12
Judio masa erã soorinʉ árĩcʉ̃ trigo pororire tʉrĩñuma Jesu buherã
Mr 2.23-28; Lc 6.1-5
Merogã ĩgʉ eropa arĩ buhera pʉhrʉ Sabado árĩcʉ̃ gʉa Jesu mera trigo otera pohegue ĩha tariabʉ. Erogue tariarã gʉa ĩgʉ buherã oaboarã, trigo pororire tʉrĩ aĩ babʉ gʉa. Gʉa eropa iicʉ̃ ĩarã, fariseo masa Jesure õpa arĩma:
—Peenique gʉare. ¿Duhpirã erã mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ ta mohmeri? Mari dorerire tarinʉgarã iima erã, arĩma erã.
3-4 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu “Yʉ buherã tarinʉgarã iibeama,” arĩgʉ õpa arĩmi erãre:
—Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ ya wihigue ñaja, iri wihi árĩri panre bañumi ĩgʉ mera majarã mera. Iri pan pahia dihtare badorera árĩyoro. Goãmʉ doreri gajirãre iri panre badorebiriyoro. ¿Davi irire ĩgʉ iirare Goãmʉ yare erã gojarapũgue buhebirari mʉa? Davi iri panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama. Eropi Goãmʉ ya wihi mohmerã pahia ne soobeama mari soorinʉrire. Eropa soobiriquererã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã árĩbeama. ¿Irire buhebirari mʉa Goãmʉ Moisere ĩgʉ apirapũre? Mʉare arĩgʉ tiiaa: Goãmʉ wihire umupeorã iri wihi mohmerã erã soobiricʉ̃ ĩarã “Õhaa,” arãa mʉa. Erã tauro yʉpʉre umupeoro gahmea. Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Waimʉrãre wejẽ soerã yʉre mʉa eropa umupeocʉ̃ gamebeaa. Gajirãpʉre mʉa mojomoro ĩacʉ̃ gahmea yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ, arãa ĩgʉ yare gojarapũre. Ĩgʉ eropa arĩrare mʉa õaro masirã, yʉ buherãre erã dipuwaja mariquerecʉ̃ ta erãre weresãmasibiriboya mʉa. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩmi Jesu fariseo masare.
Mojoto bʉhadigʉ õaro wañumi
Mr 3.1-6; Lc 6.6-11
Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ waha gʉa judio masa buheri wihigue ejabʉ gʉa Jesu mera. 10 Ero mojoto bʉhagʉ árĩmi. Eropirã fariseo masapʉ Jesure weresãmorã, ĩgʉre serẽpima:
—Sabadonʉ mari soorinʉre masare õarã wacʉ̃ iidorebeami Goãmʉ. ¿Eropa ta ãhriri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpima erã.
11 Jesu yʉhrimi erãre:
—Mʉa yagʉ oveja mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ gobegue ĩgʉ yuhriñajadigʉre ĩgʉre aĩ wiurãca mʉa. 12 Oveja tauro ãhrimi masʉpʉ Goãmʉ ĩacʉ̃. Eropiro mari soorinʉ árĩcʉ̃ masʉre taucʉ̃ õapũrica, arĩ yʉhrimi Jesu erãre.
13 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ mojoto bʉhagʉre õpa arĩmi:
—Mʉ mojotore sĩsirãbeoque, arĩmi ĩgʉ.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mojoto bʉhagʉpʉ sĩsirãbeomi. Ĩgʉ eropa sĩsirãbeora pʉhrʉ ta õari mojoto dujabʉ. 14 Erã soorinʉ ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã fariseo masa waha, erã basi õpa arĩñorã:
—¿Dohpa ii mari Jesure wejẽrãcuri? arĩñorã erã erã basi.
Isaia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ iribojegue majagʉ Jesure wereyuñumi
15 Jesu erã eropa arĩrire masigʉ waha wami. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ bajarã masa ĩgʉre nʉrʉsiama. Eropigʉ ĩgʉpʉ árĩpehrerã erã mera majarã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iimi. 16 Eropigʉ dorecʉnirãre erãre ĩgʉ taurare gajirãre weredorebirimi ĩgʉ. 17 Eropa dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iigʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia iribojegue ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta iigʉ iimi Jesu. Õpa arĩ gojañumi Isaia mʉrʉ:
18 Õpa arĩmi Goãmʉ: “Ihĩ yʉ pohro majagʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉ beyedigʉ ãhrimi. Ĩgʉre mahia. Eropigʉ ĩgʉ mera mucubiria. Yʉ Espíriture ĩgʉre ogʉra. Eropigʉ yʉ turari mera árĩpehrerã masare diaye iirire weregʉcumi ĩgʉ. 19 Eropigʉ ĩgʉ ne game dʉyasosome. Eropigʉ gaguiniguisome. Eropigʉ masa bajarã watope ĩgʉ bʉrigã gaguinigui weresome. 20 Guaro mariro masare mojomorocʉrãre itamugʉcumi ĩgʉ. Daberogã ʉ̃jʉri peamere yaubiro dopa ta masare turabirãre õaro iigʉcumi ĩgʉ. Sĩporã marirãre õaro sĩporãcʉcʉ̃ iigʉcumi. Eropa ta iiniguigʉcumi ĩgʉ watĩre ĩgʉ tarinʉgaboro core. 21 Eropirã masa bajarã ĩgʉre umupeorãcoma,” arĩmi Goãmʉ ĩgʉ magʉ iiburire, arĩ gojañumi Isaia.
Jesu watĩ turarire opami, arĩ weresãñuma masa
Mr 3.19-30; Lc 11.14-23; 12.10
22 Yujunʉ watĩ ñajasũdigʉre masa aĩgãrima gʉa pohrogue Jesure taudorerã. Ĩgʉpʉ watĩ ñajasũdigʉ wereniguimasibirimi. Eropigʉ cuiri ĩhajabirimi. Erã ĩgʉre eropa aĩ eracʉ̃ ĩha õagʉ wacʉ̃ iimi Jesu ĩgʉre. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ õaro ĩha, wereniguimi pare. 23 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩarã, masa ĩhamaria wama.
—¿Ihĩ Davi mʉrʉ pãrami masare taubu ãhriri? arĩma erã erã basi.
24 Erã eroparĩquerecʉ̃ Jesu watẽare ĩgʉ cóãrare peerã fariseo masapʉ õpa arĩ pepiñorã:
—Beelzebú, watẽa opʉ, ĩgʉ turari mera watẽare cohãmi Jesu, arĩ pepiñorã erã.
25 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ, Jesu õpa arĩ weremi erãre werenigui queori mera:
—Yuju yeba majarã erã basi gamequeãrã iri yeba majarã pehrea wabocoma. Yuju maca majarã erã basi gamequeãrã iri maca majarã pehrea wabocoma. Yuju wihi majarã sã gamequeãrã eropa ta wabocoma. 26 Eropigʉ Beelzebú watẽa opʉpʉ yʉre watẽare cóãdoregʉ ĩgʉ basi ĩgʉ yarãre cóãboñumi ĩgʉ. Eropirã erã sã wapehrea waboñuma. 27 Õpa arĩ weresãa mʉa yʉre: “Ĩgʉ Beelzebú itamuri mera watẽare cohãmi,” arĩ weresãa mʉa yʉre. Mʉa mera majarã sã watẽare cohãma. Eropirã erã “Watĩ ĩgʉ turari mera erãre cohãa gʉa,” arĩbeama. “Goãmʉ ĩgʉ turari mera watẽare cohãa,” arĩma. Eropirã mʉa yʉre “Watĩ turari mera watẽare cohãmi,” mʉa arĩra diaye árĩbiricʉ̃ mʉa mera majarã wererãcoma. 28 Eropigʉ yʉpʉ watẽare cóãgʉ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo turari mera cohãa. Yʉ eropa cóãcʉ̃ ĩarã õpa arĩ masirãca mʉa: “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri i yebaguere árĩtuhajaa dohpaguere,” arĩrãca mʉa.
29 “Õpa ta ãhraa watĩ turagʉ tarinʉgari werediacʉ̃: Wihi opʉ turagʉre diribigʉ yajagʉ ĩgʉ ya wihigue ñajaja yajamasibeami. Ĩgʉre ĩgʉ dirira pʉhrʉ tamerare yajamasimi ĩgʉre, arĩ weremi Jesu.
Eropa arĩ weremi watĩre ĩgʉ tarinʉgarare weregʉ. Watĩ turagʉ árĩquerecʉ̃ ta Jesu ĩgʉre tarinʉgami watẽare cóãgʉ.
Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemomi Jesu masare gʉa sãre:
30 —Yujugʉ yʉre gamebigʉ, yʉre ĩhaturigʉ ãhrimi. Yujugʉ yʉre itamubigʉ, yʉre teboricʉcʉ̃ ĩgʉ iimi.
31 “Eropigʉ mʉare diaye arĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Árĩpehreri ñerire masa erã iicʉ̃ erã wereniguicʉ̃ sãre Goãmʉ cãdijimasimi. Eropa cãdijiqueregʉ Espíritu Santore erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ Goãmʉ iri tamerare ne cãdijisome. 32 Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ iri ñerire cãdijimasimi Goãmʉ. Espíritu Santopʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ irire ne cãdijisome Goãmʉ. Dohpaguere pehrerinʉ pʉhrʉ sãre erã eropa arĩrare ne cãdijisome ĩgʉ, arĩ buhemi Jesu erãre.
Yucʉ dʉcare masiro dopa ta masa erã wereniguirire peerã erã árĩricʉrire masia mari, arĩ wereñumi Jesu
Lc 6.43-45
33 Eropigʉ õpa arĩ werenemomi erãre werenigui queori mera:
—Õadigʉ yucʉgʉ õarire dʉcacʉa. Ñedigʉ yucʉgʉ ñerire dʉcacʉa. Yucʉgʉ dʉcare masirã “Irigʉ dʉca ta ãhraa,” arĩ masia mari. Mari eropa masiro dopa ta masa erã wereniguirire peerã erã árĩricʉrire masia mari. 34 Añaa iro dopa ñerã ãhraa mʉa. Mʉa ñerã árĩrã, õarire wereniguimasibeaa mʉa. Mari guñarigue mari pepidiro dopa ta mari wereniguia. 35 Õagʉ õarire pepimi. Eropigʉ õarire wereniguimi. Ñegʉ ñerire pepimi. Eropigʉ ñerire wereniguimi. 36 Mʉare arĩgʉ iiaa. Õaro pepi wereniguirã árĩque mʉa. Õaro wereniguibirinirã dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃, mʉa eropa arĩmaacãrare Goãmʉre wererãca. 37 Mʉa queoro wereniguirare masigʉ, “Õarã ãhrima,” arĩ beyegʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ mʉa ñero wereniguirare masigʉ, “Ñerã ãhrima,” arĩ beyegʉcumi ĩgʉ daja, arĩmi Jesu erãre.
Masa ñerã Jesure deyoro moarire iidoreñuma
Mr 8.12; Lc 11.29-32
38 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ masare buherã, fariseo masa sã ĩgʉre õpa arĩma:
—Buhegʉ, Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ Goãmʉ turari mera ii ĩhmuque gʉare, arĩrima erã.
39 Jesu yʉhrimi:
—Mʉa dohpague majarã ñerã, Goãmʉre gamebirã ãhraa. Yʉhʉ diaye arĩgʉ árĩcʉ̃ mʉa masidiarã Goãmʉ turari mera deyoro moarire iidoreraa yʉre. Mʉa eropa dorequerecʉ̃ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Jona iribojegue majagʉ Goãmʉ turari mera ĩgʉ iira dihtare ĩhmumi Goãmʉ mʉare. 40 Jona ʉhrenʉ gohra waimʉ wʉagʉ paru pohecaguere árĩñumi. Ĩgʉ iidiro dopa ta yʉ sã masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ʉhrenʉ árĩgʉca yeba pohecaguere. 41 Iribojegue majarãpʉ Nínive maca majarã Jona Goãmʉ yare ĩgʉ wererare peerã, erã ñero iirare bʉjawereñuma. Õarire gohrotoñuma. Dohpaguere mʉa watopegue Jona tauro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ Goãmʉ yare mʉare werequerecʉ̃ ta mʉa ñero iirare bʉjawerebeaa. Eropirã Nínive majarã mʉrapʉ erã ñero iirare bʉjawerenirãpʉ dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ mʉa ñerire bʉjawerebirinirãre “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãrãcoma mʉare. 42 Iribojegue majago, sur majago, opo bʉro igo sã mʉa dohpague majarãre weresãgocumo dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃. Igo Salomo opʉ ĩgʉ masirire peediago yoarogue aridigo Salomo opʉre peego ejañumo. Eropigo õaro iigo iiñumo dohpague majarã tauro. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Dohpaguere mʉa watopegue Salomo tauro masigʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ mʉa mera árĩquerecʉ̃ mʉa yʉ masirire peediabeaa. Mʉa eropa peediabirira waja igo opo bʉro mʉare “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãgocumo, arĩmi Jesu erãre.
Watĩ dipaturi masʉguere ĩgʉ ñajara queorire wereñumi Jesu
Lc 11.24-26
43 Eropigʉ dipaturi Jesu queori moa weremi masare.
—Yujugʉ watĩ masʉ mera árĩdigʉ waha, ĩgʉ deco mariri yebague cuhri, ĩgʉ sooborore amariñumi. 44 Eropa bocabigʉ õpa arĩ pepiñumi ĩgʉ. “Masʉre yʉ cóãdigʉ mera ta dipaturi árĩgʉ wagʉra,” arĩ pepiñumi ĩgʉ. Eropa arĩ pepigʉ ĩgʉ dujaa waha ĩgʉ cóãdigʉre ta bocañumi daja. Ĩgʉ bocaboro core masʉpʉ õagʉ árĩriñumi. 45 Eropigʉ watĩ gajirã siete watẽare ĩgʉ tauro ñerãre sihugʉ wañumi. Ĩgʉ eropa sihucʉ̃ erã árĩpehrerã ĩgʉ mera árĩñuma. Masʉpʉ ero core yujugʉ watĩre opagʉ ñegʉ árĩñumi. Pʉhrʉ bajarã watẽare opagʉ ñetariagʉ árĩñumi. Eropa dohpague majarã Goãmʉre gamebirã, yʉ buherire peediabirã ñetariarã ta warãcoma, arĩmi Jesu erãre.
Jesu acawererã ĩgʉ pohro erañuma
Mr 3.31-35; Lc 8.19-21
46 Masare ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu ĩgʉ pago ĩgʉ pagʉ porã mera disiporo nigui, ĩgʉre weretamudiañorã. 47 Eropigʉ yujugʉ Jesure weremi:
—Mʉ pago mʉ pagʉ porã mera disiporo niguima mʉre weretamudiarã, arĩmi.
48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ero árĩrãre õpa arĩmi Jesu erãre buhebu:
—¿Noa ãhriri yʉ pago gohra? ¿Noa ta yʉ pagʉ porã gohra ãhriri mʉa ĩacʉ̃? arĩmi.
49 Eropa arĩgʉ, gʉare ĩgʉ buherãre sĩpu, õpa arĩmi:
—Oã ãhrima yʉ pago yʉ pagʉ porã iro dopa árĩrã. 50 Erã yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ gamerire iima. Eropa iirã yʉ pagʉ magʉ, yʉ pagʉ mago, yʉ pago iro dopa ta ãhrima, arĩmi Jesu erãre.