20
Kanɔ kɛ kasi ɓotu ɓe mɛsay
«Yo nde, *Kandɔ te yi kwey nda wɛtɛ masa mɛsay ɛ punduma ɓemɛŋmɛnɛ nɛ kpuŋ yí kɛ̀ gɔsɔ ɓomɔ, nɛ́ ɓo kɛ̀ kel mɛsay kɛ ŋgwaŋ *vinyɛ nɛ. A kombila ɓenɛ ɓo nde, a ta gbo ɓo nda yi ɓo ɗiki gbo nɛ mɔ mɛsay kɛ yesɔ wɛtɛ kɛ́. Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ kwaŋɗye ɓo kɛnjɛ kɛ mɛsay kɛ ŋgwaŋ nɛ. Kɛ yesɔ ma ɓendɔ kumɔ kɛ pɔku hawa yitan jɔ yini kɛ́, ɛ nyɛ pundɛ sendi. A dól ɓaŋa ɓomɔ kɛ ɗiyɔ kɛ babal kinɛ yaŋa te yi ɓo kelɛ na. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: ‹Wunɛ sendi, wunɛ kɛ̂n kelɔ mɛsay kɛ ŋgwaŋ mbɛ, mi ta nyɛ wunɛ yasi te yi ta yaka wunɛ.› Ɛ ɓo kwa̧ kɛ̀ ŋgwaŋ. Ɗiyɔ kɛ́, ɛ masa mɛsay kɔ pundɛ sendi kɛ ɓembe yesɔ, nje pundɔ sendi kɛ pɔku hawa yitati te yi ɓekoko. A kelma ndi nda yi nyɛ kelma nɛ ɓari kɛ́. Ɗiyɔ kɛ pɔku hawa yitan te yi ɓekoko kɛ́, ɛ nyɛ nje pundɔ sendi dolɔ ɓaŋa ɓomɔ ndi kɛ ɗiyɔ womɛte. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: ‹Ŋge ɓa yi wunɛ kwaŋɗye ndiŋgɛlɛ yesɔ waka kinɛ yaŋa te yi wunɛ kelɛ kɛ́?› Ɛ ɓo yeŋsa nyɛ nyɛ nde: ‹Yo nde, ko mumɔ tì jeɓa wusɛ nɛ mɛsay na.› Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: ‹Wunɛ sendi, wunɛ kɛ̂n kelɔ mɛsay kɛ ŋgwaŋ mbɛ.›
«Kɛ tu ma yinja kɛ́, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mɔ te ɛ ɗikima ɗiyɔ nɛ ɓotu ɓe mɛsay hɛnɛ kɔ nde: ‹Jeɓaŋgwɛ ɓotu ɓe mɛsay gbo mɔni yan nyɛ ɓo. Kanda gbona yan nɛ ɓotu ɓete ɓe mi nja̧ jeɓa njimɛ ɓaka kɛ̀ nɔ kɛ ɓe bosa ɓete.› Ɓotu ɓete ɓe nyɛ jeɓama njimɛ kɛ hawa yitan te yi ɓekoko ɓaka nja̧. Ɓo gboma mumɔ hɛnɛ nda yi ɓo ɗiki gbo nɛ mɔ mɛsay kɛ yesɔ wɛtɛ kɛ́. 10 Kɛ kɔŋte, ɛ ɓotu ɓete ɓe nyɛ kandima jeɓa ɓaka nje. Ɓo takima nde, ɓo ta ɓiye mɔni kwa̧ ɓari. Yasi wɛtɛ, ɓo gboma sendi ɓo ndi nda yi ɓo gbo nɛ mɔ mɛsay kɛ yesɔ wɛtɛ kɛ́. 11 Kɛ ɓo ma ɓiye mɔni ɗete kɛ́, ɛ ɓo lɛpina ɓeyate suŋgwɛ nɛ masa mɛsay lɛpɔ nde: 12 ‹Ɓotu ɓete ɓe wɛ jeɓama njimɛ ɓaka kelma mɛsay ndi hawa wɛtɛ. Hɛ wɔnduma su ɓiriki kelɔ mɛsay kɛ ɓaŋɓaŋ yesɔ kandɛ ɓemɛŋmɛnɛ kumɔ ɓekoko. Ma ŋge kelɛ yi wɛ nje gbo sendi ɓo nda wusɛ kɛ́?› 13 Ɛ masa mɛsay yeŋsa nyɛ mbaŋa nde: ‹Sɔ mbɛ, ɓeya yasi te nda yi mi kelma nɛ wɛ kɛ́? Nduku, ’hɛ kombila nde, mi ta gbo wɛ nda yi ɓo ɗiki gbo nɛ mɔ mɛsay kɛ yesɔ wɛtɛ kɛ́? 14 Ma ɓoŋgɔ mɔni yɔ, nɔ̀ lɔ̂ndu kɛ kɛki mbɛ. Mi kwaɗyɛ nyɛ yasi nyɛ mɔ te yi mi jeɓama njimɛ kɔ ndi nda yɔ sendi. 15 ’Yite nde, mi yeti ka nɛ ɗeti te yi kelɔ yasi te yi mi kwaɗyɛ nɛ kusuku mbɛ na? ’Ma temɔ yɔ kwáki suŋgwɛ nɛ mi, kɛto mi kimɔ mumɔ?› » 16 Ɛ Yesus nje lɛpɔ nde: «Yo sendi ɗete, ɓotu ɓe njimɛ ta nje ɓɛ bosa ɓomɔ. Sendi, bosa ɓomɔ ta nje ɓɛ ɓotu ɓe njimɛ.»
17 Kɛ ŋgimɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ ɓendɔ yí kɛ̀ pɛ Yerusalɛm kɛ́, ɛ nyɛ jeɓa ɓejekɛ ɓenɛ kamɔ jɔ yiɓa lɛpɔ nyɛ ɓo tandɛ yan kɛ nje nde: 18 «Nɛ ɓɛ̂ŋa, wusɛ ɓe ɓendɛ kɛ̀ pɛ Yerusalɛm ɓaka: Ɓo ta ɓu̧ *Mɔnɔ Mumɔ kaŋɛ nyɛ ɓekum ɓe ɓotu ɓe nyɛna sadaka nyɛ Njambiyɛ nɛ̀ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi. Ɓo ta pɛsɔ nde, ɓo wôku nyɛ. 19 Kɛ kɔŋte, ɓo má nje ɓu̧ nyɛ kaŋɛ nyɛ ɓotu ɓete ɓe yeti kɛ duwɛ Njambiyɛ ɓaka, nɛ́ ɓo nyɛti nyɛ njurɔ nyɛ nɛ njambala nje ŋgba nyɛ kɛ kroa, a má nje womiyɛ kɛ mɛtu yitati.»
Nyaŋgwɛ nɛ Jak ɓenɛ Jaŋ kɛ diyɛ
Yesus yiŋa yasi
(Mk 10)
20 Ndana kɛ́, ɛ nyaŋgwɛ nɛ ɓɔnɔ ɓe Seɓede ɓu̧ ɓo kɛ̀ nɔ kɛ yi Yesus, kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mɛnɛti yí diyɛ nyɛ yiŋa yasi. 21 Ɛ Yesus diyɛ nyɛ nde: «Wɛ kwáɗyikwɛ ŋge?» Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Pɛsɔ nde, ɓɔnɔ ɓembɛ yiɓa ɓaka ɗîy mɛtiɗyɛ kɛ kɛki yɔ komɛ wɛ ta ɓu̧ ɗiyɔ kumande yɔ kɛ́, wɛtɛ pulɔ mbam ɓɔ, wɛtɛ pulɔ gare yɔ.» 22 Ɛ Yesus yeŋsa nde: «Wunɛ yeti kɛ duwɛ yasi te yi wunɛ diyɛ kɛ́ na. ’Wunɛ yakama hɔɓiye ka pelɔ mɛbɔnɛ mɛte yi mi ta hɔɓiye kɛ́?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «Hɛ yakama hɔɓiye.» 23 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yo gbate nde, wunɛ ta hɔɓiye pelɔ mɛbɔnɛ mɛte yi mi ta hɔɓiye kɛ́. Ma yasi wɛtɛ, kɛ kasi ɗiyɔ mɛtiɗyɛ kɛ mbam ɓɔ ho kɛ gare mbɛ, yeti mi kaɓɛ yo nyɛ ɓomɔ na. Mɛmbɛy mɛte wókunaŋgwɛ nɛ ɓotu ɓete ɓe Saŋmbɛ sima si kombile yo tikɛ ɓo ɓaka.» 24 Kɛ ɓejekɛ te ɓari kamɔ ma wokɔ yasi te yi Jak ɓenɛ Jaŋ lɛpima kɛ́, ɛ temɔ yan kwa suŋgwɛ nɛ ɓo. 25 Ɛ Yesus jeɓa ɓejekɛ hɛnɛ lɛpɔ nde: «Wunɛ duwa̧ nde, ɓekum ɓete ɓe namɛ ɓomɔ kɛto mɛnɛti ɓaka kɛ ɓendɔ to yan ɓendɔ. Ma ɓe nyaŋgwɛ ɓomɔ ɓete ɓe kɛ njoka yan ɓaka kɛ kpalɔ natɛ ɓo nata. 26 Yasi wɛtɛ kɛ yun, yo tî kelnaŋgwɛ ɗete na. Mɔ te ɛ kwaɗyɛ ɓɛ nyaŋgwɛte kɛ njoka yun kɔ yâkaŋgwɛ kelɔ mɛsay nyɛ wunɛ. 27 Ma yɔkɔ ɛ kwaɗyɛ ɓɛ bosa mumɔ kɛ njoka yun kɔ yâkaŋgwɛ ɓɛ bala ɓɛsɔ. 28 Yo ɗete, *Mɔnɔ mumɔ sendi nɛ ŋguru wenɛ ti ma njáki, nɛ́ ɓomɔ kel mɛsay nyɛ nyɛ na. Yasi wɛtɛ, a nja̧ nda mɔ mɛsay yí nyɛ joŋgwɛ ɗyenɛ yí kolɔ nɛ ɓuɗya ɓomɔ.»
Yesus kɛ ɓutɛ misi mɛ ɓembam yiɓa
(Mk 10; Lk 18)
29 Kɛ ŋgimɔ te yi Yesus ɓa̧ kɛ pundɔ ɗuwɛ kɛ Yeriko ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kɛ́, nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ ɓa̧ kɛ ɓeŋgwɛ nyɛ. 30 Yinɔri ɓaŋa ɓotu ɓete ɓe nɛ ɗiɓina misi ɓaka yiɓa ɓa̧ mɛtiɗyɛ kɛ kɛki nje. Kɛ ɓo ma wokɔ nde, Yesus kɛ kwa̧ kɛ́, ɛ ɓo kembɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, Mɔnɔ Davit, gwakɔ ŋgwɛtɛ wusu!» 31 Ɓo ɗikima ɓamɛ ɓo, nɛ́ ɓo ɗiɓi numbu. Ko ɗete, ɓo nja̧ kembɔ kwa̧ to te nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, Mɔnɔ Davit, gwakɔ ŋgwɛtɛ wusu!» 32 Ndana, ɛ Yesus tɛmɛ jeɓa ɓo diyɛ ɓo nde: «Nɛ kwáɗyikwɛ nde, mi kêl ŋge nyɛ wunɛ?» 33 Ɛ ɓo yeŋsa nyɛ nyɛ nde: «Nyaŋgwɛ Kumande, kelɔ nde, misi musu ɓɛ̂ŋnaŋgwɛ.» 34 Yesus gwa̧ ŋgwɛtɛ yan kpokɛ misi man. Ndana ndana, ɛ ɓo kandɛ ɓɛŋna yasi kwa̧ ɓeŋgwɛ nyɛ.