Bo̱r-u̱s ta'yoor
Ma-u̱t Istipanus
Ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ko̱n-se Shir citu̱ru̱ Istipanus wu̱ zee, “¿Ka rem-se, nip-o̱?”
Istipanus ze̱e̱ru̱, “No̱ o̱r re ne̱ u̱n tat-ne̱ ne̱, raks me̱ no̱. Shir wan-se̱ps-mo̱ u̱t-gwo̱mo wu̱ rwu̱u̱nte̱ be-u̱r tato na Ibrahi da-o̱ wu̱ ro'e̱ u̱n dak-o̱ o-Me̱so̱po̱tami à, cin ba wu̱ ro she'ette̱ bo̱-o̱ o-Haran. Shir ze̱e̱ru̱ wu̱, ‘Ine̱ u̱n dak-o ru, o yage̱ hen-ne̱ ru ne̱, o neke̱ dak-o̱ u̱m he wo̱ m-ya'as à.’*
“Tato na Ibrahi argu̱ m-ine̱ u̱n dak-o̱ o-Kardiya, wu̱ argu̱ m-she'et u̱n bo̱-o̱ o-Haran. Bo̱n kane̱ komo, bo̱ tato̱ u̱n wu̱ mereste̱ à, Shir hantu̱ru̱ wu̱ u̱n ka dak-o̱ no̱tte̱ u̱r-she'et m-mo̱ka à. Amba ne̱ Shir 'ya Ibrahi ko̱ rii gaan-yo u̱n ka dak-o̱ á, ko̱ o-gaan. Amba wu̱ swo̱ro̱g o-nu u̱n Ibrahi wu̱a 'ye wu̱ ka dak-o̱ wu̱ u̱n baag-o̱ he m-do̱nd u̱n jim-de u̱n wu̱ ne̱ à. Shir swo̱ro̱g o-nu ko̱ de nomte̱ à Ibrahi rott wà u̱n ka da-o̱ á. Shir komo wu̱ rwo̱re̱ u̱nze baag-o Ibrahi a nom u̱r-hamat u̱n o̱ ken dak-o̱, hun-ne̱ ye̱ u̱n ka dak-o̱ komo ye̱a mus ye̱ gu̱w-ne̱, ye̱a 'ye ye̱ u̱r-ko̱o̱b har u̱s-hak zungu-u̱s nass [400]. Shir ze̱e̱ru̱ wu̱a 'ye ka dak-o̱ ye̱ hette̱ m-gu̱w à u̱r-ko̱o̱b, kaane̱ nomse̱ komo baag-o Ibrahi a rwu̱u̱n ye̱ nome̱ Shir m-gu̱w u̱n kà be-de.§* Shir komo wu̱ e̱sste̱ u̱t-ma u̱n Ibrahi ne̱, ma-to̱ u̱r-ko̱. O̱ rwo̱'e̱ bo̱ Ibrahi mate̱ Ishaku à, wu̱ koot wu̱ u̱r-ko̱ u̱n ho̱-u̱r aeere̱-de. Ishaku matu̱ Yakubu, komo wu̱ matu̱ tat-ne̱ na ka o̱p u̱n ne̱n yoor-ye̱.
“Remen ka ya-n-ga-ye̱ ro u̱n shoob-u̱r heno u̱n ye̱ Yusuhu, ye̱ babu̱ wu̱. A heetu̱ wu̱ dak-o̱ o-Masar. Amba Shir ro mo̱sse̱ u̱n wu̱ ne̱. 10 Komo wu̱ ruutu̱ wu̱ be-de u̱n kap o̱ u̱n swo̱ u̱r-ko̱o̱b o̱ u̱n wu̱. Shir rwo̱'u̱ru̱ komo wu̱ waktu̱ru̱ ko-ya-u̱s-nap. Wu̱ re̱e̱g u̱r-ho̱ be-u̱r ko-Gwo̱mo-wu̱ o-Masar. Ko-Gwo̱mo-wu̱ o-Masar ya'asu̱ wu̱ gwo̱mo-to̱ o-Masar. Komo wu̱ rwo̱'u̱ru̱ kap o̱ u̱n hun-ne̱ ye̱ u̱n hur-o̱ u̱n wu̱ u̱n kom-u̱t Yusuhu.§
11 “A kane̱ me̱r he̱'e̱nu̱ru̱ u̱n myet o̱ u̱n dak-o̱ o-Masar u̱n o-Kan'ana-ne̱, mo̱sse̱ u̱n swo̱ u̱r-ko̱o̱b ne̱ de m-yo̱, har tat-ne̱ na taage̱ u̱n rii-yo m-re̱.* 12 Amba bo̱ Yakubu ho̱gu̱te̱ ye̱ge̱-hyo ro̱ ko̱n o-Masar à, wu̱ to̱mu̱ru̱ yakar-ye̱ u̱n wu̱, tat-ne̱ na ha-mo̱ o-Masar. De ka de ro hew-de u̱n ye̱ de u̱r-takan. 13 U̱n hew-de u̱n ye̱ de o ayoore̱-de, Yusuhu rwu̱ntu̱ hi u̱n de u̱n wu̱ cas be-u̱r se̱k-ye̱ ne̱ ye̱ u̱n wu̱ ne̱, ka da-o̱ ko-Gwo̱mo-wu̱ o-Masar napu̱ru̱ baag-o Yusuhu. 14  Yusuhu to̱mu̱ru̱ tato u̱n wu̱ Yakubu wu̱ haan, komo u̱n kap o̱ u̱n se̱kke̱-ne̱ ye̱ u̱n wu̱ ne̱. War war-mo̱ u̱n ye̱ komo hun-ne̱ kwo̱o̱z-u̱t tet u̱n o̱p u̱n taan ye̱ [75]. 15  Yakubu argu̱ m-neke̱ o-Masar, re̱e̱no̱ wu̱ mare̱ u̱n tat na ne̱.§ 16 A kamsu̱nu̱ ye̱ a muutu̱ ye̱ o-She̱ke̱m, a rwo̱'u̱ru̱ ye̱ u̱n saag-o̱ Ibrahi o̱'e̱ u̱n hwo̱r-ye̱ o-azorpa à, be-u̱r yakar Hamor kane̱ o-She̱ke̱m.*
17 “Amba bo̱ da-o nomte̱ yow yow o̱ Shir hette̱ shoos u̱n ka ma-to̱ wu̱ e̱sse̱ u̱n Ibrahi ne̱ à, hun-ne̱ na do̱o̱ru̱. Ye̱ no̱mu̱ u̱t-mo̱o̱r de̱e̱n u̱n dak-o̱ o-Masar. 18 Ka da-de a no̱mu̱ wu̱ ken ko-Gwo̱mo-wu̱ o-Masar, wu̱ nape̱ ne̱t-wu̱ a m-ze̱e̱ Yusuhu á. 19 Ka ko-Gwo̱mo-wu̱ re̱e̱g ra-o̱ u̱n hun-ne̱ na. Wu̱ rangsu̱te̱ tat-ne̱ na. Wu̱ ro m-rwo̱ a jorog yan-yakar-ye̱ u̱n ye̱ u̱n remen ye̱ meret.
20 “U̱n ka da-o̱ o̱ ka, a mate̱ Mosa, wà-wu̱ u̱t-campo̱. A no̱mu̱ gu̱t-de u̱n wu̱ re̱ng-u̱s tet u̱n hur-o tato u̱n wu̱.§ 21 Bo̱ a ruutu̱ wu̱ n-do̱ à, wà wan-ne'a ko-Gwo̱mo-wu̱ o-Masar deku̱ wu̱, wu̱ gwo̱tu̱ wu̱ u̱ntu̱n wà u̱n wu̱.* 22 A yoosu̱ru̱ Mosa kap o̱ u̱n nap-se u̱n ya-o-Masar. Wu̱ komo ne̱t-wu̱ u̱r-be̱e̱b ne̱ be-de rwo̱r u̱t-ma, u̱n rii-yo wu̱ ro m-no̱m ne̱ à.
23 “Bo̱ wu̱ woose̱ hak-u̱s kwo̱o̱z-u̱t yoor [40] à, wu̱ no̱mu̱ u̱s-barag wu̱ he wu̱ gas o̱r u̱n wu̱ u̱n Isra-ne̱. 24 Bo̱ wu̱ hyente̱ wu̱ ken ko-ya-o-Masar-wu̱, wu̱ ro u̱n dum-mo̱ u̱n ko-Isra à, wu̱ haaru̱, wu̱ guut ko-Isra, wu̱ topotu̱ wu̱, wu̱ wo̱su̱ ko-ya-o-Masar. Wu̱ ho̱o̱ru̱ wu̱. 25 Wu̱ hwo̱o̱ru̱ o-sakto̱ wu̱ zee o̱r u̱n wu̱ ne̱ a neps u̱nze Shir daage̱ wu̱ remen wu̱ guut ye̱. Amba hun-ne̱ ye̱ nap á. 26 Bo̱ ish geste̱ komo à, wu̱ hyanu̱ru̱ ye̱ ken Isra-ne̱ ye̱ m-dum, wu̱ co̱nu̱ ye̱ m-hongse̱. Wu̱ ze̱e̱ru̱, ‘Campo̱-ne̱, no̱ hun-ne̱ gaan-ye̱ no̱ ro̱, ¿yan yo no̱tte̱ hi u̱n no̱ m-dum?’
27 “Amba ka wu̱ ro o̱r u̱n wu̱ m-dum à, wu̱ tudbu̱ Mosa n-riib, wu̱ ze̱e̱ru̱, ‘¿Wa sagbu̱ wo̱ u̱t-gwo̱mo be u̱n te̱ o piishitu̱ te̱ u̱t-ma? 28 Ashi, ¿wo̱ u̱n co̱n o hoot me̱ bo̱ o ho̱'e̱ ka ne̱t-wu̱ wu̱ m-ryo?’ 29 Bo̱ Mosa ho̱gu̱te̱ kaane̱ à, wu̱ so̱mu̱ru̱ wu̱ she'etu̱ru̱ she'et-de u̱r-hamat u̱n dak-o o-Midiyan. Re̱e̱no̱ wu̱ mate̱ yakar yoor yan-campo̱-ne̱.§
30 “To̱, bo̱ a nomte̱ u̱s-hak kwo̱o̱z-u̱t yoor [40] à, wu̱ ken wan-to̱m-wu̱ Shir wu̱ haanu̱ru̱ be-u̱r Mosa u̱n rem-de o-ra, u̱n ya-o yo ken 'yo-yo u̱n o̱ ken ko̱t-o̱ yow yow u̱n Haag-o̱ o-Sinay ne̱. 31 Bo̱ Mosa hyente̱ kaane̱ à, wu̱ bo̱pu̱ o-nu u̱n rii-yo wu̱ hyane̱ à. Bo̱ wu̱ hyoknu̱te̱ yow yow wu̱ gu̱t à, wu̱ ho̱gu̱ru̱ co̱r. Yawe ze̱e̱g, 32 ‘Me̱ wu̱ ro̱ Shir tat-ne̱ ru ne̱, Shir Ibrahi u̱n Ishaku, u̱n Yakubu ne̱.’ Wu̱r-o Mosa ciru̱ u̱s-zap, ko̱ m-gwo̱t ken wu̱ hoks á.
33 “Yawe ze̱e̱ru̱ wu̱, ‘Pos ka'ante̱-u̱t ru, u̱n remen ka be-de wo̱tte̱ eso à, be-de ba m-ku̱ko̱p de. 34 O-nip, u̱m hyanag ko̱o̱b-de a u̱n 'ya u̱n hun-ne̱ re ye̱ ro̱ o-Masar à. U̱m ho̱gu̱te̱ 'wo̱n-se u̱n ye̱, komo me̱ u̱n kergu̱ne̱ u̱m guut ye̱. To̱, m-mo̱ka se̱ o zo̱nge̱ u̱m tomot wo̱ ha-mo̱ o-Masar.’*
35 “To̱, ka Mosa-wu̱, wu̱ ye̱ yage̱, ye̱ zee, ‘¿Wa sagbu̱ wo̱ u̱t-gwo̱mo be-u̱r na o piishitu̱ na u̱t-ma?’ Wu̱ Shir to̱mne̱ wu̱ re co, wan-ruut-wu̱, u̱n bu̱-yo u̱n wan-to̱m-wu̱ Shir wu̱ rwu̱u̱ne̱ be-de u̱n wu̱ u̱n ka ya o-'yo yo à. 36 Da-o̱ wu̱ komse̱ no̱m u̱n rem-se o-made̱ u̱n dak-o̱ o-Masar à, wu̱ rwu̱ntu̱ ye̱. Komo u̱n saw-to̱ u̱t-hyat ne̱ u̱n dak-o̱ o-Masar, u̱n Ro̱o̱g-o Jaas-o̱ ne̱ komo n-me̱ o-ko̱t ne̱ har u̱s-hak kwo̱o̱z-u̱t yoor [40].
37 “Ka Mosa-wu̱, wu̱ ze̱e̱ Isra-ne̱, ‘Shir a deeg wu̱ ken wan-rwo̱r u̱n Ma-to̱ Shir wu̱ be-de u̱n hun-ne̱ no̱, u̱ntu̱n me̱.’§ 38  Mosa wu̱, wu̱ karakse̱ hun-ne̱ ye̱ o-Isra o-ko̱t. Wu̱ ro káne̱ u̱n tat-ne̱ na ne̱ komo u̱n ka wan-to̱m-wu̱ Shir wu̱ ne̱ wu̱ no̱me̱ u̱t-ma u̱n wu̱ ne̱ u̱n Haag-o o-Sinay à. Wu̱ wu̱ komo go̱ksu̱ne̱ ma-to̱ yan-ho̱o̱g be-de Shir wu̱ hantu̱ na.*
39 “Amba tat-ne̱ na yagu̱ wu̱ nome̱ o-do̱ro̱tte̱, ye̱ 'yarag wu̱. Ye̱ ho̱gu̱ go̱p-de m-warag u̱n dak-o̱ o-Masar. 40 Ye̱ ze̱e̱ru̱ Haruna, ‘Nomo na shir-ye̱ he na teke̱ co à. O nak ka Mosa-wu̱, wu̱ rwu̱ntu̱ na e̱s-mo̱ u̱n dak-o̱ o-Masar à, a nap rii-yo ko̱ru̱ wu̱ á.’ 41 U̱n ka da-o̱, ye̱ zwo̱ru̱ ye̱ ken shir-ye̱ u̱ntu̱n wu̱r-o̱ o-na. Ye̱ seku̱ ka gir-mo̱ u̱r-seke̱, ye̱ bo̱pu̱ o-zak u̱n se̱nge̱-mo̱ ye̱ no̱me̱ u̱n kom-to̱ u̱n ye̱ à. 42 Remen kaane̱ Shir tuku ye̱ u̱r-jim, wu̱ mussu̱ ye̱ yan-gu̱w-mo̱ u̱n ye̱ge̱-re̱ge̱n. To̱ ka no̱mo̱g hond hond u̱n rii-yo ro̱ gense̱ ne̱ u̱n taku̱rda-o̱ u̱n yan-Rwo̱r u̱n Ma-to̱ Shir à u̱nze,
“ ‘No̱ hun-ne̱ ye̱ o-Isra,
¿me̱ wu̱ no̱ pene̱ u̱t-gu̱t no̱ seke̱ u̱r-sake̱,
har u̱s-hak kwo̱o̱z-u̱t yoor [40] n-me̱ o-ko̱t?
43 Ay, ko̱ kene̱ no̱ ha no̱ u̱t-tu̱w u̱n de̱pi-o̱ u̱n to̱o̱g-o Morek,
u̱n re̱ge̱n-yo to̱o̱g-o Ripan,
ka to̱o̱g-se no̱ no̱me̱ à remen no̱ kwu̱ktu̱té̱ se.
Remen kaane̱, man ru̱ a de̱k no̱ m-gu̱w u̱r-hew ne̱
co-o̱ o-Babira.’§
44 “N-ga, tat-ne̱ na ro u̱r-de̱pi de ro u̱n kute̱ u̱n hun-ne̱ u̱nze Shir ro̱ mo̱sse̱ u̱n ye̱ ne̱ o-dákár à. A u̱n no̱m de bo̱ Shir ru̱re̱ Mosa wu̱ no̱m de à, hond hond bo̱ Shir kute̱ Mosa à.* 45 Da-o̱ Josuwa rumse̱ o-dak u̱n kom-to̱ ka hun-ne̱ ro u̱r-she'et u̱n ka dak-o̱ à, Shir yane̱ ye̱ u̱n yish-ye̱ u̱n Yahuda-ne̱. Ka de̱pi-de tat-ne̱ na 'wo̱o̱se̱ be-de u̱n ya-n-ga-ye̱ na à, ye̱ hantu̱ru̱ de u̱n ka dak-o̱. Ka de̱pi-de komo de ro ko̱n har haan-mo̱ u̱n da-o ko-Gwo̱mo Dawuda. 46  Dawuda komo wu̱ kumug u̱r-ho̱ be-de Shir, har wu̱ no̱mo̱g u̱s-ko̱n be-de Shir remen wu̱ meet Pyo-o̱ Shir rem Shir Yakubu. 47 Amba Suremanu wu̱ me'e̱ Shir u̱t-ma.§
48 “Myet u̱n kaane̱ ne̱, Wa-u̱t-Gwo̱mo kap wu̱ ro̱ m-she'et u̱n hur-to̱ hun-ne̱ ma'e̱ á. Bo̱ wan-Rwo̱r u̱n Ma-to̱ Shir ze̱e̱ à,
49 “ ‘Yawe ze̱e̱g, “O-To̱n o̱ ro̱ de̱e̱g-o̱ u̱n gwo̱mo-u̱t re,
o-dak ne̱ o̱ ro̱ rii-o̱ u̱n e̱s u̱n na-u̱s re.
¿Yan go̱n hur-o̱ no̱ he me̱ m-me'e̱?
Ko̱ komo ¿yan go̱n be-de ne̱ ro̱ be-de u̱n wu̱we̱ u̱n de?
50 ¿Me̱ wu̱ ka no̱me̱ kap se ká rem-se á?” ’*
51 “No̱ ya-o-cimi, yan-hur-u̱r hwo̱'o̱g-de, yan-to̱-to̱ u̱n caar. U̱r-ho̱ bi, no̱ u̱n yage̱ o-do̱ro̱tte̱ u̱n Ku̱kt-o̱ Shir, bo̱ tato no̱ ne̱ no̱me̱ à, ka no̱ m-no̱m u̱n ce no̱. 52 ¿N-me̱ u̱n yan-rwo̱r u̱n Ma-to̱ Shir, wu̱ tato no̱ ne̱ yage̱ m-rangse̱ à, wu̱ ro̱ ko̱n? Ye̱ ho̱o̱g ka ye̱ no̱me̱ u̱t-ma u̱n haan-mo̱ u̱n ka wan-Kashi u̱r-she'et wu̱ ne̱ à. No̱ komo, no̱ ya'aste̱ wu̱ u̱n kom-to̱ u̱n ya-o-Roma, bo̱ no̱ ho̱ wu̱ à. 53 No̱ ye̱ ne̱ go̱kse̱ o-karamsa be-de u̱n yan-to̱m-ye̱ Shir, amba no̱ do̱ru̱ o̱ á.”
A jirig Istipanus u̱s-jor har wu̱ mer
54 Bo̱ ye̱ ho̱gu̱te̱ kaane̱ à, ye̱ no̱mu̱ u̱s-ryaab de̱e̱n har ye̱ hew u̱s-jow remen u̱s-ryaab. 55 Amba Istipanus ro shiishe̱ ce̱ng u̱n Ku̱kt-o̱ Shir. Wu̱ tuuru̱ yish, wu̱ ro u̱n gwo̱t o-To̱n shir, wu̱ hyanu̱ru̱ se̱ps-mo̱ Shir, komo u̱n Ye̱so ne̱ eso u̱n kom-o̱ u̱r-re̱ o̱ Shir. 56 Istipanus ze̱e̱ru̱, “Gwo̱t no̱, me̱ u̱n hyan o-To̱n tikshishe̱, komo u̱n Wà-wu̱ u̱n ne̱t ne̱ eso u̱n kom-o̱ u̱r-re̱ o̱ Shir.”
57 Amba ye̱ ciru̱ kan-se o-zaaz de̱e̱n de̱e̱n, ye̱ zwo̱pu̱ to̱-to̱ u̱n ye̱, ye̱ mo̱ru̱ wu̱ da-o gaan. 58 Ye̱ ruutu̱ wu̱ so̱ n-jim de o-bo̱. Ye̱ se̱ngu̱ wu̱ u̱s-jor u̱t-ta'ar. Ya-u̱s-to̱r komo ye̱ e̱ssu̱ matuku-to̱ u̱n ye̱ be-de u̱n wu̱ ken ko-be̱e̱b-wu̱, jin-de u̱n wu̱ Shawuru.
59 Ye̱ ro u̱n jor-u̱s Istipanus, wu̱ ne̱, wu̱ no̱mu̱ u̱s-ko̱n wu̱ zee, “Ye̱so Wan-Ko̱yan, de̱k ku̱kt-o re.” 60 Wu̱ kwu̱ktu̱ru̱, wu̱ damu̱ co̱r m-'wo̱ns ne̱ wu̱ zee, “Wan-Ko̱yan, taase o piishe̱ ye̱ u̱t-ma u̱n de ka ba'as-de á.” Bo̱ wu̱ ru̱rte̱ kaane̱ à, wu̱ argu̱ m-mar.
* Bo̱r-u̱s ta'yoor:3 7:2-3 Hyen komo: Taka 12:1. Bo̱r-u̱s ta'yoor:4 7:4 Hyen komo: Taka 11:31; 12:4. Bo̱r-u̱s ta'yoor:5 7:5 Hyen komo: Taka 12:7; 13:15; 15:18; 17:8. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:7 7:6-7 Hyen komo: Taka 15:13-14. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:7 7:7 Hyen komo: Rwu̱u̱ 3:12. Bo̱r-u̱s ta'yoor:8 7:8 Hyen komo: Taka 17:10-14; 21:2-4; 25:26; 29:31—35:18. Bo̱r-u̱s ta'yoor:9 7:9 Hyen komo: Taka 37:11; 37:28; 39:2,21. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:10 7:10 Hyen komo: Taka 41:39-41. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:11 7:11 Hyen komo: Taka 42:1-2. Bo̱r-u̱s ta'yoor:13 7:13 Hyen komo: Taka 45:1,16. Bo̱r-u̱s ta'yoor:14 7:14 Hyen komo: Taka 45:9,10,17,18; Taka 46:27 (u̱t-Girik). § Bo̱r-u̱s ta'yoor:15 7:15 Hyen komo: Taka 46:1-7; 49:33. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:16 7:16 Hyen komo: Taka 23:3-16; 33:19; 50:7-13; Josu 24:32. Bo̱r-u̱s ta'yoor:18 7:17-18 Hyen komo: Rwu̱u̱ 1:7-8. Bo̱r-u̱s ta'yoor:19 7:19 Hyen komo: Rwu̱u̱ 1:10,11,22. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:20 7:20 Hyen komo: Rwu̱u̱ 2:2. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:21 7:21 Hyen komo: Rwu̱u̱ 2:3-10. Bo̱r-u̱s ta'yoor:28 7:28 Hyen komo: Rwu̱u̱ 2:14. Bo̱r-u̱s ta'yoor:29 7:23-29 Hyen komo: Rwu̱u̱ 2:11-15. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:29 7:29 Hyen komo: Rwu̱u̱ 18:3-4. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:34 7:30-34 Hyen komo: Rwu̱u̱ 3:1-10. Bo̱r-u̱s ta'yoor:35 7:35 Hyen komo: Rwu̱u̱ 2:14. Bo̱r-u̱s ta'yoor:36 7:36 Hyen komo: Rwu̱u̱ 7:3; 14:21; O̱o̱g 14:33. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:37 7:37 Hyen komo: Kara 18:15,18. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:38 7:38 Hyen komo: Rwu̱u̱ 19:1—20:17; Kara 5:1-33. Bo̱r-u̱s ta'yoor:40 7:40 Hyen komo: Rwu̱u̱ 32:1. Bo̱r-u̱s ta'yoor:41 7:41 Hyen komo: Rwu̱u̱ 32:2-6. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:43 7:42-43 Hyen komo: E̱mos 5:25-27 (u̱t-Girik). * Bo̱r-u̱s ta'yoor:44 7:44 Hyen komo: Rwu̱u̱ 25:9,40. Bo̱r-u̱s ta'yoor:45 7:45 Hyen komo: Josu 3:14-17. Bo̱r-u̱s ta'yoor:46 7:46 Hyen komo: 2Sam 7:1-16; 1Nom 17:1-14. § Bo̱r-u̱s ta'yoor:47 7:47 Hyen komo: 1Gwm 6:1-38; 2Nom 3:1-17. * Bo̱r-u̱s ta'yoor:50 7:49-50 Hyen komo: Isha 66:1-2.