8
Nome Jesure itamuñorã
Pʉhrʉ paga macarigue mʉta macarigãgue sãre eja, Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire, õari buherire werepʉ Jesu. Doce ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉ mera árĩñorã. Eropirã nome sã watẽa ñajasũnirã nome, dorecʉnirã nome, Jesu õarã ĩgʉ iinirã ĩgʉ mera árĩñorã. María waĩcʉgo Magdalena erã arĩ piyudigo Jesu mera curipo. Igo siete watẽare Jesu ĩgʉ cóãdigo árĩpo. Juana sã Cuza waĩcʉgʉ Herodere itamudigʉ marapo sã Jesu mera curipo. Susana waĩcʉgo sã gajirã nome mera baja erã gajino opari mera ĩgʉre itamuñorã.
Jesu oteri masʉ queorire werepʉ
Mt 13.1-9; Mr 4.1-9
Eropi baja macari majarã Jesu pohrogue gamenereñorã. Erã gamenerera pʉhrʉ Jesu ĩgʉ werenigui queori mera erãre werepʉ buhebu:
—Oteri masʉ otegʉ wañumi. Ĩgʉ eropa otecʉ̃ gajiyeri ma tʉro yuri merejayoro. Eropirã iriyerire masa cʉradiuñuma. Eropirã mirimagʉ porã bajarã ahri iriyerire bañuma. Eropi gajiyeri ʉtã watope yuri merejayoro. Erore yeba deco mariyoro. Eropiro iriyeri puhri wiriri niguiri ñañia wayoro. Gajiyeri pora yucʉ watope yuri merejayoro. Pora yucʉpʉ puhri tiataria wa, oterayeripʉre wejẽcãyoro. Gajiyeri õari yeba yuri merejayoro. Õaro puhri dʉcacʉyoro. Eropiro baja dʉcacʉyoro, arĩpʉ Jesu.
Eropa arĩtuha õpa arĩnemopʉ:
—Ire õaro peeque mʉa, arĩpʉ ĩgʉ.
Jesu werenigui queori mera ĩgʉ buherire werepʉ
Mt 13.10-17; Mr 4.10-12
Pʉhrʉ ĩgʉ buherã iri werenigui queorire masidiarã, Jesure serẽpiñorã:
—¿I queori mera dohpa arĩ buhegʉ iiri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã. 10 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
—Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire iribojegue majarã erã masibirirare mʉare masicʉ̃ iimi Goãmʉ. Gajirãpʉre eropa iibeami ĩgʉ. Eropigʉ erãre werenigui queori mera buhea. Yʉ eropa iicʉ̃ erã yʉ buherire peequererã masisome, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.
Jesu oteri masʉ queorire were amupʉ ĩgʉ buherãre
Mt 13.18-23; Mr 4.13-20
11 Eropa arĩtuha erãre werenemopʉ:
—Õpa arĩ werea i werenigui queorire: Oteriyeri õari buheri iro dopa ãhraa. 12 Eropiro ma tʉro yuri merejariyeripʉ õari buheri iro dopa ãhraa. Eropiro masa erã õari buherire peecʉ̃ ĩagʉ watĩpʉ ahri, iri buherire masidorebeami masare. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ erã Goãmʉre umupeoboñuma. Erã eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ erãre peamegue wabonirãre tauboñumi. 13 Ʉtã weca yuri merejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire pee, mucubiriri mera irire pee aĩma. Eropa pee aĩquererã ta ʉtã weca árĩri yucʉ nuguri mariri yucʉ iro dopa ta oã masa sã turabeama. Eropa turabirã yaha õari buherire erã peera dipuwaja gajirã erãre ñero iicʉ̃ ĩarã yahapʉre duhucãma. 14 Eropi pora yucʉ weca yurimerejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire peequererã ta, i yeba majare wʉaro pepirã, niyerure gamerã, i yeba majare gahmema erã. Eropirã iripʉ õari buherire cãhmotaa. Iri cãhmotacʉ̃ masa Goãmʉ gameripʉre iibeama. 15 Eropi õari yeba yurimerejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire õaro mera pee peenʉrʉcãma. Eropirã duhuro mariro Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta õarire iima, arĩpʉ Jesu.
Jesu sihãgodiru queorire buhepʉ
Mr 4.21-25
16 Eropa arĩtuha gaji queori mera buhepʉ Jesu.
—Ne sihãgodirure masa sihãgora pʉhrʉ mátasoro doca dibubeama. Eropirã irirure cama doca dibubeama. Ʉmarogue irirure duhpeomi wihigue ñajarã erã õaro ĩha ñajama õaro. 17 Mari iiraguere Goãmʉre duhmasiya mara. Pʉhrʉguere árĩpehreri masisũroca. Sihãgodiru ñamire boyoro dopa ta iribojegue erã masibirirare masirãcoma masa.
18 Eropirã mʉa peerã õaro peenʉrʉque. Õaro peenʉrʉgʉ, õaro masigʉcumi. Peenʉrʉbigʉ “Merogã peea,” ĩgʉ arĩquerecʉ̃ iripʉ dederea waroca ĩgʉre, arĩpʉ Jesu.
Jesu acawererã ĩgʉre sihuñorã
Mt 12.46-50; Mr 3.31-35
19 Pʉhrʉ Jesu pagʉ porã erã pago mera ĩgʉ pohrogue warã iiriñorã. Masa bajarã árĩcʉ̃ ĩgʉ pohro ejabiriñorã. 20 Eropigʉ yujugʉ Jesure werepʉ:
—Mʉ pago mʉ pagʉ porã mera disiporogue niguima. Mʉre ĩarã ahrañorã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩ werepʉ Jesu árĩpehrerãre buhebu:
—Goãmʉ buherire peerã, irire tarinʉgabirã erã ta ãhrima yʉ pago yʉ pagʉ porã iro dopa árĩrã, arĩpʉ Jesu erãre.
Jesu miruñere yʉsʉdorepʉ
Mt 8.23-27; Mr 4.35-41
22 Gajinʉ Jesu ĩgʉ buherã mera dohodirugue ñaja
—Ina, taribujarã, arĩ, erã árĩpehrerã iriru mera ditarugue taribuja wañorã.
23 Eropa taribujagʉ carĩa wapʉ ĩgʉ. Erã eropa taribujarisubu turaro miruñe ariyoro. Miruñe aricʉ̃ pãgúri wahgã, erãre miucãriyoro. Eropa waro mirimaja gʉhya árĩyoro erãre. 24 Eropa wacʉ̃ ĩha ʉca wa, Jesu pohro waha, ĩgʉre wahgũñorã.
—Buhegʉ, mari mirimorã iiaa, arĩñorã erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ wahgã, miruñere “Iripẽta weã duhuque,” arĩpʉ. Eropa arĩgʉ pãgúrire “Yʉsʉaque,” arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta miruñe taria wayoro. Eropiro pãgúri sã yʉsʉ dija wayoro. 25 Eropa wara pʉhrʉ Jesu erãre õpa arĩpʉ:
—¿Mʉa yʉre umupeobeari?
Erãpʉ güi, ĩha ʉca, õpa arĩ wereniguiñorã erã basi:
—Cue, ¿ñehmʉno masʉ ãhriri ihĩ? Miruñe, pãgúri sã ĩgʉ dorecʉ̃ tarinʉgabeaa ĩgʉre, arĩñorã erã basi.
Watẽa ñajasũdigʉre õagʉ iipʉ Jesu
Mt 8.28-34; Mr 5.1-20
26 Eropirã erã gajipʉ masegue Gerasa majarã ya yebague taribujajañorã. Iri yeba Galilea yeba diaye árĩyoro. 27 Ero Jesu ĩgʉ majajanʉgarisubu ero majagʉ watẽa ñajasũdigʉ ĩgʉ pohrogue aripʉ. Ĩgʉ yoari boje goroweregʉ suhri marigʉ árĩgʉ, ĩgʉ wihiguere ne árĩbirimʉripʉ. Eropigʉ masa goberi ʉtã goberi watope árĩpʉ ĩgʉ. 28-29 Eropirã bajasuburi watẽa ĩgʉre ñearo mera ĩgʉ bʉrigã gorowerecʉ̃ ĩha masa ĩgʉre bihadoboriñorã. Eropigʉ ĩgʉ peresugue árĩgʉ ĩgʉ mojotorire guburire comedari mera erã diridigʉ árĩqueregʉ, ĩgʉ iridarire nuapʉ. Eropirã watẽapʉ ĩgʉre masa marirogue aĩgãñorã. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩhametu turaro gaguinigui, Jesu pohro merejapʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ watẽare dorepʉ:
—Ihĩ mera árĩbiricãque. Waque watẽa, arĩpʉ.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ turaro gaguinigui, serẽpipʉ Jesure:
—Jesu, ʉmaro majagʉ Goãmʉ magʉ, ¿ñehenore iibu iiri mʉhʉ yʉre? Yʉre ñero iibiricãque, arĩpʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ.
30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ serẽpipʉ ĩgʉre:
—¿Ñehmʉno waĩcʉri mʉhʉ? arĩpʉ.
Bajarã watẽa ĩgʉ mera árĩñorã. Eropigʉ õpa arĩpʉ erãre opagʉ.
—Watẽa bajarã waĩcʉa gʉa, arĩpʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ.
31 —Ʉ̃hcãri gobegue gʉare wadorebita, arĩ, turaro serẽñorã watẽapʉ.
32 Irisubure ero ʉtãgʉ gubuye bajarã yesea barã iiñorã. Erã ero bacʉ̃ ĩarã watẽa õpa arĩ serẽñorã Jesure:
—Soã yesea pohrogue wadoreque gʉare. Erã mera árĩdoreque gʉare, arĩ serẽñorã watẽa masʉre ñajanirã.
Erã eropa arĩ serẽcʉ̃ peegʉ Jesu erãre yesea pohrogue wadorepʉ. 33 Ĩgʉ eropa wadorera pʉhrʉ watẽapʉ masʉ mera árĩnirã waha, yesea pohrogue ejañorã. Erã pohrogue erã ejara pʉhrʉ yeseapʉ gorowere dipatʉrʉgue omabuha, ditarugue yuriñaja miri sĩripehrea wañorã.
34 Yeseare ĩhadibunirãpʉ yesea eropa miricʉ̃ ĩarã, güi omagã wañorã. Eropa omagãrã macague eja, iri maca majarãre campo majarã sãre erã ĩarare weresiripehocãñorã. 35 Erã eropa werera pʉhrʉ masa ĩarã wañorã. Eropirã Jesu pohro eja, watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉ ĩgʉ suhri sañadigʉ pee masigʉ ĩgʉ ero õaro doacʉ̃ ĩañorã erã. Iri árĩpehrerire ĩarã erã güi árĩñorã. 36 Watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉ ĩgʉ õaro árĩcʉ̃ ĩanirã gajirãre erã ĩarare wereñorã. 37 Eropa pee ero majarã Gerasa yeba majarã árĩpehrerã bʉrigã Jesure güiñorã. Eropirã ĩgʉre wadoreñorã. Erã eropa wadorecʉ̃ Jesu dohodirugue ñajapʉ wabu. 38 Watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉpʉ Jesu ĩgʉ waborore ĩha turaro ĩgʉre serẽripʉ:
—Mʉ mera wadiaca, arĩ serẽripʉ.
39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu ĩgʉre yʉhripʉ:
—Mʉ ya macague waque. Eropa wagʉ Goãmʉ mʉre õaro iirare wereque gajirãre, arĩpʉ Jesu.
Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ ya macague ejagʉ Jesu ĩgʉre õaro iirare árĩpehrerãre ĩgʉ ya maca majarãre werepʉ.
Jairo magore õago iipʉ. Eropa árĩcʉ̃ ne behrego sãre õago iipʉ Jesu
Mt 9.18-26; Mr 5.21-43
40 Sipʉ masegue Jesu dipaturi ĩgʉ taribujajacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉre corenirã bocatĩri serẽñorã ĩgʉre. 41-42 Ero buheri wihi opʉ Jairo waĩcʉgʉ Jesu pohro eja, ĩgʉ guburi pohro merejapʉ. Ĩgʉ mago sĩrigo iipo. Igo yujugo ta árĩgo doce bojori opago árĩpo. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ ya wihigue Jesure sihugãpʉ. “Áʉ,” arĩ, ĩgʉ mera wapʉ Jesu sã.
Ĩgʉ eropa wacʉ̃ masa bajarã ĩgʉre nʉrʉsiarã cʉ̃riro iiñorã ĩgʉre. 43 Eropigo yujugo nomeo doce bojori gohra duhuro mariro eropa behrego ero árĩpo. Ero corere duhturuare igo ya niyeru mera árĩpehrerire wajayeripo igo ocoyedorego. Erã eropa ocoyequerecʉ̃ ta mʉraro ta di waniguicãyoro igore. 44 Eropigo igo Jesu pʉhrʉ ahri, ĩgʉ suhriro ojogorore igo ñeacʉ̃ igore di wiriniguicãra pehrea wayoro. 45 Igo eropa ñeañacʉ̃ Jesu pepigʉ serẽpipʉ.
—¿Noa yʉ suhrirore mohmepiari? arĩpʉ ĩgʉ.
Árĩpehrerã “Mohmepibeaa,” arĩñorã. Eropirã Pedro sã õpa arĩ yʉhriñorã:
—Buhegʉ, cʉ̃hña ãhraa. Eropirã masa bajarã mʉre pẽhrecãma. ¿Duhpigʉ eropa arĩ serẽpiri mʉhʉ? arĩñorã erã Jesure.
46 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
—Dohparagã yʉ turari mera yujugore dore yʉhʉ cóãrare masia. Eropigʉ yʉre igo ñeañarare masia, arĩpʉ ĩgʉ.
47 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego igo duhrimasibigo, naragãgo Jesu pohro merejapo. Eropigo árĩpehrerã masa erã peero igo arĩpo Jesure:
—Yʉhʉ ñeañabʉ mʉre. “Ĩgʉre ñeañacʉ̃ yʉ dore taria waroca,” arĩgo mʉre ñeañabʉ. Yʉ mʉre eropa ñeañago mata õago wahabʉ, arĩpo. 48 Igo eropa arĩtuhajacʉ̃ Jesu igore werepʉ:
—Mahgo, yʉre mʉ umupeori mera õago dujaa dohpaguere. Mucubiriri mera waque, arĩpʉ igore.
49 Ĩgʉ eropa arĩrisubu Jairo ya wihi árĩgʉ weregʉ erapʉ.
—Mʉ mago sĩria wahámo. Eropigʉ ihĩ buhegʉre sihubita pare, arĩpʉ ĩgʉ.
50 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jairore õpa arĩ werepʉ Jesu:
—Bʉjawerebita. Yʉre umupeoque. Iri dihtare iique. Mʉ eropa iicʉ̃ õago wagocumo, arĩpʉ Jesu.
51 Eropa arĩtuha Jairo ya wihigue eja, Pedrore, Ñure, Santiagore, dorecʉgo pagʉ sʉmarãre aĩ ñajapʉ. Gajirãpʉre Jesu ñajadorebiripʉ. 52 Ero árĩpehrerã masa erã ñehamere orerã iiñorã. Jesu erãre arĩpʉ:
—Orebiricãque. Igogã sĩribeamo. Carĩgo iimo, arĩpʉ ĩgʉ.
53 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ igo sĩridigo árĩcʉ̃ masirã “Eroparĩcãgʉ iimi ihĩ,” arĩrã Jesure ĩayeñorã. 54 Eropigʉ Jesu igo mojotore ñeha, arĩpʉ igore:
—Majigo, wahgãque, arĩpʉ.
55 Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃ igo sĩridigo árĩquerego igo sĩporã goecʉ̃ masa wapo. Irisubu ta wahgãnʉgajapo igo. Igo eropa wahgãra pʉhrʉ Jesu igore barire odorepʉ. 56 Igore eropa ĩgʉ masacʉ̃ ĩarã igo pagʉ sʉmarã ĩhamaria wañorã. Eropigʉ Jesu irire gajirãre weredorebiripʉ.