23
Masare buherã, fariseo masa sã erã ñero iirire wereñumi Jesu
Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47
Eropi masa bajarãre gʉa sãre Jesu weremi daja.
—Masare buherã, fariseo masa sã Goãmʉ doreri Moisere ĩgʉ apirare wererã ãhrima erã. Erã eropa wererã árĩcʉ̃ mʉare erã dorerare iipehoque mʉa. Eropa iiquererã ta erãre ĩhacũbiricãque mʉa. Erã buhero dopa ta iibeama erã. Masare baja dorema erã bocatĩubiririre. Eropa dorequererã ta erã dorero dopa ta masa erã iimasibiriquerecʉ̃ ĩarã erãre itamubeama.
Masa erã ĩacʉ̃ dihta õaro ii ĩhmuma erã. Goãmʉ yare erã gojarapũri erã duhsãri comogãre pagañari comogãre erã diaporire dirituma masare erãre ĩadorerã. Erã dʉca sãre dirituma iri comogãre. Eropirã erã suhri sãre gajirã ya tauro yoari árĩriñe ahmu sañama, “Gʉa Goãmʉre umupeotaria,” arĩ ĩadorerã. Eropirã bosenʉri árĩcʉ̃ oparã erã doarigue doadiama. Eropirã mari buheri wirigue sãre õari doari dihtare doadiama erã. Eropirã doberi duarogue gajirã õaro umupeori mera erãre bocatĩri serẽcʉ̃ gahmema erã. Erãre “Buhegʉ,” arĩ piyucʉ̃ gahmema.
“Mʉapʉre “Buhegʉ,” arĩ gajirã piyucʉ̃ iibiricãque. Mʉa árĩpehrerã yuju curu majarã ãhraa. Eropigʉ mʉare buhegʉ yʉhʉ yujugʉ ta ãhraa. Eropirã i yeba majarãre “Mari pagʉ,” arĩrã erãre umupeorã iica. Ne eropa arĩ iibiricãque. Ʉmaro majagʉ dihta mari Pagʉ ãhrimi. Ĩgʉ dihtare umupeoro gahmea marire. 10 Eropirã masʉre “Opʉ,” arĩbiricãque. Mʉa opʉ yʉhʉ Cristo yujugʉ ta ãhraa. 11 Pohro majagʉ iro dopa mʉare itamugʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi opʉ árĩbu. 12 Yujugʉ opʉ árĩdiagʉ docanʉgaja árĩcorecãro gahmea. Eropigʉ docanʉgagʉ “Bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepigʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi opʉ árĩbu, arĩ weremi Jesu.
Judio masare buherã, fariseo masa mera erã gʉyarire wereñumi Jesu
13 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erãre werenemomi:
—Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Gajiropa mʉa arĩ buhecʉ̃ peerãpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere wasome. Mʉa sã eroguere wasome. Eropa arĩ buherã eroguere wadiarãre cãhmotaa mʉa.
14 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Wapeweyarã nome erã wajamocʉ̃ ĩha erã ya wirire emacãa mʉa erã nomere. Eropa erãre mojomoro ĩabiriquererã masa erã ĩhuro yoari boje Goãmʉre serẽ ĩhmuraa mʉa masare. Mʉa eropa iira dipuwaja gajirã tauro dipuwaja moagʉcumi mʉare.
15 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Wʉariyague taribuja, yoaro maja macarigue wahaa mʉa mʉa dorerire iibure omarã. Mʉa dorerire iibure boca, ĩgʉre buhea. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉpʉ mʉa tauro ñero iinʉgagʉcumi. Eropirã ĩgʉre peamegue wabu árĩcʉ̃ iiaa mʉa.
16 “Mʉa ñero tarirãca. Cuiri ĩhajabirã erã ĩhajabiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. Eropa árĩquererã ta gajirãre buheraa mʉa. Õpa arĩ buheraa mʉa: “ ‘Goãmʉ wihi mera iigʉra,’ arĩ waĩpeogʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iibiricʉ̃ õaroca,” arĩ buheraa mʉa. “ ‘Goãmʉ ya wihi maja oro mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉpʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta ii ojogorocʉro gahmea,” arĩ iri sãre buheraa mʉa. 17 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhamasibiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. Pee masibirã ãhraa. ¿Dinopʉre umupeoro gahmeri? Orore umupeobiricãro gahmea. Goãmʉpʉ iri orore ĩgʉ ya wihi árĩcʉ̃ õari iimi irire. Eropirã ĩgʉ ya wihipʉre umupeoro gahmea mʉare. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa. 18 I sãre buheraa mʉa: “ ‘Goãmʉ wihi maja mesa mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ iibiricʉ̃ õacãroca,” arĩ buheraa mʉa. “ ‘Iri mesa weca mari aĩgã apira ta mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉpʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta ii ojogorocʉro gahmea,” arĩ buheraa mʉa queoro buhebirã. 19 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhamasibiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. ¿Dipʉ iri gohra ãhriri mʉa pepicʉ̃? Goãmʉre masʉ ĩgʉ ora mʉra iri gohra árĩbiriñaria. Iri mesa weca Goãmʉre ĩgʉ ocʉ̃, õari wahaa iri mesa weca árĩri. Eropiro iri mesa bu árĩri mesa árĩbeaa. Goãmʉre erã ora weca tauro õari mesa ãhraa. 20 Eropigʉ “Goãmʉ wihi maja mesa mera iigʉra,” yujugʉ arĩ waĩpeogʉ, iri mesa weca apira mera ĩgʉ eropa arĩgʉ iicumi. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa. 21 Goãmʉ ĩgʉ ya wihi majagʉ ãhrimi. Eropigʉ “Goãmʉ wihi mera eropa iigʉra,” arĩ waĩpeogʉ diaye ta Goãmʉ waĩ mera eropa arĩgʉ iicumi. 22 Goãmʉ ʉmaro majagʉ ãhrimi. Eropigʉ “Ʉmaro mera iigʉra,” yujugʉ arĩ waĩpeogʉ, Goãmʉ mera ta eropa arĩgʉ iicumi. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa.
23 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Bari sʉricʉ̃ iirisarire menta, anis, comina waĩcʉrisarire aĩ deara pʉhrʉ diez quẽri iiaa. Eropa iira pʉhrʉ yujuquẽ ta aĩgã apia Goãmʉ wihigue Goãmʉ dorerire iimorã. Mʉa eropa iri dorerire iiquererã ta tauro õaro iirire guñabeaa mʉa. Diaye iirire, mojomoro ĩarire, Goãmʉre umupeorire ne guñabeaa mʉa. Dʉcare mʉa aĩrare merogã Goãmʉ wihire apicʉ̃ õhaa. Eropa iirã õpa iinemoque: Diaye iirire, mojomoro ĩarire, Goãmʉre umupeorire iique. 24 Cuiri ĩhajabirã erã ĩabiro dopa ta diaye majare masibirã ãhraa mʉa. Õpa iiaa mʉa. Mʉa dorerire iidorerã árĩpehrerire õaro iidiaa yujuñegã dʉhyaro mariro. Mʉa eropa iiquererã ñeripʉre duhubeaa.
25 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Mʉa dorero dopa ta mʉa soroparire, mʉa ihriri parire mʉa coeweaa mʉa õarire ii ĩhmurã. Eropa coequererã ta mʉa sĩporãripʉre coebeaa. Eropirã mʉa árĩricʉrire mʉa pepiripʉre ne õarire gohrotobeaa. Gajirã yare yajadiarã, mʉa basi dihta pagarire aĩdiarã árĩrã, eropa dihta pepia mʉa. 26 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhajabiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa fariseo masa. Mʉa pepirire gohrotomʉhtaque mʉa. Eropirã õaripʉre iique. Mʉa eropa iirã masa erã ĩhuro sãre õarã gohra árĩrãca pare mʉa.
27 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Masa comorore boreri mera erã sũhuma. Eropirã masa iri comorore erã ĩacʉ̃ õari comoro dehyoa. Iri comoro eropa õaro deyoquerecʉ̃ ta, poheca majague ĩgʉ boara gõariguere ĩaya mara. 28 Eropa ta mʉa sã masa erã ĩhabeoro õarã dehyoa mʉa. Eropa õarã deyorã mʉa árĩquerecʉ̃ ta mʉa pepiriguere ñeri gʉyaricʉrã árĩtariacãa boanirã iro dopa, arĩ weremi Jesu.
Judio masare buherã, fariseo masa sãre ĩgʉ dipuwaja moaborore wereñumi Jesu
Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemomi daja:
29 —Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue majarã erã masa goberire õaro amuraa mʉa. Eropirã iribojegue majarãre õaro iinirã mʉrare erã wéanugunirã mʉrare õaro amuraa mʉa. 30 Eropa iirã õpa arĩ wereniguiraa mʉa: “Iribojegue mari ñecʉ sʉmarã mʉrague erã iidiro dopa gʉapʉ iibiriboya. Irisubugue árĩnirãre Goãmʉ yare weremʉhtanirãre gʉapʉ wejẽbiriboya,” arĩ wereniguiraa mʉa. 31 Eropa arĩrã árĩrã, mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉrare erã wejẽnirã erã árĩcʉ̃ wererã iica. Erã wejẽnirã pãramerã mʉa árĩri sãre mʉa basi weresãrã iica mʉa. 32 Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra iidiro dopa ta ii ojogorocʉque.
33 “Añaa iro dopa ñerã ãhraa mʉa. Añaa porã iro dopa ãhraa mʉa. Goãmʉ mʉa ñeri dipuwajare ĩgʉ peamegue ĩgʉ cóãboro core duhrimasibeaa mʉa. 34 Eropigʉ Goãmʉ yare weremʉhtarãre, gajirã masirãre, gajirã mʉare buhemorãre mʉa pohro obeogʉra. Yʉ eropa obeocʉ̃ mʉapʉ yujurãyeri erãre wejẽrãca. Gajirãre crusague pabiarãca. Gajirãre mʉa buheri wirigue tãrarãca. Erãre macari nʉcʉ nʉrʉsiarãca. 35 Mʉa eropa iirã árĩpehrerã ñeri marirãre mʉa wejẽra dipuwaja dipuwajacʉrãca. Abel mʉrʉre Caín ĩgʉ wejẽra dipuwajare dipuwajacʉrãca mʉapʉ. Árĩpehrerã ĩgʉ pʉhrʉ árĩnirãre õarãre erã wejẽra dipuwaja sãre dipuwajacʉrãca mʉa sã. Eropirã Goãmʉ wihi pohro waimʉrãre mʉa soeburi mesa pohro Zacaríare mʉa acawererã mʉra wejẽñorã. Ĩgʉpʉ Berequias magʉ árĩpʉ. Eropirã ĩgʉ sãre erã wejẽra dipuwaja dipuwajacʉrãca mʉa. 36 Diaye mʉare weregʉ ta iiaa. Erã árĩpehrerãre erã wejẽra dipuwaja dohpague majarã dipuwajacʉrãcoma, arĩ weremi Jesu.
Jerusalén majarãre bʉrigã bʉjawereñumi Jesu
Lc 13.34-35
37 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi Jerusalén majarãre bʉjawere ĩagʉ:
—Mʉa Jerusalén majarã, mʉa acawererã mʉra Goãmʉ yare weremʉhtanirãre wejẽmʉrinirã árĩma. Eropirã Goãmʉ obeonirãre, ʉtã mera deamʉrinirã árĩma. Cãreña bʉro igo igo porãre igo quẽdʉpʉri mera igo coã oyaro dopa ta bajasuburi opadiarabʉ mʉare. Mʉapʉ irire ne yʉre gamebirabʉ. 38 Dohpaguere mʉa árĩri maca cóãra maca árĩroca. 39 Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Pʉhrʉgue dujarigʉca daja yʉhʉ. Eropa yʉ dujaricʉ̃ ĩarã mʉa yʉre “Goãmʉ turari mera arigʉ õaro ariporo,” arĩrãca. Yʉre mʉa irire arĩboro core, dipaturi yʉre ĩasome mʉa, arĩmi Jesu.