23
Pilato Jesure serẽpipʉ
Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38
Eropa arĩtuha erã árĩpehrerã wahgãnʉgaja, Jesure Pilato waĩcʉgʉ opʉ pohrogue aĩgãñorã. Aĩ ejarã Jesure weresãnʉgañorã:
—Ihĩ mari ya yeba majarãre ñero iidorecʉ̃ peeabʉ. Mari opʉre Césare ihĩ wajayedorebeami. Eropigʉ ĩgʉ “Yʉhʉ opʉ ãhraa. Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ wereniguimi ĩgʉ basi, arĩ weresãñorã erã Jesure.
Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Pilato Jesure serẽpipʉ:
—¿Diaye ta judio masa opʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
—Mʉ arĩro dopa ta ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pilato pahia oparãre, masa sãre werepʉ:
—Ĩre gajino waja dipuwaja mara, arĩpʉ ĩgʉ.
Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta erã turaro weresãnemoñorã:
—Ĩgʉ, ĩgʉ buheri mera masare gamequeãcʉ̃ iimi. Galilea yeba ĩgʉ irire iinʉgami. Eropa iinʉgatuha árĩpehrero Judea yebague irire ĩgʉ iimi, arĩ weresãñorã erã.
Herode waĩcʉgʉ opʉ Jesure serẽpipʉ
Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ Pilatopʉ serẽpipʉ:
—¿Ihĩ Galilea majagʉ ãhriri? arĩpʉ ĩgʉ.
—Ero majagʉ ta ãhrimi, arĩ yʉhriñorã gajirã.
Erã eropa yʉhricʉ̃ peegʉ Pilatopʉ Jesu ĩgʉ árĩri yebare masigʉ opʉ Herode ĩgʉ ya yeba majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masipʉ. Irire masigʉ Jesure Herode pohro obeopʉ. Irisubure Herode Jerusalén árĩpʉ. Ero core Herode Jesure peemʉripʉ. Ĩgʉ eropa peera pʉhrʉ ĩgʉre bʉrigã ĩadiaripʉ. Jesu ĩgʉ deyoro moarire ĩgʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩadiaripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩagʉ mucubiripʉ. Eropigʉ baja serẽpipʉ Jesure. Ĩgʉ eropa serẽpiquerecʉ̃ ta Jesupʉ ne yʉhribiripʉ ĩgʉre. 10 Pahia oparã, judio masare buherã sã Herode pohro nʉgaja turaro Jesure weresãñorã. 11 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Herode ĩgʉ surara mera wereya, Jesure ñero iiñorã. Eropa wereyarã, õariñe suhrirore opʉ yañe dopa bejariñere sãñorã erã Jesure. Eropa wereyatuha, iri suhrirore tuwea aĩ Pilato pohro obeoñorã daja. 12 Irinʉre Herode, Pilato mera õaro erã basi game iinʉgarã árĩnʉgañorã. Ero corere erã basi game ĩhaturirã árĩriñorã.
Masa Jesure wejẽdoreñorã
Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16
13 Eropi Pilato pahia oparãre, gajirã oparãre, masa sãre ĩgʉ sihubeocʉ̃ gamenereñorã. 14 Erã gamenerecʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ erãre:
—Ĩre yʉre aĩgãrirã, “Ĩgʉ masare ñero iidoremi,” arĩraa mʉa yʉre. Dohpague mʉa ĩhuro ĩre serẽpipehoabʉ daja. Yʉ eropa serẽpira pʉhrʉ mʉa ĩgʉre weresãcʉ̃ ñeri dipuwaja mara yʉ ĩacʉ̃. 15 Herode sã “Ĩgʉre ne ñeri dipuwaja mara,” arãmi. Eropa arĩgʉ dipaturi ĩre ohõ dujuami daja. Eropiro ĩre wejẽdorero mara. Mʉa sã irire ĩha masia. 16 Eropigʉ ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca yʉhʉ. Erã eropa tãrara pʉhrʉ ĩgʉre wiugʉra, arĩripʉ Pilato.
17 Bojori nʉcʉ Pascua bosenʉri nʉcʉ peresu árĩdigʉre yujugʉre masa gamegʉre Pilato eropa wiubasamʉripʉ. Eropa iiro gameyoro ĩgʉre. 18 Eropirã Pilato “Jesure wiugʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã masa õpa arĩ gaguiniguiñorã:
—Ĩgʉ Jesure wejẽque. Gʉa yagʉ árĩbure Barrabápʉre gʉare wiubasaque, arĩ gaguiniguiñorã masa.
19 Ero Barrabápʉ Jerusaléngue oparãre ĩgʉ cóãdorera dipuwaja, ĩgʉ gajirãre wejẽra dipuwaja peresu iiñorã ĩgʉre. 20 Pilato Jesupʉre wiudiaripʉ. Eropigʉ ĩgʉ masare ĩgʉ wiabure serẽpi ĩapʉ daja. 21 Ĩgʉ Jesure eropa wiudiaquerecʉ̃ ta erã ĩgʉre arĩñorã daja:
—Crusague pabia wejẽque ĩgʉre. Wejẽcãque ĩgʉre, arĩ gaguiniñorã erã.
22 Erã eroparĩcʉ̃ Pilato ʉhresubu waro gohra õpa arĩripʉ daja erãre:
—¿Ñehenore ñerire iiari ĩgʉ mʉa eropa arĩ gaguiniguicʉ̃? Ne ĩgʉre ñeri dipuwaja mara. Eropigʉ ĩgʉre wejẽ­dore­masibeaa. Ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca. Iripẽta iidoregʉca. Eropigʉ ĩgʉre wiugʉca, arĩripʉ Pilato.
23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta erã turaro mera gaguininemo, Jesure crusague wejẽdoreñorã. Erã eropa arĩ gaguinicʉ̃ peegʉ Pilato erã gamero dopa ta iidorepʉ. 24 Eropigʉ erã arĩro dopa ta Pilato Jesure wejẽdorepʉ. 25 Eropa doregʉ masa serẽdigʉre wiupʉ. Ĩgʉ peresugue árĩgʉre, masare gamewejẽcʉ̃ iidigʉre, masare wejẽdigʉre Pilato Barrabápʉre wiupʉ. Eropigʉ masa erã gamero dopa ta Pilato Jesure crusague wejẽdorepʉ.
Erã Jesure crusague pabia wejẽñorã
Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27
26 Eropirã erã Jesure wejẽrã warã, aĩgãñorã. Erã eropa warisubu Simo waĩcʉgʉ Cirene majagʉ pohegue ejadigʉ erapʉ. Jerusaléngue ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã Jesure aĩgãrã ĩgʉre bocatĩri, ñeha, crusare ĩgʉre coãtamudoreñorã Jesu pʉhrʉ.
27 Eropirã masa bajarã Jesure ĩhanʉrʉsiañorã. Eropirã gajirã nome ĩgʉre erã eropa iicʉ̃ ĩarã turaro ore nʉrʉsiañorã. 28 Erã orecʉ̃ peegʉ Jesu erãre maji ĩha õpa arĩpʉ:
—Jerusalén majarã nome yʉre orebiricãque. Mʉa basi, mʉa porã ya árĩburire oreque. 29 Gajinʉri árĩcʉ̃ masa õpa arĩrãcoma. “Porã marirã nome dohpaguere mari árĩcʉ̃ õatariaboaya,” arĩrãcoma masa. 30 Irisubure ʉtãgʉre õpa arĩ wereniguirãcoma masa. “Igʉ ʉtãgʉ gʉa weca yuri bejaporo. Gʉare wejẽcãporo,” arĩrãcoma masa. 31 Masa yʉre dipuwaja marigʉre erã õpa iicʉ̃, ñeri dipuwaja oparãpʉ ñetariaro warãcoma, arĩpʉ Jesu.
32 Gajirã perã dorerire tarinʉgarã erã árĩcʉ̃ erã sãre Jesu mera erã wejẽmorãre aĩgãñorã erã. 33 Erã aĩgã dipu pero waĩcʉrogue eja crusague Jesure pabiañorã. Eropirã gajirã perã sãre yujugʉre ĩgʉ diayepʉ gajigʉre ĩgʉ copʉ crusariguere pabiañorã. 34 Erã eropa iicʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ:
—Ahʉ, oã dohparagã erã ñero iirire cãdijique erãre. Erã erã eropa iirire masibeama. Eropigʉ irire cãdijique, arĩpʉ Jesu ĩgʉ Pagʉre.
Eropirã surara Jesu suhri mʉrare “¿Noa yañe árĩrocuri iñe?” arĩ game bira wajatañorã. 35 Eropirã masa ero niguirã erã ĩaro judio masa oparã Jesure wereyañorã:
—Ĩgʉ gajirã masare sĩribonirãre taurapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ beyedigʉ árĩgʉ ĩgʉ basi tariporo, arĩ wereyañorã erã.
36 Surara sã ĩgʉre wereyañorã. Jesu pohro ejarã, vino sʉĩrire erã oriñorã. 37 Irire iirã õpa arĩñorã erã:
—Mʉhʉ judio masa erã opʉ árĩgʉ ta, mʉ basi tarique, arĩñorã erã.
38 Eropi ĩgʉ weca õpa arĩ gojarapũre pabia tuñorã: “Ihĩ judio masa tauro opʉ árĩgʉ ãhrimi,” arĩ gojaturapũ árĩyoro. Griego ya mera, Roma majarã ya mera, judio masa ya mera gojarapũ árĩyoro.
39 Gajigʉ ĩgʉ mera erã pabia tudigʉ ĩgʉ ñero arĩ wereniguipʉ Jesure:
—¿Mʉhʉ Cristo árĩbeari? Mʉ basi, gʉa sãre tauque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ mera majagʉpʉ ĩgʉre yʉhripʉ:
—Eropa arĩbiricãque. ¿Duhpigʉ Goãmʉre umupeobeari mʉhʉ? Marire yujuro mera dipuwaja moama erã. 41 Maripʉre mari ñeri dipuwajare dipuwaja moarã diaye iirã iima erã. Ihĩpʉ ñerire iibiriñumi, arĩpʉ gajigʉ tarinʉgagʉpʉ.
42 Eropa arĩgʉ ĩgʉ Jesure õpa arĩpʉ:
—Jesu, mʉhʉ opʉ árĩrogue árĩgʉ yʉ sãre guñaque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
43 —Mʉre ire arãa. Dohpagãre yʉ mera paraíso waĩcʉrogue yʉ mera árĩgʉca, arĩpʉ Jesu ĩgʉre.
Jesu sĩria wapʉ
Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30
44 Eropi goeri boje gohra árĩcʉ̃ árĩpehrerogue ʉhre hora gohra naitĩa wayoro. 45 Naitĩaro árĩrisubu Goãmʉ wihi majañe suhriro cãhmotara suhriro deco mera yehguea wayoro. 46 Eropigʉ Jesu turaro gaguinipʉ:
—Ahʉ, yʉ sĩporãre mʉre wiaa mʉ dibuboro dopa, arĩ gaguinipʉ Jesu.
Eropa arĩtuha sĩria wapʉ.
47 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ surara opʉpʉ “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ, “Ihĩ Jesu diaye ta õagʉ ãhrañumi,” arĩpʉ ĩgʉ.
48 Eropirã ero gamenererã iri eropa wacʉ̃ ĩarã, Jesu ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩarã, erã ya wihigue dujaa wañorã. Dujaa wa, bʉjawereri mera waha wañorã. 49 Árĩpehrerã Jesu mera majarã, Galileague ĩgʉ mera arinirã nome sã yoarogue Jesure ĩhu niguiñorã.
Jesu dʉpʉre masa gobegue apiñorã
Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42
50-51 Irisubure José waĩcʉgʉ ero árĩpʉ. Judea yeba Arimatea waĩcʉri maca majagʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ õagʉ, diaye iigʉ árĩgʉ, Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩnʉgaburire coregʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ judio masa oparã mera majagʉ árĩqueregʉ ta Jesure erã wejẽdorecʉ̃ gamebiriripʉ ĩgʉ. 52 Eropigʉ Pilato pohrogue eja, Jesu mʉrʉ dʉpʉre serẽpʉ. 53 Serẽtuha Jesu dʉpʉre aĩ diju, õari suhriro mera ĩgʉ dʉpʉre omapʉ. Eropa omatuha masa gobegue ʉtãyegue erã seara gobegue apipʉ ĩgʉ dʉpʉre. Iri gobere ne yujugʉ sĩridigʉre yaanibiriñorã dohpa. 54 Irinʉ Sabadonʉ maja árĩburire erã amuyurinʉ árĩyoro. Sabado judio masa soorinʉ árĩboro merogã dʉhyayoro.
55 Eropirã Galileague Jesu mera arinirã nome masa gobegue José wacʉ̃ ĩarã nʉrʉsiañorã. Masa gobegue eja, iri gobere ĩha, Jesu dʉpʉre ĩgʉ apirare ĩañorã. 56 Pʉhrʉ erã ya wihigue dujaa wañorã. Poresurire ĩgʉ dʉpʉre sũburire amuñorã erã. Eropirã Sabado árĩcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare iri dorero dopa ta erã sooñorã.