojsaj re jay re anche' quimalon-va-qui', y je'tz'uyurnak. Y re jec'o chire', xquitz'at che ancha'l rurep-k'ak' re xujachala-ri' y xc'ue' pa quive' cada jun. Y xquitz'am rubixic nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta. Pero quire' xbanataj roma re Espíritu Santo xunojsaj re cánma, y jare' xbano chique che xe'ch'o nic'aj chic ch'abal.
Y chire' pa tenemit Jerusalén re k'ij re', je q'uiy israelitas re can niquiya' ruk'ij re Dios, re je'elinak-pa ronojel naciones re jec'o chach re ruch'ulef. Pero tak xquic'axaj re xk'ajan, re vinak xquimol-apo-qui'. Y astapa' re vinak re' xa man junan-ta quich'abal, roma man junan-ta naciones je'pitinak-va, pero re xe'tzake' chij re Jesús xe'bech'o-pa, xk'ax pa quive', roma can man junan-ta rach ch'abal xe'ch'o-va. Re vinak xsatz quic'o'x tak xquic'axaj re'. Can xsatz-va quic'o'x roma xquic'axaj, y niquibila' chiquivach: La ye'ch'o xa aj-Galilea. ¿Y anchique roma yoj nakac'axaj re niquibij? Tak yoj xa man junan-ta kach'abal, roma man junan-ta naciones kojpo-va. Roma jec'o chaka yoj je aj-vova' pa Judea, jec'o chaka yoj re je'pitinak pa Partia, pa Media, pan Elam, pa Mesopotamia, pa Capadocia, pa Ponto, pan Asia, 10 pa Frigia, pa Panfilia, pan Egipto, y jec'o chuka' chaka yoj re je'pitinak más c'a quila cha re tenemit Cirene re c'o pan Africa. Jec'o chaka yoj je'pitinak pa Roma. Y chakacojol yoj jec'o re je israelitas roma quiq'uin israelitas xa'lax-va-ka y jec'o xaxe roma niquinimaj re nubij re ley chin re Moisés. 11 Y jec'o chuka' chaka yoj re je'pitinak pa Creta y pan Arabia. Y konojel xkac'axaj re namalaj samaj chin re Dios, y can pa tak kach'abal-ka yoj xkac'axaj-va, xe'cha'.
12 Y conojel man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. Mare' man niquivel-ta andex niquinojij, y niquibila' c'a chiquivach: ¿Andex ndel-va che tzij re'? ye'cha'.
13 Pero jec'o vinak xa ye'tze'en-apo chiquij re c'o re Espíritu Santo quiq'uin, y niquibila': La' xa je k'abarla', ye'cha'.
Tak re Pedro c'aja nabey xutzijoj re Jesucristo chiquivach re israelitas
14 Y re Pedro y re je once chic apóstoles xe'bepa'e-pa chiquivach re vinak. Y re Pedro xch'o, y xubij: Nuvinak re yix aj-vova' pa Judea, y yex chuka' re yixc'o pa Jerusalén re k'ij re', tic'axaj re xtimbij chiva y titamaj, 15 che konojel yoj re kamalon-ki' vova' man yoj k'abarla-ta. Man ancha'l-ta re ninojij yex. Xa can c'a cumaj roma xa c'aja a las nueve re namak'a', chin che c'o-ta jun re k'abarel-ta chic. 16 Re xbanataj vocame tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, y jac'a re Joel re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha re tz'ibayon can. 17 Y chupan re rutz'iban can reja', re Dios nubij:
Chupan re ruq'uisibal tak k'ij,
xtinya-pa re Espíritu Santo pa quive' re vinak,
y che xtani' che alabo xtiquitzijoj re nimbij chique.
Y re c'a je c'ajola', pa jun ancha'l achic' xtiquitz'at re ninc'ut y nintzijoj chique.
Y re rejeta'k tak achi'a', pa cachic' c'a xque'nc'ut y xque'ntzijoj chique.
18 Can xtintak chuka' re Espíritu Santo pa quive' re nusamajela', che achi'a' che ixoki',
y reje' xtiquitzijoj re xtimbij chique.
19 Y chupan re rocaj xtimban che xque'banataj re man jun bey je'tz'eton-ta,
y quire' chuka' chach re ruch'ulef.
Xtimban c'a che xtitz'at quic', k'ak' y sib re can ancha'l nube.
20 Y re k'ij xa xtik'ukumutaj rach y man chic xtitzu'un-ta.
Re ic' xtoc ancha'l quic'.
Quire' re xtibanataj nabey tak c'amaje-na ne'ka re k'ij chin re Ajaf,
chupan re namalaj k'ij tak xque'ban juzgar re vinak.
21 Y conojel c'a re xque'c'utun che ja re Ajaf re nita'o quichin, can xque'colotaj-va, nicha' re Ajaf Dios.
22 Y ja chuka' re' tak re Pedro xubij: Nuvinak israelitas, tic'axaj c'a jabal re xtimbij chiva: Re Jesús aj-Nazaret, can jac'a re Dios re banayom-pa cha che q'uiy cosas re xe'rubanala' chi'icojol, roma xuban milagros re man jun bey je'tz'eton y chuka' c'o señales xuban chin xk'alajin chivach che can ja-va re Dios re takayom-pa richin. Y re' can itaman-va yex. 23 Pero re Dios xuya' k'ij che xjach re Jesús pan ik'a', roma can quire' runojim-pa. Y yex xiya' pa quik'a' vinak re xa man niquiban-ta re nubij re ruch'abal re Dios, xaxe chin che xquiquimisaj cho cruz. 24 Pero riq'uin re ru-poder re Dios, re Jesús xc'astaj-pa, y xcolotaj-pa pa ruk'a' re camic, roma re camic man xtiquir-ta xuch'ac re Jesús. 25 Mare' re Rey David ch'ovenak can chij re Jesús y xubij quire':
Can nojel tiempo c'a nintz'at che re Ajaf nabey chinoch.
Man jun anchique xtibano chua chin che ninxibij-vi', roma can nojel tiempo c'o viq'uin y pa c'o-va.
26 Y mare' niqui'cot re vánma, y yinqui'cot chuka' yinch'o.
Y astapa' xquincom, can ntaman che ninc'ul re utzil re pitinak riq'uin re Dios.
27 Rat nu-Dios, man c'a xquinaya-ta can chiquicojol re anama'i',
y chuka' man xtaya-ta k'ij che nik'ay-ta-ka re nu-cuerpo, yen re Lok'olaj Ac'ajol.
28 Can nac'ut c'a re utzulaj bey chin c'aslen chinoch,
y camas xtiqui'cot re vánma tak xquinc'ue' aviq'uin, nicha' re rutz'iban can re David.
29 Y ja chuka' re' tak re Pedro xubij: Nuvinak, yex itaman che re jun kamoma', re Rey David xcom y xmuk. Y re anche' mukun-va, c'a c'o chupan re tiempo re'. 30 Y re David can jun samajel chin re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Can rutaman che re Dios can xuban-va jurar che jun chique re rey-rumam reja' jare' re Cristo, y jare' re xtic'ue' can pa ruq'uixel reja', y xtoc Rey. 31 Y re David, can ancha'l xa xutz'at-yan re xque'banataj. Xch'o chij che xtic'astaj re Cristo, che re ránma man xtic'ue-ta can chire' chiquicojol re anama'i', y re ru-cuerpo man xtic'ue-ta can chuka' chire' che nik'ay-ka. 32 Y konojel yoj, yen y re jec'o viq'uin, kataman y nakatzijoj che ja re Dios re xbano cha re Jesús che xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. 33 Y xc'uax chuka' chila' chicaj roma re ru-poder re Dios. Y reja' xuc'ul re Espíritu Santo re sujun roma re Rutota' re c'o chila' chicaj. Y tak reja' xuc'ul-yan re Espíritu Santo, xutak-pa kaq'uin yoj, y ja rusamaj re Espíritu Santo re xitz'at y xic'axaj-a kaq'uin vocame, tak yoj xojch'o nic'aj chic ch'abal re man je'katamalon-ta. 34 Y tak re Rey David xch'o chij re jun re nic'astaj-pa chiquicojol re anama'i', man chij-ta-ka reja' xch'o-va, roma re xc'astaj-a y xba chila' chicaj, ja re Cristo. Y re David rutz'iban can chuka':
Re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo:
Catz'uye-pa pa vajquik'a',
35 y xque'nya' pan ak'a' re ye'tzelan avichin.
Quire' re rutz'iban can re David.
36 Vocame yen yinch'o chiva chiyixnojel yex re yix rey-rumam can re Israel, yex re yixc'o-pa vocame y chuka' re man jec'o-ta-pa. Titamaj che can katzij-va che re Jesús re xitak ruquimisasic cho cruz, can ja-va reja' re banom-pa cha roma re Dios che ja reja' re Cristo y che ja reja' Rajaf ronojel.
37 Y tak re vinak xquic'axaj re xubij re Pedro, xk'axo cánma, y xquic'utuj cha re Pedro y chique chuka' re nic'aj chic apóstoles: Hermanos, ¿andex re ruc'amon che nakaban? xe'cha' re vinak chique.
38 Y re Pedro xubij chique: Tijalataj ic'aslen chach re Dios, y pa rube' re Ajaf Jesucristo tibana' bautizar-ivi', chin quire' nicuyutaj re imac. Y re Dios xtuya' re Espíritu Santo chiva. 39 Roma jare' re rusujun re Dios, man xe-ta chiva yex y man xe-ta chuka' chique re ivajc'ual, xa can chique conojel vinak re jec'o naj y re jec'o nakaj, can chique-va conojel re vinak re ye'rayoj re Kajaf Dios.
40 Y re Pedro c'o nic'aj chic ch'abal re xubij chique y xe'rupaxabaj. Reja' xubij chique re vinak che quixel-pa chiquicojol re vinak chin re tiempo re', re xa je'satzanak pa quimac, chin quire' yixcolotaj-pa, nicha' chique, y c'o chic nic'aj tzij xubij chique.
41 Y re vinak re xe'c'ulu re ruch'abal re Dios pa tak cánma chupan re k'ij re', xe'ban bautizar. Re quiniman can xe'q'uier c'a, roma chupan re k'ij re' xe'oc quiq'uin como jun la'k oxe' mil vinak. 42 Y can man jun bey niquimalij-ta quic'o'x, xa can nojel tiempo c'a niquimol-qui' chin niquic'axaj re enseñanzas re niquic'ut re apóstoles. Can junan chuka' quivach. Junan niquimol-qui' chin niquitaj re xcana-vay chin niquinataj re rucamic re Ajaf Jesús, y chuka' junan niquiban orar. Can nojel tiempo c'a quire' niquiban.
Re quic'aslen re nabey tak vinak re xe'niman chin re Jesucristo
43 Y can conojel re vinak quixibin-qui'. Y q'uiy milagros re ye'banalox coma re apóstoles, y re milagros re ye'quibanala' reje', can nik'alajin c'a che je rusamajela' re Dios. 44 Y conojel re quiniman re Jesús, can niquiban che quich'alal-qui' quiq'uin, y niquijach c'a chiquivach ronojel re c'o quiq'uin. 45 Y chin ye'quitola' re hermanos re nic'atzin che ye'to', ye'quic'ayila' re andex-oc re jec'o quiq'uin. 46 Y re pa rachoch re Dios can k'ij-k'ij c'a jec'o-apo, y can junan quivach conojel. Y tak niquiban va'in pa jun jay, can riq'uin ronojel cánma ye'qui'cot. 47 Y niquiya' ruk'ij re Dios. Can k'ij-k'ij c'a jec'o más re ye'colotaj, roma can ja re Ajaf re nibano chique che ye'q'uier. Y reje' otz c'a ye'tz'et coma re vinak.
2:1 Lv 23.15. 2:2 Hch 4.31. 2:3 Mt 3.11. 2:4 1 Co 13.1. 2:4 Mr 16.17; 1 Co 12.10, 28, 30. 2:4 Hch 1.5; 1 Co 14.2. 2:7 Mr 14.70; Hch 1.11. 2:9 1 P 1.1. 2:11 Ex 12.48; Is 56.6. 2:13 1 Co 2.14. 2:17 Pr 1.23; Is 32.15, 16; Ez 36.27; Zac 12.10; Hch 10.45. 2:17 Hch 21.9. 2:17 Jl 2.28. 2:18 Hch 21.4; 1 Co 12.10, 28; 14.1. 2:19 Jl 2.30. 2:20 Mt 24.29. 2:21 Ro 10.13. 2:22 He 2.4. 2:23 Hch 4.28. 2:23 Lc 24.44. 2:24 Hch 4.10; 10.40; 13.30; 17.31; Ro 4.24; 8.11. 2:24 Hch 3.15. 2:25 Sal 16.8. 2:27 Sal 16.10; Hch 13.35. 2:27 Lc 1.35. 2:29 Hch 13.36. 2:30 2 S 1.13. 2:30 Ro 1.3. 2:30 2 Ti 2.8. 2:30 Lc 1.32. 2:31 Sal 16.10; Hch 13.35. 2:32 Hch 2.24; 3.15. 2:33 Ef 4.8; He 10.12. 2:33 Jn 15.26. 2:33 Hch 1.4. 2:34 Sal 110.1; Mt 22.44; Ef 1.20; He 1.13. 2:36 Lc 2.11; Hch 5.31. 2:37 Zac 12.10. 2:37 Hch 9.6. 2:38 Lc 24.47. 2:39 Ro 9.8. 2:39 Jl 2.28. 2:39 Ef 2.13. 2:42 He 10.25. 2:42 2 Ti 1.13. 2:42 Ro 12.12; Col 4.2. 2:43 Hch 5.5, 11. 2:43 Mr 16.17. 2:43 Hch 4.33. 2:44 Hch 4.32. 2:45 Hch 4.34. 2:45 Is 58.7. 2:46 Hch 3.1; 5.20, 21, 25, 42. 2:46 Lc 24.53. 2:46 Jn 16.22. 2:47 Lc 24.53. 2:47 Hch 5.14; 11.24.