Bo̱r-u̱s o̱p
Seke̱-u̱r Kiristi, so̱ o-gaan o̱ cot
Karamsa-to̱ Shir ya'ase̱ Mosa à, ya to̱ ro̱ u̱ntu̱n horomte̱-o̱ u̱n rem-se u̱r-bon se ro̱o̱ne̱ à. Ká horomte̱-o̱, o̱ ro̱ ka rem-se u̱r-bon se hi u̱n de u̱n se á. Yo hante̱ kaane̱ à, yo ro̱, remen o̱ sokse̱ hun-ne̱ ba'as-to̱ u̱n ye̱ u̱n bu̱-yo u̱r-seke̱ ho̱-u̱r bi ko̱ o̱ ke hak-o̱ á. Ká seke̱-to̱ to̱ ro̱ m-muut u̱n ya-u̱r-kwu̱kt be-de Shir, ba u̱r-ba'as cas cas á. seke̱-to̱, to̱ rotte̱ u̱r-be̱e̱b ne̱ to̱ so'oste̱ hur-de u̱n ne̱t, a roa ma'as u̱t-seke̱ ko̱ o̱ ke hak-o̱, remen ya-u̱t-ba'as á. Ba'as-to̱ u̱n ye̱ to̱ roa do ye̱ m-su̱'e̱ á.
3-4 Amba myet u̱n kaane̱ ne̱, hyó-mo̱ u̱n ye̱ge̱-gwo̱n-ne̱ gwo̱n-ne̱ ye̱ u̱n na, u̱n ye̱ge̱-gwo̱o̱r ne̱ a hoks so'os u̱r-ba'as á. Amba o̱ ro̱ u̱n bakse̱ u̱n hun-ne̱ ba'as-to̱ u̱n ye̱ ko̱ o̱ ke hak-o̱.
Remen kaane̱, da-o̱ Kiristi haane̱ u̱n ho̱no o-dak à, wu̱ ze̱e̱ru̱ Shir,
“U̱t-seke̱ m-yar ne̱ mo̱ o co̱ne̱ á,
Amba o ya'aste̱ wu̱r-o re.
Seke̱-de u̱n tu̱ntu̱ks u̱n seke̱-de u̱n so'os u̱r-ba'as ne̱,
Shir ro̱ m-ho̱ge̱ u̱n re̱re̱m-mo̱ u̱n to̱ á.
Ka da-de Kiristi ze̱e̱ru̱,
‘Shir re, me̱ ka haane̱ m-nomot rii-yo o co̱ne̱ à,
Bo̱ to̱ ro̱ ge̱nse̱ u̱n Ma-to̱ Shir à.’ ”*
Kiristi taknu̱ m-ze̱e̱, “Wo̱ co̱n seke̱-to̱ u̱t-gu̱t á, ko̱ yar-mo̱ u̱n ye̱ge̱-hyo á, ko̱ ne̱ gu̱t-to̱ a tu̱kse̱ n-te̱ o-hana á, ko̱ mo̱ ken yar-mo̱ remen so'os u̱t-ba'as á. Shir ro̱ m-ho̱ge̱ u̱n re̱re̱m-mo̱ u̱n ká se̱nge̱-mo̱ á.” (Ko̱ de karamsa-o Mosa zette̱ a no̱m ka rem-se à). Ka da-de Kiristi dooru̱ m-ze̱e̱, “Shir re, me̱ ka haane̱ m-nomot rii-yo o co̱ne̱ à.” Ye̱so doste̱ ka ma-to̱ swo̱r nu-o̱ u̱r-takan o̱, remen wu̱ e̱sté̱ swo̱r o-nu ayoore̱-o̱. 10 A waragte̱ ba m-ku̱ko̱p remen Ye̱so Kiristi nomote̱ Shir o-do̱ro̱tte̱. Komo wu̱ ya'aste̱ wu̱r-o̱ u̱n wu̱ so̱ o-gaan cot, remen ba'as-u̱t na.
11 Ko̱ de ke ho̱-de, ko̱ wu̱ ke wan-Co̱w u̱n ko̱n-se Shir wu̱, wu̱ ro̱ m-e̱s wu̱ nom se̱nge̱-mo̱ u̱n wu̱; bim-m-bim komo ragaan-wu̱ ro̱ u̱n seke̱ u̱n ka seke̱-de de u̱n ba u̱n ho̱ks u̱n soks u̱r-ba'as de. 12 Amba da-o̱ ka wan-Co̱w-wu̱ u̱n ko̱n-se Shir na, wu̱ seke̱ hi u̱n de u̱n wu̱ o-gaan cot remen ba'as-u̱t na à, ká seke̱-de a gu na har da-o̱ ba m-ta. Ka da-de wu̱ argu̱ m-she'et u̱n be-de u̱t-gwo̱mo n-To̱n shir. 13 Bo̱ wu̱ she'ette̱ u̱n be-de u̱t-gwo̱mo à, wu̱ ro̱ u̱n 'er-de u̱n ho̱-de wu̱ hette̱ m-yawag u̱n yan-yage̱-to̱ u̱n wu̱ u̱n na-se u̱n wu̱ à.§ 14 Be-de u̱n ya'as-mo̱ wu̱ ya'ase̱ hi u̱n de u̱n wu̱ so̱ o-gaan cot u̱r-seke̱ à, kaane̱ o̱ ka wu̱ ya'e̱ ye̱ m-warag ba u̱r-ba'as cas cas, har da-o̱ ba m-ta. Wu̱ u̱n no̱m yo ka remen ka ye̱ a m-muut ba m-ku̱ko̱p à.
15 Ka se̱nge̱-mo̱ Ye̱so no̱me̱ à, Ku̱kt-o̱ Shir ro̱ na m-ru̱re̱ ka se̱nge̱-mo̱ nip-o̱. Ku̱kt-o̱ Shir ze̱e̱ru̱,
16 “Yawe zee, ‘Da-o ro̱o̱n o̱, ma-to̱ u̱m he m-e̱ss u̱n ye̱ ne̱ à,
to̱ ka,
man e̱ss karamsa-o re n-me̱ u̱n hur-de u̱n ye̱,
man gen o̱ komo n-me̱ me̱n-to̱ u̱n ye̱.’ ”
17 Wu̱ dooru̱ m-ze̱e̱ komo,
“Man do m-baks u̱n ba'as-to̱ u̱n ye̱ ne̱,
u̱n me̱n-u̱t jaas-to̱ to̱ u̱n ye̱ ne̱ á.”*
18 Da-o̱ Shir soksu̱sse̱ u̱t-ba'as, seke̱ u̱r-ho̱r-de ro̱ ko̱n de a he m-no̱m, remen u̱r-ba'as á.
Do̱ u̱n jaab-o̱ u̱t-me̱n u̱n nak u̱t-to̱ ne̱
19 O̱r re ne̱, remen kaane̱ a ro̱ o-co̱w ne̱ a tu̱wu̱t “Be-de Shir de jiishe̱ ba m-ku̱ko̱p à” hur-u̱r gaan remen hyó-m Ye̱so. 20 Ye̱so tikshitu̱ na co̱w-o pu̱-yo yo u̱n ho̱o̱g be-de u̱n wu̱r-o̱ u̱n wu̱ o̱ wu̱ ya'ase̱ à. Wu̱r-o̱ u̱n wu̱ o̱ waragte̱ u̱ntu̱n gund-o̱ a pu̱ru̱gte̱ ka de̱pi-o̱ n-me̱ à, o̱ yiishe̱ à. Bo̱ o̱ yiishu̱te̱ à, hun-ne̱ kumu̱ru̱ m-co̱w u̱n ka be-de de a m-ze̱e̱ be-de u̱n she'et-de Shir à.
21-22 M-mo̱ka bo̱ a ro̱ u̱n caari-wu̱ u̱n wan-Co̱w u̱n ko̱n-se Shir ne̱ à, wu̱ ro̱ u̱n gwo̱mo-to̱ u̱n hun-ne̱ ye̱ Shir à. A he no̱ be-de Shir u̱n hur-u̱r pus-de komo hur-u̱r ro̱ sak. A she̱r be-de u̱n wu̱ komo, remen hur-u̱t na to̱ a so'oste̱ barag-u̱s na se m-ku̱ko̱p, u̱n hyó-mo̱ u̱n wu̱ à. Komo remen wu̱r-u̱t na waragte̱ u̱r-bon ne̱ bo̱ Shir co̱ne̱ à, a waragte̱ hun-ne̱ ye̱ a zo̱re̱ u̱n ho̱-mo̱ u̱r-bon à.
23 A bu̱p no̱ gu̱ng dish-o̱ a ze̱e̱ o̱ ma na o̱ à, taase a ho'os á remen Shir wu̱ swo̱re̱ o-nu u̱n na ne̱ à, wa-m-shoos wu̱. 24 No̱m no̱ bo̱ u̱n no̱m no̱, no̱ doote̱ yan-dor Ye̱so jaab-o̱ u̱t-me̱n, remen ye̱ se̱ngu̱te̱ co̱n-to̱ u̱n hun-ne̱ u̱n se̱nge̱-mo̱ no̱m u̱n rem-se u̱r-bon ne̱. 25 Se̱ngu̱ no̱ m-mo̱rge̱ u̱n mo̱ro̱g-de u̱n yan-dor Ye̱so. No̱ yage̱ m-mo̱rge̱ á, bo̱ ye̱ ken ye̱ ro̱ m-no̱m à. Amba no̱ do ye̱ o̱r no̱ ne̱ jaab-o̱ u̱t-me̱n, bo̱ no̱ nepse̱ ho̱-de u̱n mu̱u̱n-m Ye̱so no̱mo̱g yow yow à.
26 U̱rege̱ na ye̱ nepse̱ o-nip à, komo a se̱ngu̱ru̱ no̱m u̱r-ba'as bu̱nbarag. Yatt seke̱-de he soks u̱n ba'as-u̱t na komo á. 27 Se 'er-de u̱n piish u̱t-ma de o-gye̱r o-ra ne̱ o̱ m-hoog o̱ he tu̱ks u̱n ye̱ yage̱ Shir à. 28 Kap bo̱ u̱n ne̱t-wu̱ pase̱ karamsa-o Mosa à, a wu̱ m-ho̱, ba u̱r-'wo̱n. Ye̱ m-no̱m kaane̱, u̱rege̱ ya-u̱s-to̱r ro̱ ko̱n ye̱ yish-ye̱ u̱n ye̱ hyane̱ à, ne̱n yoor ko̱ tet.§ 29 Yagu̱nte̱ ma ne̱t:
Wu̱ yo'oge̱ Wà-wu̱ Shir à,
Wu̱ 'yarag ma-to̱ u̱n hyó-mo̱ a e̱ste̱ u̱t-ma u̱n wu̱ ne̱, ka mo̱ so'osu̱ wu̱ à,
Komo wu̱ yo'ogte̱ Ku̱kt-o̱ m-Yar mo̱ Shir!
Ne̱t-wu̱ nome̱ kaane̱ à, Shir a 'ye wu̱ u̱r-ko̱o̱b arge̱ ka ye̱ pase̱ karamsa-o Mosa à.*
30 Remen a nepste̱ wu̱ ze̱e̱g,
“Se̱nge̱-m re mo̱, u̱m topt.
Man top ko̱ wu̱ ke ne̱t-wu̱.”
Ma-to̱ Shir dooru̱ m-ze̱e̱ komo,
“Yawe, wu̱a piishe̱ hun-ne̱ ye̱ u̱n wu̱ u̱t-ma.”
31 Rii-yo o-gye̱r yo a he̱'e̱be̱ be-de u̱n kom-to̱ Shir o̱ u̱n ho̱o̱g.
32-33 To̱-u̱t to̱ ka no̱ caari-de u̱r-ko̱o̱b de no̱ swo̱'e̱ da-o̱ no̱ takne̱ m-go̱ks m-cecar á. O̱ ken da-o̱ hun-ne̱ pyapartu̱ no̱ komo ye̱ bu no̱ be-to̱ u̱n hun-ne̱, de ken da-de no̱ swo̱o̱g u̱r-ko̱o̱b u̱n o̱r no̱ ne̱. 34 No̱ hyanag 'wo̱n-de u̱n ye̱ a gage̱ remen dor-o̱ Shir à, no̱ nom o-zak da-de a rumse̱ kap saw-u̱t no̱ à, remen no̱ nepste̱ no̱ ro̱ u̱s-saw ne̱ to̱ jiishe̱ to̱ ka à, to̱ a naase̱ á, har da-o̱ ba m-ta.
35 Remen kaane̱, no̱ jore̱ campo-m no̱ á, she̱r no̱ hur-u̱r gaan be-u̱r u̱n Wan-Ko̱yan, myet yo ko̱ru̱ no̱ à, baks no̱ caari-de u̱r-'yons de no̱ he m-kum à. 36 Depete̱ no̱ jo̱o̱se̱, remen kaane̱ no̱ hette̱ m-no̱m yo Shir co̱ne̱ à. No̱ nome̱ kaane̱ komo no̱ kumu̱ru̱ rii-yo Shir swo̱re̱ o-nu u̱n yo à.
37 Ma-to̱ Shir ze̱e̱g:
“Kuks hiin, Shir haante̱. Wu̱a nom m-it á.
38 Kashi u̱n ne̱t a nom ho̱o̱g u̱n co̱w-yo u̱n sher o-nip.
Amba wu̱ tuku me̱ o-cin à,
man ho̱ge̱ re̱re̱m-mo̱ u̱n wu̱ á.”§
39 Amba na, a u̱ntu̱n ye̱ wo̱ngse̱ hi-de u̱n ye̱ n-me̱ m-she̱r be-u̱r Ye̱so á. Ka ye̱ Shir he m-jorbe̱ n-me̱ o-ra à. A ro̱ ka ye̱ she̱re̱ har da-o̱ a he kum u̱n gwu̱ à.
* Bo̱r-u̱s o̱p:7 10:5-7 Hyen komo: Bo̱ng 40:6-8 (u̱t-Girik). Bo̱r-u̱s o̱p:9 10:9 Hyen komo: Bo̱ng 40:8. Bo̱r-u̱s o̱p:11 10:11 Hyen komo: Rwu̱u̱ 29:38. § Bo̱r-u̱s o̱p:13 10:12-13 Hyen komo: Bo̱ng 110:1. * Bo̱r-u̱s o̱p:17 10:16-17 Hyen komo: Irmi 31:33-34. Bo̱r-u̱s o̱p:21-22 10:21-22 Hyen komo: Rewi 8:30; Izik 36:25. Bo̱r-u̱s o̱p:27 10:27 Hyen komo: Isha 26:11 (u̱t-Girik). § Bo̱r-u̱s o̱p:28 10:28 Hyen komo: Kara 17:6; 19:15. * Bo̱r-u̱s o̱p:29 10:29 Hyen komo: Rwu̱u̱ 24:8. Bo̱r-u̱s o̱p:30 10:30 Hyen komo: Kara 32:35; Bo̱ng 135:14. Bo̱r-u̱s o̱p:30 10:30 Hyen komo: Kara 32:36. § Bo̱r-u̱s o̱p:38 10:37-38 Hyen komo: Haba 2:3-4 (u̱t-Girik).