9
Israelta yoremem yeu púahuakähui
Ínapo Cristopo lutüriatane nooka, kanne áranokïchi, jü Espíritu Santo, kaa nee ä taktiria íkäi ín ä noknakëhui, úttesine jiápsipo kökosi siroka kaa chuktekane ín jiápsipo ä innëa juka huantiriata. Kia nee bette nokta inot chupatuna béchïbo júne ino toij eiyey, ö Cristotau mekka aneka, ínëli ayükatek jume ín huahuajim jinëukäteko, jume ínomak joomem huakajpo, áchayhuariapo. Israelta géntempom joome; Diosta üusimpom näikiari; Diosta sïmek béppa ujyória; entok ámemak nokta yéchala, juka Moiséjta ley yáakame; ä jïojteka ámeau ä teekak, áahuim tónnommea jápteka ä yörila, entok Áapo yún jita am mák rókaka nok‑la. Jume bat kateme Abrahampo naateka bem huahuajim; júmëi éntok, juka bem ójbotam huéria. Jü Cristo júmü áman ímï yepsak. Huanäi Áapo Diostaka sïmeta béppa nésahue, sïme huásu‑huásuktiata yörihuaka jípuhua. Júneltunake.
“Jü Diosta nokakäu kaa áma yuuma”, tite kara jiaahua; bueïtuk jume Israelta usiarim, katim sïme Israelpo joome. Entok jume Abrahamta ójbopo yeu sákalamtaka junne, katim sïmetaka tua Abrahamta üusim. Dios Abrahamtau ínel jiaahuak: “Isaacta huam ámanë am jípunake, jume em üusim.” Ïri ájäria, kaa jume áchayhuariapo usiarim ínel jume tua Diosta üusim; áapo Dios Abrahamta usita huépülaik usipo mák rókaka nookak. Huäri usiarita bétana yeu tómtilame, ímëi áma näikiari. Ïri ínel chúkula yáa báahuaka nokhuakame, Abrahamtahui: “Huámëi taahuarimmechi ínapo yebijnake; huanäi Sara ili outa asoanake.”
10 Entok kaa ïri jíbba; jü Rebeca két itom átchay Isaacta bétana asoa báreka taahuak. 11 Ketunem kee jee yeu tómtey, türik entok juënak júnem kee yáuhuay, juka Diosta ä huáatiä pámani, jábeta áma yeu ä púa bárëu yeu ä púanakëhui. Júnëli júkäi huéenakë béchïbo, ínel yeu chúppuk, kaa juka jita ä yáakä béchïbo, ál‑la áapörik ä yuktiakä béchïbo. 12 Ínel áu jíayhuak: “Jü kësami juka chúkula huémta nésahui jonake.” 13 Ä jïojteripo bénasi: “Juka Jacobtane nákkek Esáuta entok kaa huaatiak.”
14 ¿Jáchisute jiaunake jäni? ¿Jachu Dios kaa lútüriata johua? ¡Ëe! Kaa junëli. 15 Bueïtuk Moiséjtau ínel jiaahuak: “Jábetau tühuata ín yáa bárëune tühuata yáanake; juka ín jiokoli bárëune jiokolinake.” 16 Júnëli béja kaa jü ínel éamtahui, jü búitemta béchïbo júne ëe, hua tühua Diosta jábetau yáa barëhui, jóähui ä yáanake, juka tühuata. 17 Bueïtuk jïojteripo: “Jü Dios jü Egiptopo rey Faraóntau ínel jiaahua: Ínapone reysi enchi yáala sïme Egiptopo, juka yäura uttiära ín jipureü emót bíttebo báreka, jume ín téhuam sïme buíärat am täyatebö béchïbo.” 18 Júnëli béja jü Dios jábeta ä jiokoli bárëu jiokolinake, entok senuk jíapsita námakasi ä yáaria bárëtek junne, námakasi ä yáarianake.
19 Të empo jámak ínel inou jiaahua: “¿Jatchiakasu júntuk juka yoremta nätua? Bueïtuk, ¿jábesu két ä táktirianake, juka Diosta yáa bárëhui?” 20 Empo yóremtaka, ¿jábesäe, juka Diosta téjhua béchïbo? ¿Jachu jü sótöri juka ä yáakamtau ínel jiaunake? “¿Jatchiakasë júneli nee yáuhuak?” 21 Jachu jü babuta tekipanuame kaa úttiata jipure jäni, jü babuta béppa. Jü senu baabu kittiaripo huepul basota újyoriapo sayhuamta ay au úttil béchïibo ä yáanakëhui, täbuik entok jayti machika jita ama huattia béchïbo.
22 Jü Dios itou yeu ä buíj báreka juka ä omtëhui entok juka ä úttiära, tebesi tiempota am mákkak, jume kaa huéchiasi aneme. Huäri béchïbom lütiana. 23 Huanäi éntok juka sïmek béppa ujyorik ä bíttebo báreka, itom jiokoleka bannaataka itom yeu púuhuak, itom áamak annakë béchïbo. 24 Én éntok itom núnula, juka Diosta yore jiokoriläu jájamlame, të kaa gente Israelta joome násuk jíbba, ál‑la génte kaa judíom ániapo anemmeu násuk kétchi. 25 Jum profeeta Oseasta jïojtekäpo két ínel jiaahua:
In pueblo tine ä téhuaanake,
juka jauhuey júne kaa ín pueblotahui,
entok juka pueblota kaa nákhuamtane nákhuä tíanake.
26 Entok jum bem tejhuaripo:
“Emëe katem ín gentem”,
júmürim Dios jiápsamta üusim ti tehuaana.
27 Isaías profeeta két chay nókaka ínel jiaahua: “Israelta gente bétana. Eläposum sëeta bénasi juebénaka aane, jü Israelta pueblo, ili ama yeu bïlame jíba áma jínëutunake. 28 Bueïtuk jü Señor ä nokakäu yáanake, sïme ániata béppa, lútula huëpo, entok läutipo.” 29 Bannaataka profeeta Isaíasta jiauläpo:
Jü Señor úttiata jípureme kaabeta ímï ä tahuariako,
pueblo Sodooma entok Gomorrata pueblota bénasite tahua éiyey.
Jü lútüria ä súalhuäpo huám mabethuame
30 Huanäi, ¿jáchisute jiaunake? Jume kaa judíom kaa Diosta sáu katemesu ä jájamek juka lútüriata. Huanärim kaa culpaka tahuariahuak, kia bem ä súsualekä béchïbo. 31 Jü Israel éntok jü leytat jíba jiápsekaïhui, kaa ä jájamek. 32 ¿Jatchiakasum jumeï kaa ä jájamek? Bueïtuk bempo juka jita bem jóäbet jíbam éiyay. Jü téta áme bia órekamtachim téïtek. 33 Ä jïojteri bénasi:
Béjem ä bitcha, ínapone jum pueblo Siónpo Israelta hueramä böochi,
juka tétatane áme bia yétcha;
entok téta bueru ay huattihuame;
jume ä súaleme; kaybum tiusi tahuanake.