27
Ọru-ngwẹja-akpọ-ọku
(Awụ 38:1-8)
“Gude oshi akesha rụta ọru-ngwẹja. G'eli iya dụ nkwo-ẹka ẹto. G'ogologo iya waa ọsa iya tụkokwa harụ ẹnya nhamụnha. Iphe, ọo-dụchaa bụ nkwo-ẹka ise ise. L'ị rụtachaa mpu mobechaa l'ishi ishi mgburẹku iya ẹphen'ẹno. Gẹ mpu ono; yẹe ọru-ngwẹja ono rwagbakwaa bụru nanụ. I -mechaa ya nno; l'i woru onyirubvu wụa ya. L'i gude onyirubvu meshia iphemiphe, ee-gudeje eje ozi l'ọru-ngwẹja ono, bụ iya bụ ite ekpo ntụ; waa iphe, eegudeje ekpo ntụ eye l'ite ono; waa gbamụgbamu; waa oji; mẹ iphe, aagụje ọku. L'i gude onyirubvu meta iphe, dụ nggafu-nggafu g'ụgbu; bya enweru mgburẹku ẹno. L'i gudekwaphọ onyirubvu meta echi ẹno hebechaa lẹ mgburẹku iphe ono. L'i wota iphe ono kwechia ụzo alị mgburẹku ọru-ngwẹja ono. G'a gbẹ l'ụzo alị iya kwechia ya jasụ l'echilabọ iya. L'i gude oshi akesha pyịta mgbọro labọ, ee-gudeje apa iya. L'ị wụkwapho mgbọro ono onyirubvu. L'e wochaaru mgbọro ono nwua l'ẹnya echi phọ ibekẹboebo. Mgbọro ono ẹphenebo a-nọdujecha lẹ mgburẹku iya ẹphenebo mẹ a -nọdu apa iya. Gudekwa ibiribe oshi mee ọru-ngwẹja ono g'ụzo dụ iya l'echi. Mee ya g'ọ dụ gẹ mu goshiru ngu iya l'eli úbvú ono.”
Ọma-unuphu ono
(Awụ 38:9-20)
“Meeru ụlo-ẹkwa ono ọma-unuphu. Gude owu ọchaa, a swịru ụdo; kwee ẹkwa, dụ ụkporo nkwo-ẹka ise l'ogologo; g'e gude gebuta ibiya ọphu ọma-unuphu ono gharu iphu l'ụzo ndọhali. 10 L'i gude onyirubvu meta ụkporo itso, aa-kpọbe iya; yẹe ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ono. L'i gude mkpọla-ọchaa meshia iphe, kweru nko, ee-gude kobe ẹkwa ono l'itso ono; yẹe iphe, ee-swebe l'itso ono. 11 Ụzo isheli iya bụkwapho ẹkwa, dụ ụkporo nkwo-ẹka ise l'ogologo bẹ ee-kwe; gude gebuta iya. Itso, aa-kpọbe l'ụzo isheli ono; yẹe ẹnya ẹka aa-kpọbe itso ono a-dụchaa ụkporo ụkporo. Ọ bụkwarupho onyirubvu bẹ ee-gude metachaa ya. Ọ bụkwanuru mkpọla-ọchaa bẹ ee-gude meshia iphe, kweru nko, ee-gude kobe ẹkwa ono l'itso ono; yẹe iphe, ee-swebe l'itso ono.
12 “A -bya l'ọsa ọma-unuphu ono l'ụzo ẹnyanwu-arịba iya; bụkwa ẹkwa, dụ ụkporo nkwo-ẹka labọ lẹ nkwo-ẹka iri l'ogologo bẹ ee-kwe; gude gebuta iya. G'e meta itso iri, aa-kpọbe l'ụzo ẹnyanwu-arịba ono; metakwaphọ ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ono ụzo iri. 13 Ọsa ọma-unuphu ono l'ụzo ẹnyanwu-awawa iya a-dụkwapho ụkporo nkwo-ẹka labọ lẹ nkwo-ẹka iri l'ogologo. 14 L'e kwee ẹkwa, dụ nkwo-ẹka iri l'ise l'ogologo; gude gebuta agụga ọnu-abata ọma-unuphu ono ibe lanụ. Itso, aa-kpọbe iya; yẹe ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ono a-dụchaa ẹto ẹto. 15 A -bya l'ẹka agụga ọnu-abata ọma-unuphu ono ibe iya ọphuu; bụkwapho ẹkwa, dụ nkwo-ẹka iri l'ise l'ogologo bẹ ee-kwe; gude gebuta iya. Itso, aa-kpọbe iya; yẹe ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ono a-dụchakwapho ẹto ẹto.
16 “L'e gude owu, dụ urwukpu-urwukpu; waa ọphu eke mee-mee; waa k'uswe-uswe; yẹe owu ọchaa, a swịru ụdo; gude kwee ẹkwa, dụ nkwo-ẹka ụkporo l'ogologo; gude gebuta ọnu-abata ọma-unuphu ono. G'ọ bụkwaru onye maru egude ngga kwee ẹkwa bẹ e-me iya nụ. Ọnu-abata iya ono bẹ ee-metaru itso ẹno; waa ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ẹno ono. 17 Iphe, ee-swebegbaa l'itso, ee-gude kpọ-buta ọma-unuphu ono mgburugburu; yẹe iphe, kweru nko, ee-gudechaa kobe ẹkwa ono l'itso ono bụkota mkpọla-ọchaa bẹ ee-gude meta iya. Tẹme ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso ono bẹ ee-gude onyirubvu mekọta. 18 Ọma-unuphu ono a-dụ ụkporo nkwo-ẹka ise l'ogologo; dụ ụkporo nkwo-ẹka labọ l'iri l'ọsa. Ee-gude ẹkwa, e kweru l'owu ọchaa, a swịru ụdo; gebuta iya. Eli ẹkwa ono a-dụ nkwo-ẹka ise. Tẹme l'a wụkota onyirubvu l'ẹnya ẹka aa-kpọbechaa itso iya. 19 Iphemiphe ọzo, ee-gudejekpọ eje ozi l'ụlo-ẹkwa ono; m'obeta ọ bụru gụnu bẹ e gude iya eme; je akpaa lẹ nggu, ee-libegbaa eri ụlo-ẹkwa ono; mẹkwapho k'ọma-unuphu ono; bẹ ee-gude onyirubvu mekọta.”
Manụ orọku ono
(Uke 24:1-4)
20 “Pfuaru ndu Ízurẹlu g'ẹphe wotaru ngu ọkpobe manụ olivu, a tsụru l'ikwe, ee-yeje l'orọku; g'ọku orọku ono nwuje mkpụrumkpuru. 21 Gẹ Erọnu; yẹle ụnwu iya yeje ọku l'orọku ono l'atatiphu Chipfu l'ime ụlo-ẹkwa-ndzukọ ono; mbụ l'okotazụ ẹkwa phọ, e gude kobuta okpoko-ekemu phọ. G'ẹphe mejekwa orọku ono g'o shije l'ụzenyashi nwuje jasụ l'ụtsu. Gẹ ndu Ízurẹlu dobekwa ekemu-a; a -gbẹ l'ọgbo sweru ọgbo.”