10
Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui'
Y c'are' re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xel-a chire' y xba pa Judea. Y xk'ax chuka' juc'an chic-apo re rakan-ya' Jordán. Chire' camas chuka' q'uiy vinak xquimol-qui' riq'uin. Y reja' xutz'am ruc'utic re ruch'abal re Dios chiquivach, can ancha'l-va rubanom-pa. Y jare' tak jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús chin niquitojtobej y chin che nitzak-ta pa quik'a'. Y mare' xquic'utuj cha vo xa ruc'amon che jun ache nujach-ri' riq'uin re ruxayil. Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': ¿Andex rubin can re Moisés chiva che niban? xcha' chique.
Y reje' xquibij: Re Moisés can ruyi'on-va can k'ij cha re ache che nuban jun vuj anche' nubij-va che xujach-ri' riq'uin re ruxayil y tuya' can, xe'cha' reje'.
Y re Jesús can jare' xubij chique: Can ancha'l c'a icoversan re ivánma yex chupan re etzelal, can quire' chuka' xbanataj ajuer can pa ru-tiempo re Moisés. Xa mare' tak reja' xubij che can tiban quire'. Jac'a re xtiquir-va-pa xa man quire-ta. Re xtiquir-va-pa, tak re Dios xuban re ruch'ulef, can ache y ixok xuban. Can man rion-ta re ache y man rion-ta chuka' re ixok. Mare' re ache man chic xtic'ue-ta quiq'uin rute-rutota'. Xa xtic'ue' riq'uin re ruxayil, y che je ca'e' xa jun c'a xtiquiban. Roma tak quic'uan chic-qui', man chic je ca'e-ta vinak, xa jun chic quibanon. Mare' re xa jun chic rubanon re Dios chique, man tuban re vinak che ye'rujach, xcha' re Jesús.
10 Tak re Jesús y re ru-discípulos jec'o chic pa jay, xe'pa re discípulos xquic'utula' cha re Jesús che andex xrajo' xubij riq'uin re ch'abal re ye'rubij chique re achi'a' fariseos. 11 Y re Jesús xubij chique: Xabanchique ache re nujach-ri' riq'uin re ruxayil y c'are' nuc'am chic jun ixok, re ache re' nimacun chach re ruxayil. 12 Y quire' chuka' re ixok re nujach-ri' riq'uin re ruchijil y niba chic riq'uin jun ache, re ixok re' can nimacun chuka'. Quire' xubij chique re discípulos.
Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola'
13 Y re vinak ye'quic'amala-pa re ac'ola' riq'uin re Jesús, chin che nuya-ta-a re ruk'a' pa quive'. Pero re discípulos xa xquibij chique re vinak che man tiquiban quire'. 14 Jac'a tak re Jesús xutz'at re niquiban re ru-discípulos, xpa ruyoval, roma man otz-ta xutz'at re ye'tajin chubanic, y xubij chique: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'. 15 Y can katzij nimbij chiva, che re man niquiban-ta ancha'l re ac'ola' chin niquijach-qui' pa ruk'a' re Dios, can man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' chique re ru-discípulos.
16 Y reja' xe'ruch'ilej y xuyala' ruk'a' pa quive' re ac'ola' chin xe'ruban bendecir.
Jun ache biyom nitzijon riq'uin re Jesús
17 Y tak re Jesús xutz'am chic-a rubey je ruchibil-a re ru-discípulos, c'o jun ache jonanin xbeka riq'uin, xuque' chach, y xubij cha: Rat utzulaj Maestro, ¿andex re ruc'amon che nimban yen chin che ninvel-ta re c'aslen re man niq'uis-ta? xcha'.
18 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a jun re otz y re' ja re Dios. 19 Y yen nimbij che rat ataman re lajuj mandamientos re xuya' re Dios pa ruk'a' re Moisés ajuer can, che rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man caquimisan, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak, man tak'ol jun vinak chin che nalisaj chach re xa richin reja', taya' quik'ij re ate-arta', xcha' re Jesús cha.
20 Y re ache xubij cha re Jesús: Maestro, c'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'.
21 Y re Jesús xutzu' rach re ache tak xubij quire', y camas xrajo', y c'are' xubij cha: C'a c'o jun cosa re man abanon-ta. Man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Ta'c'ayij ronojel re c'o aviq'uin y re rajal tajacha' chiquivach re vinak camas je meba', chin quire' nic'ue' abiyomal chila' chicaj. Y catampa viq'uin y catzake' chuij, y man tapokonaj nak'asaj tijoj-pokonal nutzij yen, ancha'l xa can yatbinak chuxe' jun cruz, xcha' cha.
22 Y tak re ache xuc'axaj re tzij re xubij re Jesús cha, can k'alaj che xbison-ka pa ránma, roma camas biyomal c'o riq'uin. Y can nibison tak xba roma man nrajo-ta che ndel re rubiyomal pa ruk'a'.
23 Y re Jesús xe'rutzu' re ru-discípulos, y xubij chique: Re c'o quibiyomal, camas c'ayef che ye'oc pa ruk'a' re Dios.
24 Y re ru-discípulos re Jesús can anchique-la xquina' tak xquic'axaj re tzij re xubij re Jesús. Pero reja' xubij chic jun bey chique: Vajc'ual, xcha' chique. Re can quiyi'on cánma riq'uin re quibiyomal, camas c'ayef che ye'oc pa ruk'a' re Dios. 25 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta che nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús.
26 Pero tak re discípulos xquic'axaj chic jun bey re tzij re xubij re Jesús, xsatz quic'o'x y xquibila' chiquivach: Vo xa can ancha'l re nubij, quire', man jun xticolotaj, xe'cha'.
27 Y re Jesús xe'rutzu' chic re ru-discípulos jun bey y xubij chique: Re vinak man ye'tiquir-ta niquicol-qui', jac'a re Dios can nitiquir-va ye'rucol, roma reja' ronojel nitiquir nuban, xcha' chique.
28 Y jare' tak re Pedro xubij cha: Rat ataman che yoj kayi'on can ronojel re c'o kaq'uin, chin che yojtzakatal chavij.
29 Pero re Jesús can jare' xubij: Can katzij nimbij chiva, che xabanchique vinak can c'o q'uiy cosas xtuc'ul, vo xa nutzij yen y roma re utzulaj ch'abal chin re Dios ruyi'on can rachoch, ruch'alal alabo y xtani', rute-rutota', ruxayil, rajc'ual o rulef. 30 Can q'uiy c'a xtuc'ul re nibano quire'. Can pa ciento c'a más re xtuc'ul-yan chupan re tiempo re katz'amon. Xtuc'ul-yan rachoch, ruch'alal alabo y xtani', rute', rajc'ual o rulef. Y astapa' riq'uin tijoj-pokonal roma xe'tzake' chuij yen, pero chupan re jun chic tiempo chakavach-apo, can xtuc'ul re ruc'aslen re man niq'uis-ta. 31 Y je q'uiy re camas quik'ij vocame, pero xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, pero xtapon re k'ij tak xtic'ue' quik'ij, xcha' re Jesús.
Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas
32 Re Jesús y re ru-discípulos y re nic'aj chic vinak, quitz'amon-a bey pa tenemit Jerusalén. Y jac'a re Jesús re nabey-a chiquivach, y mare' re ru-discípulos y re vinak can anchique-la niquitz'at y quixibin-qui' je'tzakatal-a chij. C'are' re Jesús xe'rujach-a ba' re je doce ru-discípulos y xubij chic chique re andex che tijoj-pokonal xtuk'asaj. 33 Reja' xubij chique: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katz'amon-va-a bey, y ja chire' re xquinjach-va yen re xinalax chi'icojol. Xquinjach pa quik'a' re principal tak sacerdotes y pa quik'a' re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y reje' xtiquibij che quinquimisas. Y chuka' xquinquijach pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta. 34 Y re vinak re' xque'tze'en chuij, xquinquichubaj, xquinquich'ay y c'are' xquinquiquimisaj. Pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.
Re niquijo' re Jacobo y re Juan
35 Y re Jacobo y re Juan, re je ruc'ajol re ache rubini'an Zebedeo, xe'jelon-apo riq'uin re Jesús, y xquibij cha: Maestro, xe'cha' cha. Yoj nakajo' nakac'utuj jun utzil chava. Pero tabana' utzil can naban re xtakac'utuj chava, xe'cha' cha re Jesús.
36 Y reja' xubij chique: ¿Andex che utzil re nijo' yex?
37 Y reje' xquibij: Yoj nakajo' che tak ja chic rat re yabano gobernar, naban-ta chaka yoj che nic'ue' kak'ij, naya-ta k'ij chaka chin che yojtz'uye-ta-apo aviq'uin, jun-ta re nic'ue' pan avajquik'a' y jun-ta re pan axocon.
38 Pero re Jesús xubij chique: Yex man itaman-ta che can c'ayef nuban chiva re nic'utuj. Y mare' yen ninc'utuj chiva vocame: ¿Nicoch' como yex re xtiban chua yen? ¿Y nicoch' como chuka' yex jun tijoj-pokonal re ancha'l xtika pa nue' yen? xcha' re Jesús chique.
39 Reje' xquibij: Nakacoch', xe'cha' cha re Jesús.
Y re Jesús xubij chic chique: Can katzij che yex xticoch' re ancha'l xtiban chua yen. Chuka' can xticoch' jun tijoj-pokonal re ancha'l xtika pa nue' yen. 40 Jac'a re nic'utuj chua che jun nitz'uye' pa vajquik'a' y jun pa nuxocon, re' man pa nuk'a-ta yen c'o-va chin che ninya' chiva. Roma re nic'utuj yex, re' xa quichin chic re xtubij re Dios che otz che ye'tz'uye' chire', xcha' re Jesús.
41 Y re je lajuj chic discípulos, tak xquic'axaj re niquijo' re Jacobo y re Juan, xpa quiyoval chique. 42 Y jare' tak re Jesús xe'rayoj re ru-discípulos y xubij chique: Yen nimbij che yex jabal itaman che re banon chique che niquiban gobernar chach re ruch'ulef, ja reje' re ye'bano mandar pa quive' re vinak, mare' can niquina' che ja reje' re je cajaf. Xa can xe re c'o quik'ij jare' re ye'bin re andex niban. 43 Pero chi'icojol yex man quire-ta. Roma vo xa c'o jun chiva yex re nrajo' nic'ue' ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj. 44 Vo xa jun chiva yex can nrajo' che ja reja' re nabey y c'o-ta ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj quichin conojel. 45 Y quire' yen re xinalax chi'icojol. Yen man nimpokonaj-ta yinsamaj pa qui-cuenta re vinak, roma can chubanic-va re' tak ximpa, y man ximpa-ta chin che jec'o chic nic'aj ye'bano-pa re nimbij chique. Can jac'a yen re yimbano re samaj, y can xtinya' chuka' re nuc'aslen chin quire' je q'uiy re ye'colotaj chach re quimac, xcha' re Jesús.
Re Jesús nuc'achojsaj jun moy rubini'an Bartimeo
46 C'are' re Jesús y re ru-discípulos xe'bapon pa tenemit rubini'an Jericó. Y tak reje' niquiya' can re tenemit, camas je q'uiy vinak re je'tzakatal-a chiquij. Y chire' chuchi-bey c'o jun moy rubini'an Bartimeo, ruc'ajol jun ache rubini'an Timeo. Reja' tz'uyul chire', nuc'utula' c'a ru-limosna chique re vinak re ye'k'ax chire'. 47 Y tak reja' xuc'axaj che nak'ax-yan chire' re Jesús aj-Nazaret, reja' cof xch'o y xubij: Tajoyovaj noch rat Jesús, re yat rey-rumam can re Rey David, xcha'.
48 Y je q'uiy vinak xquibila' cha: Ch'oj-achi'.
Pero reja' xa más cof nich'o y nubij: Rat re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj noch roma quire' nbanon, nicha'.
49 Y re Jesús xuc'axaj ruch'abal re ache moy. Mare' xpa'e-ka y xubij che tayox-pa. Y can jare' xbecayoj-pa y xquibij cha: Man taxibij-avi'. Jo'. Re Jesús yarayoj, xe'cha' cha.
50 Y re ache can xe xuc'axaj quire', can jare' xyacataj-pa. Xuya' can re ruk'u' chire' y xba-apo riq'uin re Jesús. 51 Y re Jesús xuc'utuj cha: ¿Andex najo'? Y re ache moy xubij cha: Maestro, yen ninjo' yintzu'un.
52 Y re Jesús can jare' xubij cha: Vocame otz yaba, roma yatzu'un chic. Y roma xaban confiar-avi' viq'uin, mare' xac'achoj. Y re moy can xtzu'un-va y xba chij re Jesús.
10:1 Mt 19.1. 10:2 Mt 19.3. 10:4 Dt 24.1; Mt 5.31; 19.7. 10:5 Dt 9.6; Hch 13.18. 10:6 Gn 1.27; 2.20-23; 5.2. 10:8 Gn 2.24; 1 Co 6.16; Ef 5.31. 10:11 Mt 5.32; 19.9; Lc 16.18. 10:12 Ro 7.3. 10:13 Mt 19.13; Lc 18.15. 10:15 Mt 18.3. 10:17 Mt 19.16; Lc 18.18. 10:19 Ex 20.12-16; Ro 13.9; Stg 2.11. 10:21 Mt 19.21; Lc 12.33; Hch 2.45. 10:21 Hch 14.22; 2 Ti 3.12. 10:23 Mt 19.23; Lc 18.24. 10:24 Job 31.24; Sal 52.7; 62.10; 1 Ti 6.17. 10:27 Jer 32.17; Mt 19.26; Lc 1.37. 10:28 Mt 19.27; Lc 18.28. 10:30 Mt 5.11, 12; Hch 14.22; Ro 5.3; 1 Ts 3.3; 2 Ti 3.12; 1 P 4.12-16. 10:30 Lc 18.30. 10:31 Mt 19.30; 20.16; Lc 13.30. 10:32 Mt 20.17-19; Mr 8.31; 9.31; Lc 9.22; 18.31-33. 10:34 Sal 22.6-8; Is 53.3; Lc 22.63; 23.11. 10:35 Mt 20.20. 10:39 Hch 12.2. 10:39 Ap 1.9. 10:41 Mt 20.24. 10:42 Lc 22.25. 10:43 Mr 9.35. 10:45 Jn 13.14; Fil 2.7. 10:45 Is 53.10. 10:46 Mt 20.29. 10:46 Lc 18.35. 10:47 Jer 23.5; Ro 1.3; Ap 22.16. 10:52 Mt 9.22. 10:52 Is 29.18; 35.5; 42.6, 7.