4
Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌ
Mateo 13:1-9; Luca 8:4-8
Wayacusa Jesuba Ãcõrẽ bed̶eara amene droma icawa jaradia b̶esia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãba doed̶a ũmʌne b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra do icawa duanesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Nãwã jarasia:
–¡Ũrĩnadua! Ẽberãda ne pod̶e wãsia. Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia. Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. Maʌ̃ba poya zaud̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.–*
Maʌ̃be Jesuba jarasia:
–Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
Jesuba ¿cãrẽ cãrẽã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasi?
Mateo 13:10-17; Luca 8:9-10
10 Ẽberãrã wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarã doce panʌba, dewara idjiare chũmea bid̶a iwid̶isid̶aa idjia ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶ad̶ebemada. 11-12 Jesuba panusia:
–Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa ãdjirãba acʌ panʌmĩna unurãnamãrẽã, idjab̶a ũrĩ panʌmĩna cawarãnamãrẽã. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara Ãcõrẽmaa zed̶aped̶a ãdjia cadjirua obadara quĩrãdoacasia.–
Pea pod̶ad̶ebema Jesuba cawa jarad̶a
Mateo 13:18-23; Luca 8:11-15
13 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia:
–¿Bãrãba pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara cawad̶aẽ́ca? Mãwãra dewarada jaraibʌrʌ ¿sãwã cawad̶i? 14 Ũrĩnadua. Pea pobarira Ãcõrẽ bed̶ea jarabari quĩrãca b̶ʌa. 15 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩbadaa. Baribʌrʌ Satanada zeped̶a maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria. 16 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa. 17 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa. 18 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa. 19 Baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa idjab̶a ne jũmada awuabadaa. Crĩchabadaa ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa. 20 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.–
Ĩbĩrãnebema ne jara b̶ʌ
Mateo 5:15; Luca 8:16-18
21 Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia:
–Dadjirãba ĩbĩrãra coad̶aped̶a ¿eped̶eco droma edre b̶ʌbadaca? Mẽrã nũmʌnacaa, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa.§ 22 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. 23 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–
24 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia:
–Mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãcuitad̶adua. Bãrãba cawad̶i carea bio quĩrãcuitad̶ibʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa aud̶uara cawabiya. 25 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ, idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.–
Néu sãwã waribarid̶ebema ne jara b̶ʌ
26 Jesuba idjab̶a jarasia:
–Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ab̶aʌba ne ta pod̶a quĩrãca b̶ʌa. 27 Diamasi dji ẽberã cãĩ b̶ʌmisa idjab̶a ãsa zocai b̶ʌmisa dji tara quid̶a buyaped̶a waribaria. Dji pod̶aba cãrẽba waribi b̶ʌda cawacamĩna mãwãbaria. 28 Egorod̶e ara idub̶a tunubaria. Naãrã dji b̶ʌwʌrʌda odjabaria. Maʌ̃be dji cʌmʌda zebaria. Idjab̶a dji cʌmʌba dji tada diabaria. 29 Maʌ̃bebʌrʌ dji tara waragabaria. Dji ewarira jũẽna bẽrã ẽberãba necoba ewabaria.–
Mostaza tad̶ebema ne jara b̶ʌ
Mateo 13:31-32, 34-35; Luca 13:18-19
30 Idjab̶a Jesuba jarasia:
–Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? ¿Sãʌ̃gʌ ne jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a cawa jarai? 31 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. 32 Baribʌrʌ ud̶acarea dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria. Dji jʌwatera waib̶ʌa jed̶eguezoabaria. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e cũrãdrʌ b̶ʌma de ocuad̶e zebadaa.–
33 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba jaradiabadjia ẽberãrãba poya cawad̶ida panʌ quĩrãca. 34 Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarã ãdub̶a panʌne jũma cawa jarabadjia.
Jesuba nãũrã, amene droma sid̶a tumabid̶a
Mateo 8:23-27; Luca 8:22-25
35 Maʌ̃ ewarid̶e queubod̶od̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia:
–¡Wa quĩrãrẽ wãnadrʌ!–
36 Ara maʌ̃da ãdjia ẽberãrã arima duanʌra amenaped̶a Jesura ara idji b̶ʌ jãbad̶e quĩrãrã edesid̶aa. Dewara jãba sid̶a ãdji daucha wãsid̶aa. 37 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Jãbara biru b̶aebod̶o basía. 38 Maʌ̃ne Jesura jãba ãdauare borocau cãĩ b̶asia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa:
–Jaradiabari, ¿bʌmaarã dadjirã b̶arrud̶ida bia b̶ʌca?–
39 Maʌ̃be Jesura ʌ̃ta nũmeped̶a nãũrãra, baido bogozoa sid̶a nãwã quẽãsia:
–¡Chupeadua! ¡Ipi b̶edua!–
Ara maʌ̃da nãũrãra ipi b̶esia. Jũma tuma nũmesia. 40 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jarasia:
–Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ?–
41 Baribʌrʌ Jesuba od̶a carea ãdjirãra bio ne wayasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdub̶a iwid̶idrua duanesid̶aa:
–Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.–
* 4:8 Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba treinta diasia, dewaraba sesenta diasia, waabemaba cien diasia.” 4:11-12 Isaía 6:9-10. 4:20 Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌba treinta zaubadaa, ʌ̃cʌrʌba sesenta zaubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba cien zaubadaa.” § 4:21 Mẽrã nũmʌnacaa. Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cʌd̶a edre b̶ʌd̶acaa.”