7
Djãrã biẽ́ jarabadad̶ebema
Luca 6:37-38, 41-42
Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã. Bãrãba djãrã biẽ́ jarabʌda quĩrãca Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ jaraya. ¿Cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca? Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.” ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra poya carebaya.
Ãcõrẽ iteabemada usaa diarãnadua bãrã carãmãrẽã. Bãrã neta nẽbʌa qued̶eada chinaa diarãnadua ʌ̃rʌ̃ tʌgarãmãrẽã.*
Ãcõrẽa iwid̶ibadad̶ebema
Luca 11:9-13; 6:31
Bãrãba neẽ́ panʌra Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea. Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea. Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica? 10 Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica? 11 Bãrã dji cadjirua b̶eaba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba dji iwid̶i panʌ́a ne biada diaẽ́ca? 12 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba ne jũmane bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra bia od̶adua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ara maʌ̃ crĩchad̶eba ze b̶ʌa.
Ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌ
Luca 13:24
13-14 Bãrãra dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e wãnadua. Tʌbʌ uruad̶e ed̶a wãbadara jed̶ea b̶ʌa. Dji o sid̶a jed̶ea b̶ʌ bẽrã wãicha b̶ʌa. Mama zocãrã ed̶a wãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea dji ed̶a wãbadara pẽsua b̶ʌa. Dji od̶e wãcara b̶ʌ bẽrã zarea b̶ʌa wãi carea. Maʌ̃ ora zocãrãba ununacaa.
Bacurura dji nejõneba cawabadaa
Luca 6:43-44
15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌana abadaa. Ãdjirãba dji biarã quĩrãca jaradiabadaa baribʌrʌ mãwã panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea igarad̶amãrẽã. 16-17 Ãdjia o panʌneba bãrãba cawad̶ia dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da. Bacuru biaba nejõ biada zaubaria baribʌrʌ bacuru cadjiruaba nejõ cadjiruada zaubaria. ¿Ʌrʌba uvada zaubarica? ¿Wa jũĩchichiba higojõda zaubarica? 18 Bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa idjab̶a bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa. 19 Bacuru bia zaucara tutad̶aped̶a babuebadaa. 20 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da cawad̶ia ãdjirãba o panʌneba.
Jesu trʌ̃neba ne o b̶eara ʌ̃cʌrʌ idjid̶erãẽ́a
Luca 13:25-27
21 Ẽberãrãba mʌ̃ra ãdji boroad̶a abadamĩna jũmarãda Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ idji purud̶e panania. 22 Idjia cawa oi ewarid̶e zocãrãba mʌ̃́a jarad̶ia: “Dai Boro, dai Boro, daira bʌd̶eba bed̶easid̶aa, bʌ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretasid̶aa, idjab̶a bʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌada osid̶aa.” 23 Maʌ̃ne mʌ̃a ebud̶a jaraya: “Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua. Mʌ̃a bãrãra unucaa.”
De uménebema
Marco 1:22; Luca 6:47-49
24 Maʌ̃ carea bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha cawa b̶ʌba idji dera mõgara ʌ̃rʌ̃ osia. 25 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia, baribʌrʌ idji dera cora wãẽ́ basía mõgara ʌ̃rʌ̃ od̶a bẽrã. 26 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha neẽ́ b̶ʌba idji dera ĩbʌd̶e osia. 27 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia. Maʌ̃ba idji dera cora wãped̶a ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.–
28 Jesuba jũma jaradiad̶acarea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 29 Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia.
* 7:6 Maʌ̃ versículoba nãwã jara b̶ʌca b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnacabʌrʌ, ãdjirãa waa jaradiarãnadua. Jaradiad̶ibʌrʌ bãrãra biẽ́ od̶ia.”