15
Oveja dederedigʉre bocara queorire werepʉ Jesu
Mt 18.10-14
Eropa gajinʉ bajarã wajasea corerã gajirã “Ñerã ãhrima,” erã arĩrã mera Jesure peerã ariñorã. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã fariseo masa judio masare buherã sã Jesure ĩhaturirã õpa arĩñorã erã basi:
—Ihĩ ñerã mera wapicʉmi. Eropigʉ erã mera bahami, arĩ wereniguiñorã erã erã basi.
Erã eropa arĩ wereniguicʉ̃ Jesu i queori mera õpa arĩ buhepʉ erãre:
—¿Cien oveja opʉ yujugʉ oveja dederea wacʉ̃ ĩagʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ? Õpa iigʉcumi. Ĩgʉ noventa y nueve ovejare erã bari campogue api, dederedigʉre amagʉ wagʉcumi. Ovejare bocagʉgue dujarigʉcumi. Ĩgʉre bocagʉ mucubirigʉcumi. Eropigʉ ĩgʉre ĩgʉ weca coãpeo ĩgʉ ya wihigue aĩ dujaa wagʉcumi. Aĩ dujaja, ĩgʉ pohro árĩrãre, ĩgʉ acawererãre sihu gameneogʉcumi. “Yʉ oveja dederedigʉre bocabʉ. Eropirã yʉ mera mucubirique,” arĩgʉcumi ĩgʉ erãre. Oveja dederedigʉre ĩgʉ bocadiro dopa ta õpa arĩgʉ iiaa mʉare. Yujugʉ ñerire iigʉ ĩgʉ ñerire bʉjawerecʉ̃ õaripʉre gohrotocʉ̃ ĩarã Goãmʉ pohro árĩrã bʉrigã mucubirima. Gajirãpʉ bajarã masa õpa arĩ pepima: “Ñero iibeaa yʉpʉ. Eropiro yʉ ñeri bʉjawereburi mara,” arĩ pepirima. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ ĩarã ʉmaro majarã Goãmʉ pohro árĩrã mucubiribeama, arĩpʉ Jesu.
Niyeruse dedererare bocara queorire werepʉ Jesu
Eropa arĩtuha gaji queori mera werenemopʉ:
—¿Diez niyeruseri waja pagariseri opago yujuse dederecʉ̃ duhpibocuri igo mʉa pepicʉ̃? Õpa iigocumo igo. Sihãgodirure sihãgo, wihire oha, õaro amapehogocumo. Irisere bocagogue duhugocumo. Irisere bocatuha, igo pohro árĩrãre, igo acawererãre sihupehogocumo. “Niyeruse yahase dederera­sere bocabʉ. Eropirã yʉ mera mucubirique,” arĩgocumo igo. 10 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Eropa ta yujugʉ ñerire iigʉ ĩgʉ ñerire bʉjawerecʉ̃ õarire gohrotocʉ̃ Goãmʉ yarã anyuapʉ bʉrigã mucubirirãcoma. Ĩgʉ dederebodigʉ dederebeami pare. Eropirã turaro mucubirirãcoma, arĩpʉ Jesu.
Magʉ dederedigʉ pagʉ pohro dujajara queorire werepʉ Jesu
11 Eropa arĩtuha Jesu gaji queori mera werepʉ daja:
—Bʉgʉ porã perã árĩñorã. 12 Dʉhyagʉpʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ pagʉre: “Ahʉ, mʉ sĩrira pʉhrʉ yʉre mʉ oburire yʉre opurumujuque,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ pagʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã pagʉ perãgue ta ĩgʉ porãre guerepʉ ĩgʉ oparare. 13 Bajamenʉrigã pʉhrʉ dʉhyagʉpʉ ĩgʉ ya árĩpehrerire aĩ, yoarogue gaji yebague waha wapʉ. Ero eja ĩgʉ ya niyerure iisiripehocãpʉ. 14 Ĩgʉ iisiripehora pʉhrʉ iri yebare ne bari marinʉgayoro. Eropigʉ oaboapʉ. 15 Eropigʉ iri yeba maja mohmerire amapʉ. Ĩgʉ mohmerire bocacʉ̃ ĩgʉ opʉ yesea coregʉ acupʉ ĩgʉre. 16 Eropigʉ ĩgʉ yeseare ejo, erã barire badiaripʉ ĩgʉ sã. Ĩgʉ eropa badiaquerecʉ̃ ta ero majarã ĩgʉre barire obiriñorã. 17 Eropi ĩgʉre ero guñari ariyoro pare. “Yʉ pagʉre mohme corerãpʉ pagari barire opacoma. Erã ba dʉhari sã pagari árĩca. Erã õaro árĩrisubu yʉpʉ ohõ árĩgʉ oaboagʉ iiaa. 18 Dohparagã yʉ pagʉ pohro dujagʉra. Yʉ pagʉ pohrogue ejagʉ õpa arĩgʉra ĩgʉre: ‘Ahʉ, Goãmʉre ñero iiabʉ. Mʉ sãre ñero iiaca. 19 Ñegʉ ãhraa. Eropigʉ mʉ magʉ diaye dopa ĩabita yʉre pare. Mʉre mohme corerã dopa ta ĩaque yʉre,’ arĩgʉra yʉ pagʉre,” arĩ pepipʉ ĩgʉ. 20 Eropa arĩ pepigʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ pagʉ pohrogue dujaa wapʉ. Erogue ĩgʉ ejadigʉ ĩgʉ dujaricʉ̃ ĩgʉ pagʉpʉ ĩgʉre yoarogue ĩgʉ árĩcʉ̃ ta ĩgʉ magʉre ĩha masipʉ.
“Ĩgʉ eropa eracʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ magʉre mojomoro ĩapʉ. Mojomoro ĩagʉ ĩgʉre oma bocatĩri pabua, ĩgʉ wayuporãre mimipʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉ magʉre. 21 “Ahʉ, Goãmʉre ñero iiabʉ. Mʉ sãre ñero iiaca. Ñegʉ ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ mʉ magʉ diaye dopa ĩabita yʉre pare,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ pagʉre. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta ĩgʉ pagʉpʉ mohme corerãre sihupʉ. “Yojaro, õariñe suhrirore aĩgãrique. Eropirã yʉ magʉre sãque. Sãtuha ĩgʉ mojotore sãri berore sã, ĩgʉ guburire zapature sãque. 23 Sãtuha diicʉgʉ wecʉre wejẽque. Bosenʉ iirã. 24 Ihĩ yʉ magʉ sĩrigʉ dopa ta waha wami. Eropa waqueregʉ ta dohpaguere ojocarimi ĩgʉ. Dederedigʉ dopa árĩdigʉre dohpaguere bocabʉ. Eropirã bosenʉ iirã,” arĩpʉ ĩgʉ pagʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ bosenʉ iinʉgañorã erã.
25 “Irisubure ĩgʉ tĩgʉpʉ pohegue árĩpʉ. Pohegue árĩdigʉ dujarigʉ wihi pohro eragʉ, erã bayarire peepʉ ĩgʉ. 26 Peegʉ yujugʉ mohme coregʉre sihubeo ĩgʉre serẽpipʉ ĩgʉ: “¿Dohpa iirã bayarã iiari?” arĩpʉ ĩgʉ mohme coregʉre. 27 “Mʉ pagʉ magʉ dujarami. Ĩgʉ õagʉ dujaracʉ̃ mʉ pagʉ diicʉgʉre wecʉre wejẽdoreami,” arĩ yʉhripʉ mohme coregʉ. 28 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ĩgʉ tĩgʉpʉ bʉrigã guagʉ wihigue ñajabiripʉ. Ĩgʉ eropa ñajabiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pagʉ wiriri, “Ñajarique,” arĩ turaro sihuripʉ ĩgʉ magʉre. 29 “Peeque, ahʉ. Yʉhʉ yoari boje mʉre mohme coregʉ dopa ta itamurabʉ. Eropigʉ mʉ dorerire ne yujusubu tarinʉgabirimʉrabʉ. Yʉhʉ mʉre mohme corequerecʉ̃ ta yʉpʉre ne obirabʉ mʉhʉ. Ne yujugʉ waibʉgʉre obeaa mʉhʉ yʉre yʉ mera majarã mera yʉ bosenʉ iicʉ̃. 30 Eropigʉ ihĩ mʉ magʉpʉ ñerã nome mera mʉ yare iisiripehodigʉ árĩmi. Irire iisiripehotuha, ĩgʉ wihigue ĩgʉ dujaracʉ̃ diicʉgʉ wecʉre wejẽabʉ mʉhʉ ĩgʉ babure,” arĩpʉ ĩgʉ tĩgʉ ĩgʉ pagʉre. 31 “Mahgʉ, mʉhʉ yʉ mera árĩpehrerinʉri ãhraa. Eropiro árĩpehreri yaha mʉ ya dihta ãhraa. 32 Mʉ pagʉ magʉpʉ sĩridigʉ dopa ta wahámi marire. Eropi ĩgʉ dohpaguere ojocarigʉ ãhrimi. Ĩgʉ dederedigʉ dopa ta wahámi. Ĩgʉ eropa wara pʉhrʉ dohpaguere ĩgʉre bocabʉ. Eropiro ĩgʉ dujaracʉ̃ mari bosenʉ ii mucubiricʉ̃ õhaa,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ magʉre, arĩpʉ Jesu erãre iri queorire weregʉ.