12
Erã gʉyarire Jesu werepʉ
Eropi Jesu pohro masa bajarã gohra gamenereñorã. Cʉ̃hña taricãyoro. Ero Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ:
—Õaro guña masique mʉa. Fariseo masa erã pan bʉgacʉ̃ iiburire ĩarã õaro masique. Erã gʉyarire weregʉ iiaa. Masa erã yayasãrare pʉhrʉ masirãcoma. Erã dibura sãre gajirã masirãcoma. Eropiro gajirã peebirogue mʉa wereniguirare õaro masicʉ̃ Goãmʉ weregʉcumi. Bihara taribugue gajigʉre erã yayarogã erã arĩrare masa bajarã watope masicʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ.
Masa erã güibure werepʉ Jesu
Mt 10.26-31
Eropigʉ Jesu werenemopʉ erãre:
—Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Masʉre wejẽrã wejẽtuha dipaturi erã wejẽdigʉre ñero iimasibeama. Eropirã mʉare wejẽdiarãpʉre güibiricãque. Dohpaguere mʉa güibure mʉa umupeobure weregʉra. Goãmʉpʉre güi umupeoque. Ĩgʉ mʉa sĩrira pʉhrʉ peamegue cóãmasimi mʉare. Eropa ta ãhraa. Diaye arĩgʉ tiiaa. Goãmʉpʉre güi umupeoque.
Cinco mirua waja marima. Eropa waja mariquerecʉ̃ ta erãgãre Goãmʉ ĩhadibumi. Ne cãdijibeami erãre. Mirua tauro Goãmʉ ĩhadibumi mʉapʉre. Eropigʉ mʉa poari sãre ne yuju poadagã dʉhyaro mariro masipehomi Goãmʉ. Eropa ta mʉa árĩricʉri sãre masipehomi. Eropa masigʉ mʉare ĩhadibuniguicãmi. Miruare ĩgʉ mahiro tauro mʉapʉre mahimi Goãmʉ. Eropirã ĩgʉre umupeorã güibiricãque mʉa, arĩpʉ Jesu.
Jesure mʉa umupeorire wereque masare, arĩpʉ Jesu
Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20
Eropi Jesu werenemopʉ:
—Mʉare arĩgʉ iiaa. Yujugʉ “Jesu yagʉ ãhraa,” masare ĩgʉ arĩ werecʉ̃ ĩagʉ yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sã “Ĩgʉ yahagʉ ãhrimi,” arĩgʉca Goãmʉ yarã anyuare. Yujugʉ masare güigʉ yʉre “Jesucristore masibeaa,” masare arĩ weregʉre yʉ sã “Ĩgʉre masibeaa,” arĩ weregʉca anyuare.
10 “Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñero arĩ erã wereniguicʉ̃ iri ñerire Goãmʉ cãdijimasimi. Eropa cãdijiqueregʉ ta Espíritu Santopʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ irire ne Goãmʉ cãdijisome.
11 “Mari buheri wirigue oparã pohro gajirã mʉare aĩ ñaja weresãrãcoma. Erã eropa weresãcʉ̃ mʉa arĩ cãhmotaburire ne wʉaro pepibiricãque. 12 Irisubu ta Espíritu Santo mʉa wereburire mʉare weregʉcumi, arĩpʉ Jesu.
Doberi opʉ queorire werepʉ Jesu
13 Eropi masa watope árĩgʉ Jesure õpa arĩ werepʉ:
—Buhegʉ, gʉa pagʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ ya árĩra gʉare dujaa. Eropigʉ yʉ tĩgʉre irire yʉ sãre queoro dʉca wadoreque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
—Ne irinore dʉca wabuno árĩbeaa yʉhʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre.
15 Eropa arĩtuha Jesu árĩpehrerãre werepʉ:
—Õaro iique mʉa. Doberire, gajino sãre game­tari­biricãque. Baja opaquererã ta iri mera ta mucubirituhajabeaa mari, arĩpʉ Jesu.
16 Eropa arĩtuha Jesu erãre i queori mera werepʉ:
—Doberi opʉ õari yebare opapʉ. Eropiro iri yebare ĩgʉ oteri õaro dʉcacʉyoro. 17 Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ basi õpa arĩ pepiripʉ: “Iri dʉca yʉhʉ diburi wihire ne sihajasome. 18 Dohpaguere õpa iigʉra. I wihi dohpague yʉ dibumʉhtara wihire cóãcã, dohpaguere mʉra wihi tauro mama wihipʉre wʉari wihi iigʉra. Iri wihire yaha oteri dʉcare, árĩpehrerire dibugʉra. 19 Yʉ eropa iira pʉhrʉ õpa arĩ pepigʉra yʉ basi: ‘Yʉ árĩpehreri opagʉ ãhraa. Õaro soogʉra. Eropigʉ baha, ihri, mucubirigʉra,’ arĩ pepigʉra yʉ basi,” arĩ pepiripʉ ĩgʉ basi. 20 Ĩgʉ eropa arĩ pepiquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre werepʉ: “Mʉhʉ ne pee masibigʉ ãhraa. Dohpagã ñami ta mʉhʉ sĩrigʉca. Mʉ eropa wacʉ̃ mʉ ya mʉ mahira dederea waroca mʉre,” arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉre, arĩpʉ Jesu masare.
21 Irire arĩgʉ masare õpa arĩ werepʉ Jesu:
—Eropa ta warãcoma doberi oparã erã Goãmʉre guñabirã. Baja doberire, niyerure erã ya árĩburi dihtare diburã, Goãmʉre guñabirã erã mojomorocʉrã iro dopa árĩrãcoma erã Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropigʉ Goãmʉ erãre ĩhasʉabeami, arĩpʉ Jesu.
Goãmʉ ĩgʉ porãre ĩhadibumi, arĩpʉ Jesu
Mt 6.25-34
22 Eropi Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ:
—Ire mʉare arĩgʉ iiaa: Mʉa barire, suhri sãre wʉaro guñaricʉbiricãque. 23 Goãmʉ mʉare deyoro moagʉ bari dihtare bamorãre suhri sañamorã dihtare iibiriñumi mʉare. Mʉa iri dihtare guñacʉ̃ gamebeami. 24 Mirimagʉ porãre Goãmʉ ĩgʉ ĩhadiburire masique. Erã poeri moorã ãhrima. Eropiro erã bari dihburi wiri erãre mara. Goãmʉpʉ erãre erã baburire ohomi. Mirimagʉ porã tauro mʉapʉre mahimi Goãmʉ. Eropigʉ mʉa sãre ĩhadibugʉcumi ĩgʉ. 25 Wʉaro mʉa pepiri mera iri mʉare pagarã wacʉ̃ iibeaa. Eropiro mari wʉaro pepiri duhpiburi árĩbeaa. 26 ¿Eropirã wʉaro mʉa pepiri duhpiburi árĩbiriquerecʉ̃ ta, duhpirã mʉa baburire, mʉa ihriburire, mʉa sañaburire wʉaro guña bʉjawere pepiri mʉa?
27 “Nʉgʉ maja gorire pepique. Iri gori ne iiro mariro õari goricʉa. Iri gori õari suhri iro dopa õari gori dehyoa. Salomo opʉ mʉrʉ õari suhri opagʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta iri goripʉ ĩgʉ ya suhri tauro õari dehyoa. 28 Iri gorire õari gori gocʉ̃ iimi Goãmʉpʉ. Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta iri goripʉ bajamenʉrigã árĩra pʉhrʉ ñaidija pehrea wahaa. Merogã ãhri gajinʉ peamegue soe cóãcãma. Iri eropa mata pehrequerecʉ̃ ta iri gorire iri õari gori árĩcʉ̃ iimi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ iri gorire ĩgʉ õari gori árĩcʉ̃ ĩgʉ iidiro dopa ta tauro mʉa sãre õaro iigʉcumi. Suhrire ogʉcumi. Daberogã Goãmʉre umupeoa mʉa. 29 Eropirã mʉa baburire, mʉa ihriburire wʉaro guñabiricãque. 30 Goãmʉre masibirãpʉ i yeba majarãpʉ irire eropa amaniguicãma. Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ árĩpehreri mʉa gamerire masimi. Ĩgʉ eropa masicʉ̃ mʉa ya árĩburire wʉaro guñabiricãque. 31 Goãmʉ mʉa opʉ ĩgʉ árĩborore gamemʉhtaque mʉa. Mʉa eropa iira pʉhrʉ Goãmʉpʉ mʉa gameri dʉhyacʉ̃ ogʉcumi, arĩpʉ Jesu.
Ʉmarogue mari baja opaa, arĩ masia mʉa, arĩpʉ Jesu
Mt 6.19-21
32 Eropigʉ erãre werenemopʉ:
—Yʉ mahirã, bajamerãgã árĩquererã güibiricãque mʉa. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrore ĩgʉ mera mʉa árĩcʉ̃ gahmemi ĩgʉ. 33 Eropirã mʉa yare duapehoque. Irire duacã, iri niyerure mojomorocʉrãre oque. Eropirã ʉmaro maja Goãmʉ ya árĩburire mohmeque. Eropa iirã ʉmaro maja mʉa wajatari ne pehresome. Ʉmarogue mʉa ya árĩri ne pehrebeaa. Eroguere mʉa yare aĩmasibeami yajari masʉ. Eropirã mega sã irire tʉamasibeama. 34 Ʉmarogue mʉa ya árĩcʉ̃ Goãmʉ ya dihtare pepirãca mʉa, arĩpʉ Jesu.
Jesu ĩgʉ dujariborore coredorepʉ ĩgʉ yarãre
35-36 Eroparĩtuhaja erãre werenemopʉ daja:
—Mʉa yare amuyunirã iro dopa árĩrã yahare eropa iiniguirã árĩrã coreque yʉ dujariborore. Mohme corerã erã opʉ mojoto diriri bosenʉgue ĩgʉ wacʉ̃ ĩgʉ dujariborore erã cohrema. Erã eropa corero dopa ta yʉ dujariborore coreque mʉa sã. Opʉ ĩgʉ ya wihigue eraa, disiporore ĩgʉ dotecʉ̃ peerã erã mata pãgũ acuma ĩgʉre. 37 Mohme corerã erã opʉ eracʉ̃ ĩgʉ gamero dopa ta iiyurã árĩrã mucubirirã árĩrãcoma. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ erã opʉpʉ mohme coregʉ iro dopa gohrotogʉcumi. Eropigʉ mohme corerãre doadore, ĩgʉ erãre barire duhpeogʉcumi. 38 Ĩgʉ erarisubu ñami deco árĩcʉ̃, o boyorogue árĩquerecʉ̃ mohme corerãpʉ ĩgʉ erarisubure ĩgʉre õaro corerã árĩrã, mucubirirã árĩrãcoma erã. 39 Ire guñaque mʉa. Wihi opʉ yajari masʉ ĩgʉ eraborore masigʉ, ĩgʉ yajari masʉre coregʉ ñajadorebiriboñumi. 40 Eropirã mʉa sã coreque. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ guñaña mariro arigʉca. Eropirã yahare eropa iiniguirã árĩrã yʉre coreque mʉa, arĩpʉ Jesu erãre.
Gajigʉ mohme coregʉ ĩgʉ opʉre ĩgʉ umupeopʉ. Gajigʉpʉ umpeobiripʉ, arĩ werepʉ Jesu
Mt 24.45-51
41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedropʉ serẽpipʉ Jesure:
—Opʉ, ¿i queorire weregʉ gʉare arĩgʉ iiri? ¿O árĩpehrerãre eropa arĩri? arĩpʉ Pedro.
42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werenigui queoriñe mera õpa arĩ buhepʉ erãre:
—Mohme coregʉ ĩgʉ opʉre umupeogʉ pee masigʉ õpa ta ãhrimi. Opʉ curigʉ wagʉ, mohme coregʉre ĩgʉ wihire apimi. Ĩgʉ apigʉpʉ doregʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ barisubu árĩcʉ̃ gajirã mohmeri masare barire gueremi. 43 Eropigʉ opʉ ĩgʉ ya wihigue dujarami. Ĩgʉ opʉ eracʉ̃ mohme coregʉpʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iipehodigʉ árĩgʉ, ĩgʉ mucubirigʉ árĩgʉcumi. 44 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ opʉ árĩpehreri ĩgʉ yare ĩhadibugʉ apigʉcumi ĩgʉre daja. 45 Ñegʉ mohme coregʉpʉ õpa ta ãhrimi. “Yʉ opʉ yoja deyobeami,” arĩmi. Eropa arĩgʉ gajirã mohme corerãre ʉmare, nome sãre pami. Eropigʉ wʉaro baha, ihri, meremi. 46 Ĩgʉ eropa iirisubu guñaña mariro ĩgʉ opʉ dujaragʉcumi. Ĩgʉ dujararinʉre ne masibeami mohme coregʉ. Eropa dujaragʉ ñegʉ ĩgʉ iirare pee ĩgʉre ñero dipuwaja moagʉcumi. Eropigʉ Goãmʉre tarinʉganirãre ĩgʉ cóãdirogue ĩgʉre cóãgʉcumi.
47 “Eropigʉ mohme coregʉ ĩgʉ opʉ gamerire masigʉ árĩqueregʉ ta irire ĩgʉ iibiricʉ̃, ĩgʉ õaro ĩgʉ mohmebiricʉ̃, ĩgʉ opʉpʉ ĩgʉre bʉrigã dipuwaja moa pagʉcumi ĩgʉre. 48 Gajigʉ mohme coregʉpʉ ĩgʉ opʉ gamerire masibigʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ opʉpʉ ĩgʉre daberogã ñari ĩgʉ eropa árĩri dipuwajare pagʉcumi. Goãmʉ ĩgʉ gamerire masicʉ̃ iimi masare. Eropiro masigʉre yʉhriro gahmea. Eropiro õaro masigʉre õaro yʉhriro gahmea, arĩpʉ Jesu.
Jesu masare game dʉca waricʉ̃ iimi
Mt 10.34-36
49 Eropa arĩtuha Jesu erãre werepʉ daja:
—Peame soewearo dopa ta yʉhʉ i yebare masa erã ñero iirire cóãgʉ arigʉ iibʉ. Dohpague ta masa árĩpehreri ñeri marirã árĩcʉ̃ bʉrigã gahmea yʉhʉ. 50 Yʉhʉ ñero tarigʉca. Yʉ eropa ñero tariburire coregʉ, ñero sĩporãcʉa yʉhʉ. 51 ¿Dohpa arĩ pepiri mʉa yʉre? Yʉhʉ i yebaguere buhegʉ aricʉ̃ yʉ buheri mera “Masa ĩhaturisome pare,” ¿arĩ pepiri mʉa? Eropa árĩbeaa. Mʉare arĩgʉ iiaa. Masa yʉ buherire peerã, pe curu erã basi game dʉca warirãcoma. Yujurãyeri yʉ buherire peerãcoma. Gajirãpʉ irire gamebirã erãre ĩhaturirãcoma. Eropirã yujuro mera árĩsome masa. 52 Eropirã yuju wihi majarã sã cinco masa yʉ buherire peerã, pe curu erã basi game dʉca warirãcoma. Yuju curu ʉrerã, gaji curu perã árĩrãcoma. 53 Ĩgʉ pagʉ ĩgʉ magʉre ĩhaturigʉcumi ĩgʉ yaha buherire peecʉ̃. Gajigʉ magʉ sã ĩgʉ pagʉre ĩhaturigʉcumi. Eropigo igo pago igo magore ĩhaturigocumo. Gajigo mago sã igo pagore ĩhaturigocumo. Eropigo igo mʉñeco igo bepore ĩhaturigocumo. Gajigo bepo sã igo mʉñecore ĩhaturigocumo. Eropa warãcoma yaha buherire erã peecʉ̃, arĩpʉ Jesu.
Jesu “Mʉa yʉ iirire ĩaquererã yʉre masibeaa,” arĩ werepʉ Jesu masare
Mt 16.1-4; Mr 8.11-13
54 Eropi Jesu masare bajarãre õpa arĩ werepʉ daja:
—Abe ñajarogue imica cururi ĩarã, “Mata deco ariroca,” arãa mʉa. Mʉa eropa arĩra pʉhrʉ deco ahraa. 55 Eropirã surgue miruñe aricʉ̃ “Asirinʉ árĩroca,” arãa mʉa. Mʉa eropa arĩra pʉhrʉ irinʉ asia. 56 Mʉa gʉyaricʉrã ãhraa. Yebare ĩarã, ʉmarore ĩarã “Õpa waroca,” arĩ masia mʉa. Õarinʉ árĩborore, ñerinʉ árĩboro sãre masia mʉa. ¿Eropa õaro masiquererã ta, duhpirã dohpague yʉ Goãmʉ turari mera yʉ mʉare ĩhmuquerecʉ̃ ta ne irire õaro masibeari mʉa? arĩpʉ Jesu.
Mʉare ĩhaturigʉ mera mʉa gamequeãrare mʉa basi amuque, arĩ werepʉ Jesu
Mt 5.25-26
57 Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemopʉ:
—¿Mʉa diaye iiburire masibeari mʉa dohpa? 58 Gajigʉ mʉre weresãgʉ wagʉ dipuwaja moadoreri wihigue wadorebocumi. Erogue ejaboro core “Dipaturi mʉre eropa iisome,” arĩ game amuque. Mʉhʉ ĩgʉre amubiricʉ̃ mʉre ĩgʉ dipuwaja moadoreri wihigue aĩgãbocumi mʉre. Eropigʉ dipuwaja moadoregʉpʉ mʉre surarare ĩgʉ wiacʉ̃, mʉre surara peresu iirãcoma. 59 Mʉre arĩgʉ iiaa. Ne erã wajayedorerare mʉ wajayepehocʉ̃gue wirigʉca mʉhʉ, arĩpʉ Jesu.