8
Romiva'na Jesure cho'okaisi'ea'me
Jã'a cho'o pi'nisirʉmʉ Jesús vʉ'ñajoopoã si'ajoopoã ku'iʉ Dios chʉ'o re'oja'chere pãi cu'ache cho'oche ũhasinare Dios chẽa paache'te chʉ'vakʉ paniasomʉ, repaʉ neena docerepanana'me ku'iʉ. Romiva'na ũcuachi'a ja'me kuniasome. Aperʉmʉ Jesús repanare romiva'nare si'ache jũ'inani vasoasomʉ. Chekʉnare vatire paajʉna eto saosokaniasomʉ repaʉ. Repana mamia'me ie: María ja'me kuniasomo. María mami cheke Magdalenaa'mo, aperʉmʉ sieterepanare vati etocojñosi'ko. Cuza rʉ̃jo Juana ũcuaja'che ja'me kuniasomo. Repaʉ Cuza Herode'te cho'oche cho'okainare chʉ̃'ʉkʉ paniasomʉ. Susana ũcuaja'che ja'me kuniasomo. Chekʉna romi ũcuaja'che rʉa jainʉko ja'me kuniasome, Jesús chʉ'vache'te asajʉ. Repaʉ'te Jesure repana paamajñarʉãpi kuirajʉ kuniasome repana romi, repaʉ neenare ũcuachi'a.
Trigo chu'chusi'ere cuasakʉ kʉamʉ Jesús
(Mt 13.1-9; Mr 4.1-9)
Ũcuarʉmʉ Jesupi ku'iʉ chʉ'vakʉna pãi jainʉko si'achejña pa'ijoopoã pa'inapi ñañu chini eta chi'iasome. Chi'irena repanani chʉ'vakʉ ija'chere cuasakʉ kʉaasomʉ Jesús:
—Pãiʉ trigo'te chu'chura chini chiona saniasomʉ. Sani tĩ'a pachu ku'iʉ chu'chukʉna trigocaã te'era'karʉã ma'ana tuã'tuaasomʉ. Ma'ana tuã'tuaʉna repara'karʉã pãipi cha'caasome. Jã'ajekʉna pĩ'ava'napi rani ãkuesõasome repara'karʉã. Chekʉra'karʉãta'ni cata pa'ichejana tuã'tua na'mi aineesi'eta'ni okopi peokʉna phã'pha jũnisõasomʉ. Chekʉra'karʉã miu pa'ichejana tuã'tua miuna'me aineeʉna miupi ju'je vẽasõasomʉ repara'ñʉrʉã. Chekʉra'karʉãta'ni re'oja'che cha'o pa'ichejña tuã'tuasira'karʉãjekʉ re'oja'che ainee ju'a ñaniasomʉ. Te'era'karʉ aineesi'ñʉ te'echa'chava cienrepara'karʉã pa'icha'cha ju'a ñaniasomʉ —chiniasomʉ Jesús.
Chini ʉjachʉ'opi jo'e i'kaasomʉ repaʉ.
—Chʉ'ʉ chʉ'vache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃'ʉ —chiniasomʉ Jesús repanare.
Repaʉ cuasakʉ kʉasi'ere te'erũhiñe kʉamʉ Jesús
(Mt 13.10-17; Mr 4.10-12)
Jã'aja'ñe cuasakʉ kʉa pi'niʉna asa,
—¿Ʉ̃quere chʉ'vakʉ jã'aja'ñe cuasakʉ kʉakʉ mʉ'ʉ? —chiniasome repaʉ neena. 10 Chitena repanare ija'che i'kaasomʉ repaʉ:
—Mʉsanʉkonare chʉ'ʉ neenajejʉna Diopi ʉ̃semaʉna Repaʉchi'a masiche te'erũhiñe kʉamʉ chʉ'ʉ, masi asaa'jʉ chini. Jã'ata'ni chekʉnare chʉ'ʉre cuasacuhenare Diopi ʉ̃sekʉna Repaʉchi'a masiche cuasakʉ kʉamʉ chʉ'ʉ, masi asamanea'jʉ chini.
Ñanata'ni ñamanesina pa'icheja'che pa'ijanaa'me repana.
Ũcuaja'che asanata'ni asavesʉjanaa'me repana
—chiniasomʉ Jesús repanare.
Trigo chu'chusi'ere repaʉ cuasakʉ kʉasi'ere te'erũhiñe kʉamʉ Jesús
(Mt 13.18-23; Mr 4.13-20)
11 Ũcuarʉmʉ Jesús jo'e i'kaasomʉ repanare.
—Chʉ'ʉ cuasakʉ kʉasi'e jo'e ũcuare te'erũhiñe kʉaja'mʉ chʉ'ʉ mʉsanʉkonare. Ija'chea'me jã'a: Trigo chu'chuna chio si'acachio ku'ijʉ chu'chume. Dios chʉ'o chʉ'vana ũcuaja'che chejña si'achejña ku'ijʉ Dios chʉ'o pãi ũcuanʉkore chʉ'vame. Trigo chu'chucheja'chea'me Dios chʉ'o chʉ'vache. 12 Trigora'karʉã te'era'karʉã ma'ana tuãni chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakama'mʉ. Trigocaã chu'chusicaã chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakama'ñeja'ñe pãi te'enare repana rekoñoã Dios chʉ'o kakama'mʉ. Jachame repana. Asanareta'ni vati aipi ʉ̃semʉ repanare, Dioni cuasamanea'jʉ chini. Ũcuaja'che, “Repaʉ'te cuasanapi jũnisõru vati toa uuche ʉ̃seja'mʉ Dios repanare”, chini cuasakʉ ʉ̃semʉ repaʉ vati ai. 13 Ũcuachi'a cata pa'ichejña tuã'isicaã na'mi aineesi'eta'ni chita saimaʉ na'mi jũnisõmʉ. Pãi ũcuachi'a te'ena Dios chʉ'o asa teana pojojʉ cuasame. Teana cuasanareta'ni vati aipi cu'ache chʉ̃'ʉkʉna Dios chʉ'o repana cuasache jo'kasõme. 14 Ũcuachi'a miu pa'ichejña tuã'tuasira'karʉã miuna'me aineemʉ. Jã'ajekʉna miu sũkipi ju'je vẽasõmʉ repara'ñʉrʉã. Pãi ũcuaja'che te'ena Dios chʉ'o asa chẽa Repaʉ chʉ̃'ʉñe cho'onata'ni na'mi ũhasõme. Repana cho'ochena'me kurina'me põse rʉarepa cuasajʉ Dios chʉ'o repana asa chẽasi'e ũhasõme. 15 Ũcuachi'a cheja re'ojachejñana tuã'tuasicaã re'oja'che ainee re'oja'che kʉ̃imʉ. Pãi ũcuaja'che te'ena Dios chʉ'o asa chẽa repana rekoñoã re'oja'che cuasajʉ Dios chʉ̃'ʉ jo'kasi'e cho'ojʉ pa'ime. Repana asa chẽasi'e ũhasõmapʉ si'arʉmʉ na'a rʉa re'oja'che pa'ime repana —chiniasomʉ Jesús repanare.
Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃o tʉoche'te kʉamʉ
(Mr 4.21-25)
16 Jã'aja'ñe i'ka pi'ni Jesús jo'e i'kaasomʉ repanare.
—Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃o nʉkoni totoroji jaoma'mʉ. Ũcuaja'che kãiko'a vʉ'evʉna nʉkoma'mʉ. Jã'ata'ni, “Pãipi ivʉ'ena kakani chija'iʉna ñamanejanaa'me”, chini cuasa, ʉotʉopʉ chʉ̃o, ʉmʉna tʉomʉ repaʉ, re'oja'che miañe ñoa'kʉ chini. 17 Pãi rope'e cu'ache cho'ome. Jã'ata'ni repana cho'oche peore ñasi'kʉjekʉ pãi ũcuanʉko asajʉ'te kʉaja'mʉ Dios. Chave cho'osi'e peore masicojñoja'mʉ. 18 Jã'ajekʉna Dios chʉ'o asajʉ pa'ijʉ̃'ʉ mʉsanʉkona. Pãi, Dios chʉ'o asa jachamana si'arʉmʉ na'a rʉa re'oja'che pa'ijanaa'me. Cho'okaija'mʉ Dios repanare, Repaʉ chʉ'ore na'a rʉa masia'jʉ chini. Jã'ata'ni chekʉna chʉ'ʉ chʉ'vache asanata'ni masi cuasamapʉ chʉ'ʉpi cho'okʉna repana jmamakarʉ masiche'te cavesʉjanaa'me —chiniasomʉ Jesús repanare.
Jesús pʉka'ko repaʉ cho'jechĩina'me repaʉni ñañu chini saisi'ere kʉamʉ
(Mt 12.46-50; Mr 3.31-35)
19 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉka'ko, repaʉ cho'jechĩina'me repaʉ pa'ivʉ'ena sani kakañu chiniasome. Kakañu chiisinareta'ni kakacu'aasomʉ repanare, pãipi jairepanʉkojejʉna. 20 Kakacu'akʉna ve'sere pa'ijʉna chekʉpi kʉaasomʉ Jesure.
—Mʉja'ko, mʉche'ʉchĩina'me mʉ'ʉni ñañu chini ve'sere nʉkajʉ cha'ame —chiniasomʉ repaʉ.
21 Chikʉna Jesús i'kaasomʉ.
—Dios chʉ'o asa chẽa jachama'ñe cho'ona chʉ'ʉ ja'koromijanaa'me. Ũcuaja'che chʉ'ʉ cho'jechĩijanaa'me repana —chiniasomʉ Jesús repaʉ'te.
Jesupi chʉ̃'ʉʉna tutachena'me fa'ache cuhasi'ere kʉamʉ
(Mt 8.23-27; Mr 4.35-41)
22 Na'a pa'isirʉmʉna Jesús repaʉ neenana'me choovʉ ʉjavʉna tuni,
—Ira chiara chekʉkã'kona jẽñu mai —chiniasomʉ.
Chikʉna jẽaasome repana. 23 Jẽajʉna Jesús kãnisoasomʉ. Repaʉ kãnisosirʉmʉna rʉarepa tutakʉ choovʉna fa'a ja'ñʉkʉ okopi timusokʉna ru'ipi'raasome repana. 24 Choovʉji runisocuhakʉna Jesuni vʉojʉ i'kaasome repana.
—¡Masiʉ, Masiʉ, runisõcuhame mai! —chiniasome repana repaʉ'te.
Chitena vʉni,
—Tutachena'me fa'ache cuhajʉ̃'ʉ —chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna tutachena'me fa'ache teana ũcuapa'rʉva cuhaasomʉ. Jo'e re'oja'ira cuhaasomʉ chiara.
25 Jã'aja'ñe cho'ocuha Jesús repaʉ neenare i'kaasomʉ.
—¿Je'se pa'iʉna mʉsanʉkona chʉ'ʉre masi cuasama'ñe? —chiniasomʉ repaʉ.
Chikʉna vajʉchʉjʉ rʉa cuasajʉ sãiñechi'a sẽniasaasome repana.
—¿Keeja'iʉjekʉ ikʉ jã'aja'ñe cho'okʉ? Ikʉpi chʉ̃'ʉʉna tutasi'e cuhasõmʉ, fa'asi'ejẽ'e ũcuaja'che —chiniasome repana Jesús neena.
Gadara cheja cava'ʉre vati paava'ʉre Jesús etokaisi'ere kʉamʉ
(Mt 8.28-34; Mr 5.1-20)
26 Ũcuarʉmʉ Gadara chejana Galilea cheja ti'jñeñe pa'ichejana tĩ'aasome repana. 27 Tĩ'a matena repacheja cajoopo cakʉ pãiʉ vatire paakʉji tijñaasomʉ Jesure. Rʉa jeerʉmʉ kãa peova'ʉ pa'iʉ, vʉ'ejẽ'e pa'imaʉ pãi tãchejñachi'a pa'iʉ paniasomʉ repava'ʉ. 28-29 Ũcuarʉmʉ Jesús repava'ʉre pa'inare vati, “Etajʉ̃'ʉ”, chiniasomʉ. Chikʉna vati paava'ʉ Jesure ña, cuikʉ repaʉ'te ti'jñeñe ro're ñu'iʉ ʉjachʉ'opi ija'che i'kaasomʉ:
—Jesús, Cʉnaʉmʉ Pa'ikʉ Dios Mamakʉ, ¿ʉ̃que raikʉ mʉ'ʉ? Asi cho'omanejʉ̃'ʉ chʉ'ʉre —chiniasomʉ repaʉ.
Aperʉmʉ repaʉni vatipi kaka chʉ̃'ʉkʉna vẽ've cho'okʉna pãi repaʉ'te chẽa repaʉ jʉ̃jñana'me cũ'a cʉnameãpi vẽeasome. Vẽesi'eta'ni rueni tʉteso, vatipi chʉ̃'ʉkʉna pãi peochejñare sani pa'iʉ paniasomʉ repava'ʉ.
30 Reparʉmʉ Jesús,
—¿Ʉ̃quemamiʉ'ʉ mʉ'ʉ? —chiniasomʉ vatire.
Jesupi mamire sẽeʉna,
—Chʉkʉna jainʉko pa'inajejʉ, Vati Kuanupʉ ve'eme —chiniasomʉ vati. Aperʉmʉ vati jainʉko kakaasome repava'ʉre.
31 Ũcuarʉmʉ vati i'kaasome Jesure.
—Chʉkʉna'te vati chẽacojñosina pa'icoje rʉicoje casomanejʉ̃'ʉ —chiniasome repana. 32 Ũcuacheja kueñere aikũti caripa'te jo'chasẽse kuanupʉ ãure mu'kajʉ ãijʉ paniasome.— Jo'chasẽse sa'navʉãna saojʉ̃'ʉ chʉkʉna'te —chiniasome vati. Rʉarepa sẽejʉna Jesús ʉ̃semaneasomʉ repanare. 33 Jesupi ʉ̃semaʉna eta jo'chasẽseva'na sa'navʉãna sani kakaasome repana vati. Kakarena jo'chasẽseva'na teana vʉ'vʉ aikũti ʉjakũti caripaji chiarana tuã'tua ru'tu jũnisoasome.
34 Jã'aja'ñe cho'orena ña repava'nare kuirasina kʉañu chini vʉ'vʉsoasome vʉ'ejoopo pa'inana'me repachejña po'ña pa'inare. 35 Kʉarena asa cho'osi'ere ñañu chini eta saniasome pãi. Sani Jesús pa'ichejana tĩ'a, vati paasi'kʉre ñaasome repana. Kãa peosi'kʉ churata'ni kãa ju'iʉ, Jesure ti'jñeñe ñuniasomʉ repaʉ. Ũcuaja'che vẽ've cho'osi'kʉpi rũhiñe cuasakʉna ña kʉkʉsoasome repana. 36 Ũcuachi'a repa cho'osi'e ñasinapi kʉaasome repanare ñañu chini raisinare. 37 Kʉarena Gadara cheja cana ũcuanʉko asa kʉkʉcajejaniso,
—Pa'imanejʉ̃'ʉ mʉ'ʉ icheja. Saijʉ̃'ʉ —chiniasome Jesure. Chitena co'ira chini choovʉna tuniasomʉ repaʉ. 38 Co'ipi'rakʉna vati paasi'kʉ Jesuni ja'me sasa chini rʉa sẽniasomʉ. Sẽeʉna,
39 —Mʉ'ʉ vʉ'ena co'ijʉ̃'ʉ. Co'i Dios mʉ'ʉre cho'okaisi'ere peore kʉajʉ̃'ʉ —chiniasomʉ Jesús repaʉ'te.
Jã'aja'ñe i'kaʉna co'i Jesús repaʉ'te cho'okaisi'ere peore vʉ'ejoopo pa'inani ũcuanʉkore kʉaasomʉ repaʉ vati paasi'kʉ.
Jairo mamakona'me chie ravʉ jũ'iko'te Jesús vasosi'ere kʉamʉ
(Mt 9.18-26; Mr 5.21-43)
40 Repaʉ Jesús chiara jẽni jo'e co'iʉna pãi jainʉko cha'ajʉ pa'isinajejʉ ña rʉa pojosoasome repaʉ'te. 41 Reparʉmʉ Jairo judíopãi chi'ivʉ'e chʉ̃'ʉkʉ rani Jesure ti'jñeñe ro're pʉʉ ñu'iʉ,
—Chʉ'ʉre vʉ'ena ja'me saijʉ̃'ʉ —chiniasomʉ. 42 Repaʉ mamako, ũcuate'eva'opi jũnisopi'raasomo, chekʉrʉmʉ docerepaʉ̃sʉrʉmʉ pa'ikoji. Jũ'iona Jesuni soniasomʉ repaʉ. Sokʉna ja'me saiʉna repaʉ'te tuhana pãi si'acakã'jño tĩ'tiasome repaʉ'te Jesure.
43 Ũcuaja'che romio, docerepaʉ̃sʉrʉmʉ chie ravʉ jũ'iko ja'me paniasomo. Ʉ̃kopãipi cho'o vasoa'jʉ chini repava'o paasi'e kuri peore ro'isoasomo repava'o. Jã'ata'ni repao'te ʉ̃ko cho'ote'easome repana. 44 Jã'aja'ñe pa'ikoji rani Jesús cho'jepi repaʉ ju'ikãa pʉso juhasirʉ'tʉvana chẽaasomo repao. Chẽaona chie raisi'e churata'ni teana cuhasoasomʉ repao'te.
45 Repaoji chẽaona,
—¿Neepi chʉ'ʉre chẽare? —chiniasomʉ Jesús.
Chikʉna ũcuanʉko,
—Chẽama'me chʉkʉna —chiniasome repaʉ'te.
Chitena Pedro i'kaasomʉ.
—Masiʉ, pãiva'na si'acakã'jño tĩ'time mʉ'ʉre —chiniasomʉ.
46 Chikʉna,
—Jã'ata'ni pãi chʉ'ʉre chẽasinaa'me. Chʉ'ʉ masicheji pãi vasosi'kʉa'mʉ chʉ'ʉ —chiniasomʉ repaʉ.
47 Jã'aja'ñe i'kaʉna, “Chʉ'ʉ chẽasi'e masimʉ ikʉ”, chiio cuasa kʉkʉso, kurukuruo rani repaʉ'te ti'jñeñe ro're ñu'io,
—Chʉ'ʉpi mʉ'ʉ kãa chẽasi'koa'mo vajʉra chini. Chẽa teana te'erʉmʉ vajʉsõsi'koa'mo chʉ'ʉ —chiniasomo repao, pãi ũcuanʉko asajʉ'te.
48 Kʉaona asa Jesús i'kaasomʉ repao'te.
—Jmava'o, “Ikʉ chʉ'ʉre vasoja'mʉ”, chiio cuasasi'kojeko vajʉcuhasi'koa'mo mʉ'ʉ. Sani re'oja'che pa'ijʉ̃'ʉ chura —chiniasomʉ Jesús repao'te.
49 Repaʉ Jesús chuta'a i'katona, chekʉ pãiʉ rani i'kaasomʉ Jairo'te.
—Mʉ'ʉ chĩiva'o jũnisõcuhasi'koa'mo. Masiʉ'te jo'e i'kamanejʉ̃'ʉ —chiniasomʉ repaʉ Jairo'te.
50 Jã'aja'ñe kʉaʉna asa Jesús i'kaasomʉ.
—Vajʉchʉmanejʉ̃'ʉ. Mʉ'ʉpi, “Chʉ'ʉ chĩiva'ore vasokaija'mʉ Jesús”, chiiʉ cuasato mʉ'ʉ chĩiva'o vajʉja'mo —chiniasomʉ.
51 I'ka pi'ni Jairo vʉ'e sani tĩ'a Pedro'te, Santiago'te, Juanna'me jũ'isiva'o pʉka'kʉpãi cuaaasomʉ repaʉ repavʉ'e. Chekʉnareta'ni vʉ'e kakache ʉ̃seasomʉ repaʉ. 52 Kaka ñato Jesús chuta'a raimarʉmʉ kakasina ũcuanʉko otare oijʉ paniasome.
Oijʉna Jesús i'kaasomʉ repanare.
—Re'omʉ. Ũcuamakarʉ oijʉ̃'ʉ mʉsanʉkona. Jũnisõsiva'oma'mo iko. Rupʉ kãisiva'oa'mo —chiniasomʉ repaʉ repanare.
53 Jã'aja'ñe i'kaʉna asa jachajʉ Jesure pãisoasome repana, repao jũ'isi'ere masijʉ.
54 Ũcuarʉmʉ Jesús jũ'isiva'o jʉ̃tʉna chẽa ʉjachʉ'opi i'kaasomʉ.
—Romichĩio, vʉijʉ̃'ʉ —chiniasomʉ repaʉ repava'ore.
55 Chikʉna vajʉrani teana vʉniasomo repava'o. Vʉkona Jesús repaoni ãure ãua'jʉ chini chʉ̃'ʉasomʉ repanare. 56 Jã'aja'ñe cho'oʉna ña repava'o pʉka'kʉpãi kʉkʉsoasome. Ña kʉkʉsorena,
—Iva'ore chʉ'ʉ vasosi'e chekʉnare pãi kʉamanejʉ̃'ʉ —chiniasomʉ Jesús repanare.