Bo̱r-u̱s o̱p
Nak u̱t-to̱ mo̱sse̱ u̱s-to̱o̱g ne̱
O̱r re ne̱, me̱ co̱n to̱-to̱ ke no̱ rii-yo ko̱re̱ ya-n-ga-ye̱ na o-ko̱t re̱e̱no̱ n-ga á. Shir e̱re̱g ye̱ u̱n ku̱s-o̱ o-ke'ente̱. Wu̱ ro̱ u̱n co-o̱ u̱n ye̱. Komo wu̱ rwu̱ntu̱te̱ ye̱ u̱n ho̱-mo̱ m-sa har u̱n dak-o hwo̱'o̱g-o̱ rii-yo ci ye̱ á.* N-me̱ u̱t-ke'ente̱ m-sa ne̱ a yo'osu̱ ye̱ kap yan-dor Mosa. Myet-mo̱ u̱n ye̱ komo ye̱ re̱e̱ru̱ ká rii-yo m-re̱ yo Shir ya'ase̱ ye̱ u̱n bu̱-yo u̱t-hyat à. Myet-mo̱ u̱n ye̱ swo̱o̱ru̱ ká ho̱-mo̱ Shir ya'ase̱ ye̱ u̱n bu̱-yo u̱t-hyat à. Kap mo̱ u̱n ye̱ swo̱o̱g be-de u̱n ká ta'ar-o̱, mo̱ Shir ya'ase̱ ye̱ u̱n bu̱-yo u̱t-hyat à. Ká ta'ar-o̱ ne̱ sha-m Kiristi mo̱. Myet u̱n kaane̱ ne̱, Shir ho̱ge̱ re̱re̱m-mo̱ u̱n ye̱ ken ye̱ de̱e̱n n-me̱ u̱n ye̱ á, wu̱ homu̱ru̱ ye̱ o-ko̱t.§
To̱, se kà rem-se u̱n ko̱r remen a nekt na u̱t-to̱, taase a nom rem-u̱s yo̱-se bo̱ ye̱ no̱me̱ à,* ko̱ komo a nome̱ pyo-se m-gir m-gu̱w bo̱ ye̱ ken ye̱ no̱me̱ à. Remen Ma-to̱ Shir ze̱e̱g, “Ka hun-ne̱ ye̱ no̱mo̱g biki-o̱ m-re̱ m-swo̱ ne̱, komo ye̱ inu̱ru̱ ye̱ he̱wu̱ru̱ u̱s-he̱w m-jiib.” Taase a nom no̱ o-ás bo̱ ye̱ ken ye̱ be-de u̱n ye̱ no̱me̱ à, har hun-ne̱ dugu u̱r-kwo̱o̱z u̱s-tet [23,000] maru̱ru̱ ho̱-u̱r gaan. Taase komo a taks Kiristi bo̱ ye̱ ken ye̱ nome̱, har ye̱ge̱-hwo̱ hoomte̱ ye̱ à.§ 10 Taase a nom u̱s-hwu̱mu̱g bo̱ ye̱ ken ye̱ nome̱, har wan-to̱m-wu̱ Shir wan-ho̱ u̱n hun-ne̱ e̱e̱stu̱ ye̱ à.*
11 Ká rem-se ko̱ru̱ ye̱ à sha-mo̱ u̱t-ma mo̱ komo a u̱n ge̱n-to̱ remen a ke̱we̱stú̱ na, na ye̱ ko̱m-de u̱n ta-mo̱ o-dak 'wo̱sse̱ à. 12 Remen kaane̱ u̱rege̱ o hyanag o e̱ks m-'wo̱ns ne̱, to̱, no̱m ce̱e̱n taase o hye. 13 Yatt meger-to̱ we̱tu̱ no̱ m-kum to̱ kuse̱ ba a u̱n nomo to̱ ne̱t á. Shir ko-ya-o-nip-wu̱, wu̱a yage̱ a megertu̱ no̱ arge̱ 'wo̱ns-m no̱ á, amba be-de u̱n ká meger-to̱, wu̱a kutu no̱ co̱w-yo m-posse̱ remen no̱ hokste̱ m-du̱ngu̱ne̱.
Biki-o̱ m-gir u̱n Biki-o̱ m-Pas
mo̱ ma Wan-Ko̱yan ne̱
14 Remen kaane̱ no̱ nay-ne̱ re, no̱m no̱ já u̱n gu̱w-mo̱ m-gir ne̱. 15 Me̱ no̱ m-gwo̱t, gwo̱t-o̱ u̱n ya-u̱s-nap. Dege̱ no̱ hi u̱n no̱ u̱rege̱ rii-yo me̱ m-rwo̱r à nip-o̱. 16 Ká ibitte̱-de a ru̱'e̱ o-kwu̱m be-de u̱n re̱-mo̱ u̱n Wan-Ko̱yan à, ashi, ¿de de ka ro̱ m-hante̱ atte̱ m-warag gaan n-me̱ u̱n hyó-m Kiristi mo̱ a wu̱u̱se̱ u̱r-seke̱ u̱n mar-mo̱ u̱n wu̱ rem na à? Buro̱di-de a m-yotor komo à, ¿de de ka ro̱ na m-rwo̱ a waragte̱ gaan n-me̱ u̱n wu̱r-o̱ u̱n Kiristi á? 17 A re̱e̱g no̱ ka buro̱di-de u̱r-gaan na ye̱ ro̱ u̱t-mo̱o̱r ne̱ à. Kaane̱ kutute̱ na wu̱r-o gaan a ro̱, remen buro̱di-u̱r gaan-de a re̱ myet-m na.
18 Gwo̱t no̱ hun-ne̱ ye̱ o-Isra. Kap ka ye̱ re̱ yo a seke̱ à, gaan-ye̱ ro̱ u̱n o̱r u̱n ye̱ ne̱ be-de u̱n re̱ u̱n seke̱ to̱ a seke̱ Shir u̱n hana-o̱ u̱r-seke̱ à. 19 ¿Ya u̱n yo ne̱ u̱m co̱ne̱ m-rwo̱r kane̱? ¿Me̱ u̱n ze̱e̱ o̱ rii-yo a seke̱ m-gir à kashi u̱n rii-yo? ¿Ko̱ m-gir yo ken rii-yo? 20 Ay, ko̱ hiin, yo me̱ m-ze̱e̱ à yo ro̱, ka rem-se ya-u̱t-ko̱t ye̱ a seke̱ ba Shir á. Komo, me̱ co̱n no̱ warag gaan u̱n ya-u̱t-ko̱t ne̱ á.§ 21 Ke̱e̱r-u̱r ro̱ ko̱n no̱ su̱u̱t u̱n ibitte̱-u̱r Wan-Ko̱yan, komo u̱n ibitte̱-de ya-u̱t-ko̱t ne̱ á. Ke̱e̱r-u̱r ro̱ ko̱n no̱ reet rii-yo m-re̱ yo ma Wan-Ko̱yan komo u̱n yo u̱n ya-u̱t-ko̱t ne̱ á. 22 ¿Ko̱ de̱ su̱gu̱m-yo atte̱ Wan-Ko̱yan Wu̱ ho̱gu̱te̱ u̱r-shoob bo̱ Isra-ne̱ no̱me̱? ¿A u̱n arag wu̱ m-'wo̱ns o̱?*
No̱m no̱ ko̱yan remen se̱ps u̱n Shir
23 No̱ m-ze̱e̱, “Shir ya'ag yan-dor ye̱ u̱n wu̱ be̱e̱b-de m-no̱m ko̱yan” amba ba ko̱ yo ke rii-yo ro̱ u̱r-bon ne̱ á. “Shir ya'ag yan-dor ye̱ u̱n wu̱ be̱e̱b-de m-no̱m ko̱yan” amba ba ko̱yan o̱ ro̱ m-gu hun-ne̱ á. 24 Taase o was u̱n hi u̱n du ne̱ cot á, amba o was u̱n o̱r ru ne̱ yan-dor komo.
25 No̱m no̱ yo ka: Ti no̱ kap bo̱ u̱n rii-yo a m-baab be-de a m-baab m-ap à, ba se̱ no̱ cit á, taase no̱ boog be-de ká ap-de rwu̱u̱ne̱ à, bo̱ hur u̱n no̱a kaps no̱ á. 26 Remen Ma-to̱ Shir ze̱e̱g, “Ho̱no o-dak u̱n rii-yo ro̱ n-me̱ u̱n o̱ ne̱ à myet to̱ ma Wan-Ko̱yan to̱.”
27 U̱rege̱ ko-yan-ba u̱n dor banag no̱ re̱ u̱n rii-yo m-re̱, no̱ zee no̱a he, re̱ no̱ myet bo̱ a ya'u̱ no̱ à, ba se̱ no̱ cikt á, remen taase no̱ boog u̱n ma-to̱ u̱n so̱ ka rii-yo rwu̱u̱ne̱ à, bo̱ hur u̱n no̱a kaps no̱ á. 28 Amba u̱rege̱ wu̱ ken wu̱ ze̱e̱g no̱, “Ka rii-yo gir-mo̱ a pene̱ yo.” To̱, taase no̱ ti á, remen nu̱-se u̱n ka wu̱ ru̱ru̱ no̱ à, komo taase hur u̱n no̱ kapsté̱ no̱. 29 Barag-se u̱n hur-de u̱n wu̱ me̱tte̱ se ma no̱ se á. To̱, wu̱ ken wu̱ a hoks m-ze̱e̱ “Remen ¿ya u̱n o̱ barag-se u̱n hur-de u̱n wu̱ ken wu̱ hette̱ me̱ m-kaps u̱n rii-yo u̱m cu̱nse̱ u̱n me̱n-u̱t re?” 30 U̱rege̱ u̱m bo̱mo̱g Shir remen rii-yo m-re̱, ¿remen ya u̱n o̱ ka a hette̱ me̱ u̱t-re̱e̱b u̱n remen rii-yo u̱m re̱ u̱n bo̱ngo̱n-de Shir à?
31 To̱, kap u̱n o̱ u̱n rii-yo no̱ m-no̱me̱ à, ko̱ yo no̱ m-re̱ à, no̱m no̱ ko̱yan remen se̱ps-mo̱ u̱n Shir. 32 Taase no̱ warag shi'it-de u̱r-ba'as be-de u̱n Yahuda-ne̱, ko̱ ye̱ ro̱ Yahuda-ne̱ á, ko̱ hun-ne̱ yan-dor u̱n Shir. 33 No̱m no̱ bo̱ me̱ m-no̱m à. Me̱ m-se̱nge̱ u̱m ru̱'u̱t ko̱wan ho̱ge̱ m-re̱re̱m n-me̱ u̱n kap o̱ u̱n rii-yo me̱ m-no̱m à, ba rii-yo u̱m co̱ne̱ à yo me̱ m-no̱m á, se̱ de̱ remen hun-ne̱ kap ye̱ kumut gwu̱.
* Bo̱r-u̱s o̱p:1 10:1 Hyen komo: Rwu̱u̱ 13:21-22; 14:22-29. Bo̱r-u̱s o̱p:3 10:3 Hyen komo: Rwu̱u̱ 16:35. Bo̱r-u̱s o̱p:4 10:4 Hyen komo: Rwu̱u̱ 17:6; O̱o̱g 20:11. § Bo̱r-u̱s o̱p:5 10:5 Hyen komo: O̱o̱g 14:29-30. * Bo̱r-u̱s o̱p:6 10:6 Hyen komo: O̱o̱g 11:4. Bo̱r-u̱s o̱p:7 10:7 Hyen komo: Rwu̱u̱ 32:6. Bo̱r-u̱s o̱p:8 10:8 Hyen komo: O̱o̱g 25:1-18. § Bo̱r-u̱s o̱p:9 10:9 Hyen komo: O̱o̱g 21:5-6. * Bo̱r-u̱s o̱p:10 10:10 Hyen komo: O̱o̱g 16:41-49. Bo̱r-u̱s o̱p:16 10:16 Hyen komo: Mati 26:26-28; Mark 14:22-24; Ruka 22:19-20. Bo̱r-u̱s o̱p:18 10:18 Hyen komo: Rewi 7:6. § Bo̱r-u̱s o̱p:20 10:20 Hyen komo: Kara 32:17 (u̱t-Girik). * Bo̱r-u̱s o̱p:22 10:22 Hyen komo: Kara 32:21. Bo̱r-u̱s o̱p:23 10:23 Hyen komo: 1Kor 6:12. Bo̱r-u̱s o̱p:26 10:26 Hyen komo: Bo̱ng 24:1.