7
Móndɨ́ kɨ tàbvó tàma ko dhɨ
(À kònò kpà Lúkà 6:37-38, 41-42)
Yésu gò tàá dhɨ: «Mɨ̀ kàdré móndɨ́ kɨ tàbvó ta ko, Gìká kòtàró kpà àmɨ kɨ tàbvó ko dhɨ bvó. Tàko ko, Gìká nɨ àmɨ kɨ tàbvó ta ngóró mɨ̀ dré adrélé móndɨ́ kɨ tàbvó ta dhɨ tɨ́nɨ. A nɨ kpà àmɨ kɨ tà tabhì ngóró mɨ̀ dré adrélé móndɨ́ kɨ tà tabhì dhɨ tɨ́nɨ.
Mɨ́ adré mɨ́na kayísá kórònyá mvá ámɨ adrúpi mìna dhɨ nɨ no gò, adrézó fa gú mɨ́ mìna dhɨ nɨ atógyà ko àdho tà sè? Mɨ́ adré ámɨ ꞌo ngɨ́nɨ tàá ámɨ adrúpi dré dhɨ ‹Mɨ́ ꞌo má kàpèró kayísá kórònyá mvá mɨ́ mìlésè› dhɨ, tákò fa gú dré adréràꞌa ámɨ tàndɨ mìna dhɨ ꞌá dhɨ? Mɨ túrúpfú líyí ꞌɨ! Mɨ́ kàpè rè zyà fa gú nda mɨ́ mìlésè ꞌíká, gò mɨ́ kògòró ngá no dra kɨtswázó kayísá kórònyá mvá nda nɨ apè ámɨ adrúpi mìlésè ndò.»
Tà lólo fèma móndyá dra tà nda kɨ gabhá dhɨ ɨ dré ko dhɨ
«Mɨ̀ kòfè tà lólo kòkɨ́ ɨ dré ko, ɨ̀ kògòró àyɨ kɨ alá àmɨ kɨ tɨtsɨ́ ko sè. Mɨ̀ kòbhe àmɨ kɨ màyɨ̀kà aveave dhɨ ɨ tɨ̀gá ɨ kandrá ko, ɨ̀ kàtóró àyɨ pálé ko sè.»
Tà zìma, ngá ndàma ɨ̀ndɨ̀ dzóti gàma
(À kònò kpà Lúkà 11:9-13)
«Mɨ̀ kàdré tà zi Gìká tí gò, kòꞌoró tà nda àmɨ dré. Mɨ̀ kàdré ngá nda gò, mɨ̀ kòkisúró. Mɨ̀ kàdré dzóti ga gò, à kònzìró àmɨ dré. Tàko ko, dhya ángùdhi adrélépi tà zi Gìká tí dhɨ adré kisúá. Dhya adrélépi ngá nda dhɨ adré kisúá. Dhya adrélépi dzóti ga dhɨ dré dhɨ, à adré kpà nzìá.
Àmɨ ànzɨ kɨ atá ro nɨ ɨ, àmɨ kɨ mvá kàdré mápà zi àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ nɨ tsì kɨ́rà fe drá kòdhya? 10 Àmɨ kɨ mvá kàdré kosyá zi àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ nɨ tsì nì fe drá kòdhya? 11 Dɨ àmɨ móndɨ́ kònzɨ ró nɨ ɨ, mɨ̀ kònì adrélé ngá dóro fe àmɨ kɨ ànzɨmvá ɨ dré dhɨ be dhɨ, àmɨ kɨ Atá bhù na dhɨ nɨ ngá dóro fe dhya adrébhá zìá ɨ́ tí dhɨ ɨ dré tà tàndɨ ró!»
Tà dóro ꞌòma móndɨ́ ɨ dré dhɨ
12 «Dɨ tà títí ɨ sè dhɨ, mɨ̀ kàdré tà ꞌo móndɨ́ ɨ dré ngóró mɨ̀ dré adrélé lèle ɨ̀ kòꞌo àmɨ dré dhɨ tɨ́nɨ. Tàko ko, mɨ̀ kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ dhɨ, mɨ̀ adré tà títí Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí ɨ̀ndɨ̀ pròfétà ɨ̀ dré adrélé tàle à kòꞌo dhɨ kɨ ꞌo kòdhya.»
Fɨ̀ma dzóti wàlepi ko dhɨ ꞌásè dhɨ
(À kònò kpà Lúkà 13:24)
13 «Mɨ̀ kòlavú dzóti wàlepi ko dhɨ ꞌásè fɨ̀le Gìká nɨ Òpɨ̀ na. Tàko ko, dzóti adrézó fɨ̀le ꞌásà ɨ̀ndɨ̀ láti adrézó lavúlé ꞌásà lɨ̀le dràdrà kisú dhɨ wawà. Móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ adré fɨ̀le dzóti wawà nda ꞌásè dhɨ àyɨ. 14 Dɨ, dzóti adrézó fɨ̀le ꞌásà ɨ̀ndɨ̀ láti adrézó lavúlé ꞌásà lɨ̀le lɨ́drɨ̀ kisú dhɨ wa ɨ́na ko. Ngbà ꞌí móndɨ́ àlo àlo dhɨ ɨ̀ adré dzóti nda nɨ kisú àyɨ.»
Fa ɨ lòꞌwa nɨ ɨ́be dhɨ
(À kònò kpà Lúkà 6:43-44)
15 «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ pròfétà kɨnzò ro dhɨ kɨ tà sè. Àngyá ko, àyɨ nda ɨ̀ adré àyɨ kɨ ladzá alɨ̀le àmɨ vélé ngóró kábilígyà ɨ tɨ́nɨ. Tákò àyɨ léna dhɨ, àyɨ kàlagɨ́ àtrá ꞌɨ. 16 Mɨ̀ nɨ kɨtswá àyɨ kɨ ni lòꞌwa ɨ̀ dré adrélé ꞌàle dhɨ ɨ sè. À adré tsì vínò lòꞌwa kɨ kùtsí sílé ꞌí? À adré kó fígì lòꞌwa kɨ áyɨ̀dhá sílé ꞌí? Tàdzí ko. 17 Fa dóro títí dhɨ ɨ̀ adré lòꞌwa dóro ꞌa kòdhya. Dɨ, fa kònzɨ ɨ̀ adré àyɨkya lòꞌwa kònzɨ ꞌa kòdhya. 18 Fa dóro kɨtswá lòꞌwa kònzɨ ꞌa bwà ko. Fa kònzɨ kɨtswá kpà lòꞌwa dóro ꞌa bwà ko. 19 Fa títí adrébhá lòꞌwa dóro ꞌa ko dhɨ ɨ, à adré togá lebhélé àtsɨ́ na. 20 Dɨ ngóró mɨ̀ dré adrélé fa kɨ ni lòꞌwa ɨ̀ dré adrélé ꞌàle dhɨ ɨ sè dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, mɨ̀ nɨ kókpà pròfétà kɨnzò ro dhɨ kɨ ni, tà ɨ̀ dré adrélé ꞌòle dhɨ ɨ sè.
Tà tàma ɨ̀ndɨ̀ tà ꞌòma
(À kònò kpà Lúkà 13:25-27)
21 Móndyá títí adrébhá áma zi ‹Mírì, Mírì!› dhɨ ɨ̀ kɨtswá fɨ̀le Òpɨ̀ bhù àdhya na ko. Ngbà ꞌí àyɨ adrébhá tà áma Atá bhù na dhɨ dré adrélé lèle à kòꞌo dhɨ kɨ ꞌo dhɨ kɨ fɨ lána àyɨ. 22 Kìtú tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, móndɨ́ bǐ dhɨ kɨ tàá má dré dhɨ: ‹Mírì, Mírì, mà longó tá tsì ámɨ kúlí pròfétà kya tɨ́nɨ ámɨ rú sè ko? Mà dro tá tsì tɨrɨ́ kònzɨ ɨ ámɨ rú sè ko? Mà ꞌo tá tsì tà lɨ́ndrɨ́ga ró bǐ dhɨ ɨ ámɨ rú sè ko?› 23 Dɨ, má nɨ go tàá àyɨ dré dhɨ: ‹Má nì àmɨ tàdzí ko! Àmɨ tà kònzɨ ꞌobhá nɨ ɨ, mɨ̀ nga má mìlésè!›»
Dzó sìma kɨ́rà dri dhɨ
(À kònò kpà Lúkà 6:47-49)
24 «Dɨ dhya ángùdhi adrélépi áma kúlí kòdhɨ kɨ yi gò adrézó kaꞌìá ꞌòle dhɨ, sù ngóró agó tògya ró áyɨ dzó sìlepi kɨ́rà dri dhɨ tɨ́nɨ. 25 Kozya dré dhìzo, yǐ dré tìzo gò, lyǎ dré dzó nda nɨ vìzo dhɨ, dzó nda dré arɨ́zó ko, pá nɨ nɨ bhàle kɨ́rà dri dhɨ sè.
26 Dɨ, dhya ángùdhi adrélépi áma kúlí kòdhɨ kɨ yi gò adrézó kaꞌìá ꞌòle ko dhɨ, sù ngóró agó azaaza áyɨ dzó sìlepi sɨ́nyɨ́ dri dhɨ tɨ́nɨ. 27 Dɨ kozya dré dhìzo, yǐ dré tìzo gò, lyǎ dré dzó nda nɨ vìzo dhɨ, dzó nda dré arɨ́zó akɨ́lé nyɨ̌nyɨ.»
28 Yésu kòtà tà nda ɨ akɨ́lé dre dhɨ, móndyá zyandre ɨ̀ dré adrézó vélé síbhálé be ngbo tà dré tadhálé nda kɨ tà sè. 29 Tàko ko, akódhɨ nɨ kúlí ɨ tá lanzìlanzì ro. Adré tá ɨ́na àyɨ kɨ tadhá ngóró àyɨ kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kya tɨ́nɨ ko.