9
Dios ha escogido a Israel
Yʉ, Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ ãnirĩ mʉjããrẽ cariape yʉ quetibʉjʉya. Mʉjãã ñitoetiya. Tunu bairoa Espíritu Santo yʉre cariape cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori cariape mʉjããrẽ ñiña. 2-3 Yʉ yarã, yʉ ya poa macããna judío majã Jesucristore na catʉ̃goʉsaetiere ĩñarĩ roro yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paicõã ninucũcʉpʉ. Yʉ yeri yʉ catʉ̃goñarĩjẽpʉ roro capũnirõrẽ bairo yʉ tʉ̃goñanucũcʉpʉ. Bairo tʉ̃goñarĩ yua, yʉ yarã Jesucristore na catʉ̃goʉsapeere boʉ, Jesucristo cʉ̃ camano, peero caʉ̃petietopʉ yʉ ágatʉ̃goñaña, bairo na yʉ cabaibojaro ĩñarĩ roro na caátie wapare netõbujiorãma ĩ. Na, yʉ yarã judío majã pʉame Jesucristore tʉ̃goʉsaetimirãcʉ̃ã, Israel ãnacʉ̃ pãrãmerã, Israel ya poa macããna majũ niñama. Bairi narẽ Dios pʉame cʉ̃ pũnaarẽ bairo caãniparã majũ na beseyupi. Bairo na beseri bero yua, nocãrõ cʉ̃ catutuarije cʉ̃ caasiyarije mena natʉ ãñupĩ. Bairo na mena ãcʉ̃, caroa wãme cʉ̃ na caátipeere na átirotiyupi. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cawãmecʉtie cʉ̃ãrẽ na cũñupĩ. Tunu bairoa cʉ̃rẽ na cañubuepee, caroaro na cʉ̃ caátipee cʉ̃ãrẽ na joyupi. Na cʉ̃ã judío majã jãã ñicʉ̃jãã ãnana pãrãmerã, jãã ya poa macããna majũ niñama. Tunu apeyera camasã ya wãme marĩ catʉ̃goñarõ pʉamata, Jesucristo cʉ̃ã judío majã yaʉre bairo buiayupi ati yepapʉre. Cʉ̃ã, niñami ati yepa macããjẽ caãnie nipetirije Quetiupaʉ. Bairi cʉ̃rẽ marĩ cabasapeopee niña. Bairoa to baiáto.
Dios, Israel ya poa macããnarẽ caroaro na cʉ̃ caátigariquere na átipeyoecʉ mee baiyami. Bairo pʉame roque niña: Diore na catʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori nipetiro judío majã Israel pãrãmerã nimirãcʉ̃ã, na mena macããna aperã apei pãrãmerãrẽ bairo caãna tuayama Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairi judío majã nipetiro Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã caãna nimirãcʉ̃ã, cariape cʉ̃ pãrãmerã majũ nipetietiyama Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairi bairo qũĩñupĩ Abrahãrẽ Dios: “Pʉgarã mʉ capũnaa cʉtimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ macʉ̃ Isaac jʉ̃gori capããrã nigarãma mʉ pãrãmerã caãniparã,” qũĩñupĩ. Bairo ĩgaro ĩña: Nipetiro Abraham ya poa macããna cabuianucũrã Dios pũnaa majũ mee niñama. Dios Abrahãrẽ, “Caroaro mʉ yʉ átigʉ,” cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsarã roque Dios pũnaa niñama. Na ũna roque, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã majũ tuayama Dios cʉ̃ caĩñajoro. Mai, atore bairo ãñupã Dios caroaro cʉ̃ cʉ̃ caátipee Abrahãrẽ: “Ati yʉtea ũno caãno ape cʉ̃marẽ yʉ caetaro, merẽ Sara mʉ nʉmo jĩcãʉ̃ macʉ̃ cʉtigomo,” qũĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ Dios Abrahãrẽ, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ cabuiapee macããjẽrẽ.
10 Atie yʉ caĩquetibʉjʉrije jeto mee niña. Apeye atore bairo ĩcõñanemorĩqũẽ roque cariape majũ niña: Abraham macʉ̃ Isaac, bʉtiri bero, nʉmo cʉsupi Rebecare. Bairi cõ pũnaa jĩcãnia pʉgarã cabuiaricarã Isaac jĩcãʉ̃ pũnaa ãñupã. 11-13 Mai, na cabuiaparo jʉ̃goye, caroa, o carorije macããjẽrẽ na caátiparo jʉ̃goyepʉa merẽ Dios jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ besecũcõãñupĩ. Atore bairo cõ ĩñupĩ Rebecare: “Cajʉ̃gocʉ caãnipaʉ pʉame cʉ̃ baire capaacoteire bairo nigʉmi,” cõ ĩñupĩ. Tie cõ cʉ̃ caĩjʉ̃goyetirique pʉame cʉ̃ ya tutipʉ caĩrõrẽã bairo cariape ĩña: “Jacore mairĩ cʉ̃ yʉ besewʉ. Apei Esaú pʉamerẽ cʉ̃ ñiñatewʉ,” ĩ quetibʉjʉya. Tore bairo cʉ̃ caátajere masĩrĩ, atore bairo cariape marĩ ĩ masĩña: “Dios, cʉ̃ caboro, cʉ̃ caátigajʉ̃goyetiricarore bairo camasãrẽ na besemasĩñami cʉ̃ caborãrẽ. Dope bairo caroaro na caátiere ĩñajesori mee na beseyami,” marĩ ĩ masĩña.
14 Tiere masĩrĩ yua, “Toroquere, cariape caácʉ mee niñami Dios bairo cʉ̃ caápata,” ¿marĩ ĩrãati? ¡Tore bairo marĩ ĩ masĩẽna bairãpʉa! 15 Atore bairo pʉame qũĩñupĩ Dios Moisere: “Yʉ camai jetore cʉ̃ ñiñamaigʉ,” qũĩñupĩ. 16 Bairi atore bairo marĩ masĩña: Dios, cʉ̃ majũ cʉ̃ caboro marĩ camasãrẽ marĩ bopaca ĩñamasĩñami. Cʉ̃ marĩ camairotiro jʉ̃gori mee marĩ mainucũñami. Tunu bairoa caroaro marĩ caátie jʉ̃gori mee marĩ maiñami. 17 Tore bairo cʉ̃ majũ cʉ̃ caborore bairo átiri, atore bairo qũĩñupĩ Dios quetiupaʉ rey Egipto macããcʉ̃rẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caãna yʉteapʉre: “Yʉ catutuarijere mʉ mena ĩñogʉ, mʉrẽ quetiupaʉre bairo mʉ yʉ jõwʉ̃. Nipetiro camasã, catutuaʉ yʉ caãnierẽ na camasĩparore bairo ĩ, tore bairo mʉ yʉ ápʉ,” qũĩñupĩ Dios. 18 Bairi Dios camasã noo cʉ̃ caborãrẽ na ĩñamaiñami. Tunu aperã na yeripʉ catʉ̃goʉsagaena pʉamerẽ nemojãñurõ catʉ̃goʉsagaena majũ na ãnio joroque na átimasĩñami.
19 Bairo yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gorã, atore bairo mʉjãã ĩbujiorã: “Dios, cʉ̃ majũ cʉ̃ caboro caãno jʉ̃gori marĩ camasã marĩ caátiãnipee caẽnotamasĩã manie cʉ̃ caáticũjʉ̃goyetiata, ¿dope bairo Dios cʉ̃ majũã tunu, ‘Cabuicʉna mʉjãã ãniña,’ cariape marĩ qũĩ masĩbujiocʉti? Ĩ masĩẽtĩbujioʉmi Dios,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñabujiorã. 20 Atore bairo ñi quetibʉjʉya mʉjããrẽ: Mʉjãã camasã cabʉgoro macããna nimirãcʉ̃ã, ¿netõõrõ caãnimajũʉ̃ Diore cʉ̃ mʉjãã tutiyati? Ríi jotʉ caqũẽnorĩcʉ̃rẽ, “¿Dopẽĩ tore bairirʉ yʉ mʉ weeri?” tirʉ caĩmasĩparorea bairo mʉjãã cʉ̃ã ĩrã mʉjãã ĩña Diore, tore bairo mʉjãã caĩata. 21 Ríi jotʉʉ caqũẽnorĩ majõcʉ pʉame ríi mena noo cʉ̃ cabori jotʉʉ ũnierẽ qũẽnomasĩñami. Tie ríi mena jĩcãrʉ jotʉ caroarʉ majũ qũẽñomasĩñami. Tie menaina tunu aperʉ cabʉgoro caãnirʉ majũ qũẽnomasĩñami.
22 Torea bairo marĩ camasã cʉ̃ caqũẽnorĩcãrãrẽ cʉ̃ caboro marĩ átimasĩñami Dios. Baipʉa, cʉ̃ pʉame roro caánarẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye roro na caátiãnierẽ caroaro yerijõrõ mena nʉcãcõã coteãninucũñami. Ti rʉ̃mʉ caetaro roque popiye na baio joroque cañuenarẽ cʉ̃ caátipee mena cʉ̃ catutuarije, nocãrõ cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ marĩ nipetiro camasãrẽ marĩ áti ĩñocõñagʉmi. 23 Tunu bairoa marĩ cʉ̃ caĩñamairã pʉamerẽ nocãrõ caroaro majũ cʉ̃ caãnierẽ marĩ camasĩrõ boyupi. Bairi cajʉ̃goyepʉa, yʉre bairo caroarã cañurã na ãmarõ ĩ, marĩ besecũjʉ̃goyupi. 24 Bairo marĩ besei yua, judío majã jĩcããrãrẽ, aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ marĩ beseyupi. 25 Dios yaye quetire woarica tutipʉ cʉ̃ãrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããcʉ̃ Oseas cawãmecʉcʉ pʉame atore bairo ĩ woatujʉ̃goyeticũñañupĩ judío majã caãmerãrẽ na cʉ̃ caátipeere:
“Yʉ yarã na caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ yarãrẽ bairo na ñiñagʉ.
Tunu yʉ camaietimirĩcãrãrẽ, yʉ camairãrẽ bairo na ñiñagʉ,” ĩ woatuyupi Oseas Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ.
26 Tunu apewẽpʉ bairo ĩnemoña:
“ ‘Mʉjãã yʉ yarã mee mʉjãã ãniña,’ Dios na cʉ̃ caĩrĩcã yepapʉa tunu,
‘Dios cacaticõãninucũʉ̃ pũnaa niñama,’ ĩecogarãma,” ĩ woatuyupi Oseas, Dios judío majã caãmerãrẽ cʉ̃ caátipeere.
27-28 Jãã yarã judío majã Israel ya poa macããna na cabaipee pʉamerã atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatujʉ̃goyeticũñañupĩ Isaías: “Dios pʉame yoaro mee na ĩñabesegʉmi ati yepa macããna nipetirore. Cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo cariape átigʉmi. Bairi Israel pãrãmerã, ria capairiya paputiro macããjẽ paare bairo capããrã nimirãcʉ̃ã, capããrã mee netõjĩãtigarãma roro na caátaje wapare,” na ĩ woatujʉ̃goyetiyupi Isaías ãnacʉ̃. 29 Cʉ̃, Isaíana tunu apewẽpʉ atore bairo ĩnemoñupĩ mai cajʉ̃goyepʉre:
“Dios ñe ũnie carʉsaecʉ catutuamajũʉ̃ pʉame marĩ mairĩ jĩcããrã ũnarẽ cʉ̃ carʉgaeticõãta, marĩ judío majã marĩ manibujiorã.
Sodoma, bairi Gomorra macãã macããnarẽ cʉ̃ caátatore bairo marĩ judío majã cʉ̃ãrẽ marĩ repeyocõãbujioricʉmi merẽ,” ĩ woatuyupi Isaías ãnacʉ̃.
Los judíos y el evangelio
30 Toroquere, ¿dope bairo marĩ ĩcʉti? Bairo pʉame niña: Judío majã caãmerã Dios mena caroaro na caãnipeere macãẽsupa. Tiere macãẽtĩmirãcʉ̃ã, Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori tiere masĩjʉ̃goyupa. Jesucristore na catʉ̃goʉsaroi, Dios pʉame, “Caroarã, ñe ũnie rorije cawapa cʉ̃goena niñama,” ĩrĩ na ĩñanucũñami. 31 Marĩ yarã israelita majã pʉame roque Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori Dios mena caroaro ãnigamiñupã. Bairo ãnigamirãcʉ̃ã, tie rotiriquere caroaro átipeyoesupa. Bairi Dios mena caroaro ãnimasĩẽsupa. 32 ¿Dopẽĩrã Dios mena caroaro na ãnimasĩẽsupari? Bairo pʉame niña: Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarije mena mee, Dios mena caroaro ãnigamiñupã. Na majũ na catʉ̃goñatutuarije mena pʉame roque tore bairo ãnigamiñupã. Bairo Dios cʉ̃ cajoricʉ Jesucristo mena catʉ̃goñatutuagaena ãnirĩ Dios tʉpʉ ápérigarãma. Bairi ʉ̃tããpʉre carocawanucũrãrẽ bairo tuayama yua. 33 Tore bairo cariape ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ:
“Yʉ pʉame Sión cawãmecʉti buropʉ jĩcã ʉ̃tããrẽ cũʉ̃rẽ bairo jĩcãʉ̃ cʉ̃ yʉ cũña.
Bairi ni ũcʉ̃ cʉ̃rẽ cʉ̃ caboeticõãta, tiare carocawaʉre bairo popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ yʉ átigʉ.
Tunu ni ũcʉ̃ cʉ̃rẽ cariape catʉ̃goʉsaʉ pʉame roque di rʉ̃mʉ ũno,
‘Cabʉgoro majũ cʉ̃ yʉ boyupa,’ ĩ tʉ̃goña yapapuaetigʉmi,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ.