6
Sabado árĩcʉ̃ Jesu buherã trigo pororire tʉrĩñorã
Mt 12.1-8; Mr 2.23-28
Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ buherã sã trigo pohegue ĩha tariañorã. Erogue tariarã, ĩgʉ buherãpʉ trigo pororire tʉrĩ, gasiri cohro bañorã iriyerire. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã bajamerãgã fariseo masa erãre serẽpiñorã:
—¿Duhpirã mʉa Sabado mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ ta mohmeri? Mari dorerire tarinʉgarã iiaa, arĩñorã fariseo masa.
Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ “Yʉ buherã iri dorerire tarinʉgarã iibeama,” arĩgʉ õpa arĩpʉ erãre:
3-4 —Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ wihigue ñaja, iri wihi árĩri panre bapʉ. Eropa bagʉ ĩgʉ mera majarã sãre badoregʉ iri panre ópʉ. Iri pan pahia dihtare badorera árĩriyoro. Goãmʉ doreri iri panre gajirãre badorebiriyoro. ¿Davi irire ĩgʉ eropa iirare Goãmʉ yare erã gojarapũgue buhebirari mʉa? Davi i panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã i trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩpʉ Jesu.
Mojoto bʉhadigʉ õagʉ wapʉ
Mt 12.9-14; Mr 3.1-6
Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu judio masa buheri wihigue ñaja buhepʉ masare. Ero mojoto diayepʉ bʉhadigʉ árĩpʉ. Ero árĩrã sã bajamerãgã masare buherã, fariseo masa sã Jesure ĩhanʉrʉñorã ĩgʉre weresãdiarã. Õpa arĩ pepiñorã: “Sabadonʉ árĩcʉ̃ ihĩ masʉre õagʉ iibocumi Jesu. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ‘Mari soorinʉ Jesu mohmegʉ iimi,’ arĩ weresãrãra,” ari pepiñorã. Jesu erã pepirire masigʉ, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ:
—Wahgãnʉgajaque. Ohõ arique, arĩpʉ ĩgʉre.
Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ mojoto bʉhadigʉpʉ wahgãnʉgaja, ero niguipʉ. Eropigʉ Jesu erãre serẽpipʉ.
—Mʉare serẽpigʉra: ¿Mari soorinʉ árĩcʉ̃ õarire iicʉ̃ õabeari? ¿Ñerire iicʉ̃pʉre õhari? ¿Soorinʉ árĩcʉ̃ masʉre masucʉ̃ õhari? ¿O soorinʉ árĩcʉ̃re masʉre wejẽcʉ̃pʉre õhari? arĩpʉ Jesu erãre.
10 Eropa arĩgʉ Jesu erãre ĩhametupeho, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ daja:
—Mʉ mojotore sĩsirãbeoque, arĩpʉ ĩgʉ.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta mojoto bʉhadigʉpʉ sĩsirãbeo, õari mojoto wayoro. 11 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã erã ĩgʉ mera turaro guañorã.
—¿Dohpa iirãcuri mari ĩre? arĩñorã erã basi.
Jesu ĩgʉ buherãre doce gohra ĩgʉ apimorãre beyepʉ
Mt 10.1-4; Mr 3.13-19
12 Irinʉrire Jesu ʉtãgʉgue Goãmʉre serẽgʉ mʉria wapʉ. Erogue árĩgʉ, ñamire Goãmʉ mera werenigui butahmua wapʉ. 13 Boyorogue ĩgʉ buherãre ĩgʉ pohro sihubeopʉ. Sihubeotuha erã mera majarãre doce gohra ĩgʉ apimorãre beyepʉ. 14 Oã árĩñorã Jesu ĩgʉ beyenirã: Simore Jesu Pedro piyudigʉ, Simo pagʉ magʉ Andre, Santiago, Ñu, Felipe, Bartolomé, 15 Mateo, Toma, Santiago árĩñorã. Santiagopʉ Alfeo magʉ árĩpʉ. Eropirã Simo celote ya curu majagʉ árĩgʉ, 16 Juda Santiago pagʉ magʉ sã, Juda Iscariote sã árĩñorã ĩgʉ beyenirã. Juda Iscariotepʉ Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu árĩpʉ.
Jesu bajarã masare buhepʉ
Mr 4.23-25
17 Eropii Jesu ĩgʉ buherã mera ʉtãgʉ weca árĩnirã dijaricʉ̃, bajarã gajirã ĩgʉ buherã mera õari pʉʉgue niguiñorã erã. Gajirã masa sã bajarã árĩñorã. Erã árĩpehrero Judea yeba macari majarã, Jerusalén majarã, Tiro waĩcʉri maca majarã, Sidón waĩcʉri maca majarã, wʉariya tʉro árĩri macari majarã ĩgʉ pohrogue eranirã árĩñorã. 18 Erã Jesu buherire peerã erarã, erã dorecʉrire taudorerã erarã árĩñorã. Watẽa ñajasũnirã sã ĩgʉ pohrogue eraa, õarã wañorã. 19 Jesu ĩgʉ turari mera õarã wacʉ̃ iipʉ erãre. Eropirã erã árĩpehrerã ĩgʉre mohmepiñarã erañorã.
Jesu mucubiririre, bʉjawereri sãre buhepʉ
Mt 5.1-12
20 Pʉhrʉ Jesu ĩgʉ buherãre ĩha, werepʉ:
—Mʉa mojomorocʉrãpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere warãca mʉa. Eropirã mʉa mucubirirãca.
21 “Dohpaguere mʉa oaboarãpʉ yapirã árĩrãca. Eropirã mucubirirãca.
“Mʉa dohpaguere bʉjawere orerãpʉ mucubirimorã ãhraa. Eropirã pʉhrʉguere ĩayerãca. Eropirã mucubirirãca.
22 “Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Eropirã yaha árĩburire mʉa iiri dipuwaja gajirã mʉare ĩhaturicʉ̃ mʉapʉ mucubirirãca. Mʉare erã cóãcʉ̃ sãre mucubirirãca. Mʉare erã ñero wereniguiquerecʉ̃ ta, “Ñerã ãhrima,” mʉare arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ mucubirirãca. 23 Mʉare erã eropa iinirãre ʉmarogue mʉa ejacʉ̃gue Goãmʉ mʉare wʉaro õaro iigʉcumi. Eropirã turaro mucubirirã árĩque. Õaro sĩporãcʉrã árĩque. Mʉare ĩhaturirã ta erã acawererã mʉra iribojegue majarã eropa ta ñero iimʉriñuma Goãmʉ yare weremʉhtanirãre.
24 “Eropirã mʉa dohpaguere baja oparãpʉ i yebaguere mʉa õaro árĩtuhabʉ. Eropirã ñero tarirã árĩrãca mʉa.
25 “Dohpaguere yapirãpʉ mʉa oaboarãca. Mʉa eropa árĩrã ñero tarirãca.
“Dohpaguere mʉa mucubirirã árĩrãpʉ pʉhrʉguere bʉjawere orerãca. Eropirã ñero tarirãca.
26 “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarãre “Õarã ãhrima,” arĩriñuma bajarã iribojegue majarã. Mʉa mera majarãre eropa ta “Õarã ãhrima,” arĩbocoma masa. Eropa arĩnirã árĩrãpʉ ñero tarirãca mʉa sã, arĩ buhepʉ Jesu.
Mʉare ĩhaturirã erã árĩquerecʉ̃ erã sãre mahique
Mt 5.38-48; 7.12
27 Eropigʉ õpa arĩ buhenemopʉ Jesu:
—Yʉre peediarãre, mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉare ĩhaturirã erã árĩquerecʉ̃ erã sãre mahique. Mʉare ĩhaturirãre õaro iique. 28 Mʉare ñero árĩdorerã erã árĩquerecʉ̃ ta õadoreque erãre. Mʉare ñero iirã erã árĩquerecʉ̃ ta, “Erã sã õaro árĩporo,” arĩ serẽbasaque Goãmʉre. 29 Yujugʉ mʉa wayuporã pacʉ̃, “Gajipʉ sãre padiagʉ paque,” arĩque ĩgʉre. Mʉa weca majañe suhrirore ĩgʉ emacʉ̃ mʉa camisa sãre ocãque ĩgʉre. 30 Mʉare serẽgʉre ĩgʉ serẽropẽ ta oque ĩgʉre. Mʉa yare ĩgʉ aĩcʉ̃ ĩgʉre dipaturi serẽpibita irire. 31 Gajirã mʉare õaro iicʉ̃ gahmea mʉa. Erãre mʉa õaro iicʉ̃ gamero dopa ta õaro iique erã sãre. Erã õaro iibiriquerecʉ̃ ta mʉapʉ erãre õaro iique.
32 “Mʉare umupeorã dihtare mʉa umupeocʉ̃ iri ne duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã eropa ta iima. 33 Eropirã mʉare õaro iinirã dihtare mʉa õaro iicʉ̃ iri sã ne duhpiburi árĩbeaa. Irire ñerã sã iima. 34 Eropiro gajirãre wayurã “Yʉre wiaque,” arĩcʉ̃ mʉa wayuri sã ne iri duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã gajirãre wayurã ero pʉhrʉ wiapehodorerã ohoma. 35 Eropirã mʉapʉ mʉare ĩhaturirãre mahi umupeoque. Eropirã erãre õaro iique. Eropirã mʉa yare mahibirã ta wayuque erãre. Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro iigʉcumi. Goãmʉpʉ ĩgʉre umupeobirã sãre, ñerã sãre õaro iimi. Eropa ta iique mʉa sã. Mʉa eropa iirã wʉaro wajatarãca. Eropirã Goãmʉ turatarigʉ ʉmaro majagʉ porã árĩrãca. 36 Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ mojomoro ĩadiro dopa ta mʉa sã masare mojomoro ĩaque.
Gajirãre “Ñerã ãhrima,” arĩbiricãque, arĩpʉ Jesu
Mt 7.1-5
37 Eropigʉ erãre werenemopʉ:
—Gajirãre “Ñerã ãhrima,” arĩrã erã iirare were­wʉa­biricãque. Mʉa eropa arĩ werewʉabiricʉ̃ Goãmʉ mʉa sãre “Ñerã ãhrima,” arĩsome. Gajirã mʉare erã ñero iirare, erã ñero arĩra sãre cãdijique. Mʉa eropa cãdijicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa sãre mʉa ñero iirare cãdijigʉcumi. 38 Gajinore oparã gajirãre oque. Mʉa eropa ocʉ̃ Goãmʉ mʉare ogʉcumi. Eropa ogʉ mʉare õaro queoro wʉaro ogʉcumi. Õaro wajayegʉcumi. Gajirãre mʉa orañepẽ ta mʉa sãre Goãmʉ ogʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre.
39 Eropa arĩtuha Jesu buhenemogʉ õpa arĩpʉ werenigui queori mera:
—Cuiri ĩhajabirã erã seyaro erã basi game tʉagãrã erã perãgue ta mehtuha yuriñaja warãcoma gobegue. Eropa ta erã cuiri ĩhajabirã iro dopa ta Goãmʉ yare masibirã sã gajirãre buhediarima. Eropirã erã erã buherã sã peamegue warãcoma. 40 Buherã erãre buhegʉre masitarinʉgabeama. Eropirã árĩpehrerã buherã erãre õaro buhepehora pʉhrʉ erãre buhegʉ iro dopa ta masirãcoma. Eropirã erãre buherã masibirã árĩbiricãporo, arĩpʉ Jesu.
41 Eropa arĩtuha gaji buheri mera buhepʉ daja:
—Mari werenigui queori mera buhecʉ̃ õpa iirã ãhraa mʉa: Mʉa acaweregʉ ĩgʉ cuirugue miri pogañegã mehñajacʉ̃ iri pogañegãre õaro ĩhaa mʉa. Mʉ yaru cuirupʉre wʉarimijiro árĩquerecʉ̃ irimijipʉre ne pepibeaa mʉa. Eropirã miri pogañegãre mʉa ĩaro dopa ta mʉa acaweregʉ ĩgʉ ñero iiripʉre õaro ĩhaa mʉa. Mʉapʉ mʉa ñero iirire turaro iiquererã ta irire eropa pepicãa. ¿Dohpa árĩrono eropa ãhriri mʉa? 42 Õpa arĩ wereniguia mʉa acawererãre: “Acaweregʉ, mʉ ñerire iigʉ iica. Eropigʉ iri ñerire duhucãque,” arĩ wereniguia mʉa. Eropa ĩgʉ ñerire duhudorequererã mʉapʉ iri ñerire iirã duhubeaa. ¿Duhpirã mʉa ñerire iiquererã ta irire eropa pepicãri mʉa? Masa erã pʉrʉpʉpʉre ñero ii corerã ãhraa mʉa eropa iirã. Mʉa ñero iiripʉre duhumʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ mʉa acaweregʉre “Mʉ ñero iirire duhucãque,” arĩ weremasia, arĩ buhepʉ Jesu.
Masa erã wereniguirire peerã erã árĩricʉrire masia mari, arĩ werepʉ Jesu
Mt 7.17-20; 12.34-35
43 Eropigʉ buhenemogʉ õpa arĩ werenemopʉ erãre werenigui queori mera:
—Yucʉgʉ õadigʉ ñerire dʉcacʉbeaa. Eropiro ñedigʉ sã õarire dʉcacʉbeaa. 44 Yucʉgʉ dʉcare masirã “Irigʉ dʉca ta ãhraa,” arĩ masia mari. Poracʉdigʉ higuera dipure dʉcacʉbeaa. Eropiro aña poragʉ igui tõrire dʉcacʉbeaa. 45 Eropa ãhrima masa sã. Õagʉ ĩgʉ pepiri õari ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ õarire wereniguimi yucʉgʉ õadigʉ irigʉ õarire dʉcacʉro dopa ta. Ñegʉre ĩgʉ pepirigue ñeri ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ ñerire wereniguimi yucʉgʉ ñedigʉ irigʉ ñerire dʉcacʉro dopa ta. Mari pepirigue iri árĩro dopa ta wereniguia mari, arĩpʉ Jesu.
Pe wihi iira queori werepʉ Jesu
Mt 7.24-27
46 Eropigʉ erãre werenemopʉ:
—Mʉa yʉre “Opʉ,” arãa. Eropa arĩquererã ta yʉ dorerire iibeaa mʉa. ¿Duhpirã eropa iibeari mʉa? 47 Árĩpehrerã yʉre gamerã yʉ wereniguirire peema. Eropirã yʉ dorerire tarinʉgabeama. Õpa ãhrima yʉre tarinʉgabirã: 48 Wihi õaro nugudi iro dopa ta ãhrima erã. Ĩgʉ ʉ̃hcãri goberire seha, wihire nugunʉgami. Iri wihi õaro ĩgʉ ʉ̃hcãro nugura wihi árĩro dia miricʉ̃ turaro deco turaquerecʉ̃ iri wihi õaro turaniguia. 49 Eropirã yʉ wereniguirire peenirã árĩquererã ta yʉ dorerire iibirãpʉ wihire õaro nugubigʉ iro dopa ãhrima. Iri wihire wecagã nugu, õaro iinʉgabeami. Ĩgʉ eropa iira wihi árĩro dia miricʉ̃ deco turacʉ̃ iri wihi mata cohro yuhria wahaa. Eropiro iri wihi cohmopehrea wahaa, arĩpʉ Jesu.