15
Ni̱ na̱ti̱a̱ku̱ Cristo
Ne̱ taꞌanꞌ i̱, vi̱ti̱n ndii kuni sa̱na̱kaꞌanꞌ i̱ ndoꞌó xaꞌa̱ꞌ tu̱ꞌu̱n va̱ꞌa̱ ña̱ xa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱so̱ꞌ i̱ nuu̱ꞌ ndo̱ꞌ, te̱ ni̱ na̱ti̱i̱n ndo̱ꞌ a̱, te̱ itaꞌ ni̱ꞌi̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ kaꞌán a̱ nde̱e̱ vi̱ti̱n. Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ xiinꞌ ña̱ kaꞌán tu̱ꞌu̱n va̱ꞌa̱ ja̱a̱nꞌ ku̱vi̱ kaku̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ ndo̱ꞌ naaꞌ kui̱ta̱ ni̱ꞌi̱ na itaꞌ ni̱ꞌi̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ ña̱ kaꞌán a̱ sa̱a̱ niiꞌ ni̱ sa̱niaꞌá i̱ ndoꞌó. Te̱ naaꞌ kuä̱sa̱ꞌ ndii, ni̱ na̱ti̱i̱n saka ndo̱ꞌ a̱.
Kua̱chi̱ ndii xi̱ꞌna̱ ka̱ ni̱ sa̱niaꞌá i̱ ndoꞌó tu̱ꞌu̱n va̱ꞌa̱ ña̱ ni̱ na̱ti̱i̱n tu̱ mi̱iꞌ i̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo xaꞌa̱ꞌ kua̱chi̱ e̱ꞌ, te̱ ni̱ sa̱xinú a̱ ña̱ yoso̱ꞌ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ a̱, te̱ ni̱ ku̱xi̱ tu̱ ña̱ꞌaꞌ ne̱ yivi̱ꞌ ti̱xi̱n ñu̱ꞌuꞌ, te̱ ni̱ sa̱na̱tiaku ña̱ꞌaꞌ Ndiosí kivi̱ꞌ ña̱ uni̱, te̱ ni̱ sa̱xinú a̱ ña̱ yoso̱ꞌ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ a̱, te̱ ni̱ tuvi̱ a̱ nuu̱ꞌ Pedro, i̱kanꞌ te̱ ni̱ tuvi̱ ni̱ tu̱ a̱ nuu̱ꞌ sa̱kuuꞌ i̱nga̱ te̱ uxi̱ uvi̱ te̱ nda̱ꞌaꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱. Te̱ ni̱ yaꞌa̱, te̱ ni̱ tuvi̱ a̱ nuu̱ꞌ yaꞌa̱ uꞌu̱n ciento ne̱ taꞌanꞌ e̱ꞌ, ne̱ xikaꞌ i̱chiꞌ a̱. Te̱ kiꞌinꞌ ne̱ ja̱a̱nꞌ ndii, kusaaꞌ tiaku ka̱ ni̱a̱ nde̱e̱ vi̱ti̱n, te̱ sa̱va̱ tu̱ku̱ ni̱a̱ xa̱ ni̱ xiꞌi̱. Te̱ ni̱ yaꞌa̱ ka̱, te̱ ni̱ tuvi̱ ni̱ tu̱ a̱ nuu̱ꞌ Jacobo, te̱ ni̱ yaꞌa̱ ka̱ sie, te̱ ni̱ tuvi̱ a̱ nuu̱ꞌ sa̱kuuꞌ te̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ a̱ sa̱niaꞌá i̱chiꞌ a̱. Te̱ ndiꞌiꞌ ndo̱so̱ꞌ, te̱ ni̱ tuvi̱ tu̱ a̱ nuu̱ꞌ yuꞌu̱, te̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa i̱i̱n te̱ kuañuꞌu̱, te̱ ni̱ tuvi̱ kii̱ꞌ xa̱ ni̱ xkaꞌndi̱a̱ kivi̱ꞌ ña̱ tuvi̱ ra̱. Kua̱chi̱ ndii yuꞌu̱ nduuꞌ te̱ lulu maꞌá ka̱ te̱ tianu̱ꞌ Jesús sa̱niaꞌá i̱chiꞌ a̱, te̱ nde̱e̱ xätaꞌa̱n ña̱ ku̱na̱niꞌ i̱ te̱ tianu̱ꞌ a̱, sa̱kanꞌ ña̱ ni̱ sa̱ndoꞌoꞌ va̱ i̱ ne̱ nakayá xaꞌa̱ꞌ Ndiosí. 10 Ndisu̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ Ndiosí yuꞌu̱ na nduuꞌ i̱ te̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ Jesús sa̱niaꞌá i̱chiꞌ a̱, te̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ Ndiosí yuꞌu̱ ndii, nï̱ natiinꞌ saka e̱, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xa̱ xachuunꞌ kuaꞌa̱ꞌ ka̱ i̱ xiinꞌ a̱ te̱ sa̱kanꞌ sa̱kuuꞌ te̱ tianu̱ꞌ Jesús ja̱a̱nꞌ. Ndisu̱ süu̱ꞌ xiinꞌ ña̱ ndi̱e̱eꞌ mi̱iꞌ i̱ xaaꞌ i̱ chu̱u̱n ja̱a̱nꞌ, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xiinꞌ ña̱ ndi̱e̱e̱ꞌ ña̱ xamaníꞌ va̱ Ndiosí yuꞌu̱ xaaꞌ i̱ sa̱kuuꞌ a̱. 11 Sa̱kanꞌ na kuiiꞌ kö̱o̱ꞌ a̱ xaaꞌ a̱ yo̱o̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱so̱ꞌ tu̱ꞌu̱n va̱ꞌa̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ ndo̱ꞌ, naaꞌ yuꞌu̱, uun naaꞌ i̱nga̱ te̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ Jesús ja̱a̱nꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ i̱i̱n kachi saniaꞌá ndu̱ a̱ te̱ sa̱kanꞌ ni̱ na̱ti̱i̱n ndoꞌó a̱.
12 Te̱ ndii, naaꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ni̱ sa̱na̱tiaku Ndiosí Cristo te̱i̱n ne̱ ni̱ xiꞌi̱ kaꞌán ndo̱so̱ꞌ ndu̱ ndii, ¿ndichun na kaꞌán sa̱va̱ ndoꞌó ña̱ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱? 13 Sa̱kanꞌ ña̱ naaꞌ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱ ndii, ni̱ nde̱e̱ Cristo nï̱ natiaku naaꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ a̱. 14 Te̱ naaꞌ nï̱ natiaku Cristo ndii, ña̱ saka kuä̱sa̱ꞌ kuní nduuꞌ ña̱ kaꞌán ndo̱so̱ꞌ ndu̱ naaꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ a̱, te̱ ña̱ saka nduuꞌ tu̱ ña̱ i̱ni̱ ndoꞌó xini ña̱ꞌaꞌ ndo̱ꞌ. 15 Te̱ naaꞌ ndi̱xa̱ xna̱ꞌa̱ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱ ndii, te̱ xini xaꞌanꞌ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ xaꞌa̱ꞌ Ndiosí nduuꞌ ndu̱, sa̱kanꞌ ña̱ kaꞌán ndo̱so̱ꞌ ndu̱ ña̱ ni̱ sa̱na̱tiaku a̱ Cristo. Ndisu̱ naaꞌ ndi̱xa̱ xna̱ꞌa̱ sä̱na̱tiaku Ndiosí ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱ ndii, nï̱ sa̱na̱tiaku tu̱ a̱ Cristo. 16 Kua̱chi̱ ndii, naaꞌ ndi̱xa̱ xna̱ꞌa̱ sä̱na̱tiaku Ndiosí ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱ ndii, nï̱ sa̱na̱tiaku tu̱ a̱ Cristo. 17 Te̱ naaꞌ nï̱ sa̱na̱tiaku Ndiosí Cristo ndii, ña̱ saka nduuꞌ tu̱ ña̱ i̱ni̱ ndoꞌó xini ña̱ꞌaꞌ ndo̱ꞌ, te̱ kusaaꞌ ndisoꞌ ka̱ ndo̱ꞌ kua̱chi̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ Ndiosí. 18 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ ne̱ ndikún i̱chiꞌ Jesucristo, ne̱ ni̱ xiꞌi̱ ndii, ni̱ ndo̱ñuꞌuꞌ saka ni̱a̱ naaꞌ sa̱kanꞌ xna̱ꞌa̱ nduuꞌ a̱. 19 Naaꞌ xa̱ i̱i̱n yivi̱ꞌ yoꞌoꞌ kui̱ti̱ꞌ ndiatuꞌ i̱ni̱ e̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ Cristo, te̱ kö̱o̱ꞌ ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ e̱ꞌ ja̱a̱nꞌ naá kivi̱ꞌ ndii, ne̱ ndoꞌoꞌ saka kuaꞌa̱ꞌ so̱ꞌo̱ nduuꞌ e̱ꞌ naaꞌ sa̱kanꞌ.
20 Ndisu̱ vi̱ti̱n ndii, xa̱ ni̱ na̱ti̱a̱ku̱ xna̱ꞌa̱ Cristo te̱i̱n ne̱ ni̱ xiꞌi̱, te̱ su̱vi̱ a̱ nduuꞌ ña̱ ni̱ na̱ti̱a̱ku̱ nu̱uꞌ nuu̱ꞌ sa̱kuuꞌ yooꞌ, ne̱ na̱ti̱a̱ku̱ tu̱ sa̱a̱ Ndiosí ki̱taꞌa̱n. 21 Kua̱chi̱ ndii xaꞌa̱ꞌ kua̱chi̱ i̱i̱n nda̱a̱ꞌ kui̱ti̱ꞌ te̱ yivi̱ꞌ xiꞌí ne̱ yivi̱ꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ, sa̱kanꞌ tu̱ xaꞌa̱ꞌ i̱i̱n nda̱a̱ꞌ kui̱ti̱ꞌ tu̱ te̱ yivi̱ꞌ na̱ti̱a̱ku̱ e̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ e̱ꞌ. 22 Sa̱kanꞌ ña̱ xaꞌa̱ꞌ kua̱chi̱ ña̱ ni̱ xa̱a̱ Adán xiꞌí tu̱ sa̱kuuꞌ ne̱ yivi̱ꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ, sa̱kanꞌ tu̱ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ni̱ na̱ti̱a̱ku̱ Cristo ndii, sa̱kuuꞌ e̱ꞌ ko̱o̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ sa̱a̱ Ndiosí. 23 Ndisu̱ i̱ꞌi̱n e̱ꞌ na̱ti̱a̱ku̱ sa̱a̱ Ndiosí a̱ma̱a̱ ka̱ kuní mi̱iꞌ a̱, xi̱ꞌna̱ Cristo ni̱ sa̱na̱tiaku a̱, te̱ kii̱ꞌ na̱ndi̱koꞌ Cristo ja̱a̱nꞌ, te̱ sa̱na̱tiaku tu̱ a̱ yooꞌ, ne̱ nduuꞌ kuenta a̱. 24 Te̱ i̱kanꞌ kua̱xi̱ ña̱ kuꞌu̱n ndi̱koꞌ ña̱ sa̱xinu̱ Cristo chu̱u̱n nuu̱ꞌ a̱, te̱ sa̱na̱kuaꞌa a̱ ña̱ xaꞌndia chuunꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ nda̱ꞌaꞌ yu̱vaꞌ e̱ꞌ Ndiosí kii̱ꞌ ndi̱ꞌi̱ sa̱ndoó kuiꞌe xa̱chiꞌ a̱ sa̱kuuꞌ ne̱ xaꞌndia chuunꞌ, xiinꞌ sa̱kuuꞌ ne̱ kumiꞌ ndi̱e̱e̱ꞌ te̱ xaꞌndia chuunꞌ ni̱a̱, xiinꞌ sa̱kuuꞌ ña̱ ndi̱e̱e̱ꞌ ña̱ ndi̱va̱ꞌa̱. 25 Kua̱chi̱ ndii kuní a̱ ña̱ ka̱ꞌndi̱a̱ chuunꞌ Cristo nde̱e̱ ndi̱ꞌi̱ sa̱ndoó kuiꞌe xa̱chiꞌ a̱ sa̱kuuꞌ ña̱ ndasiꞌ taꞌanꞌ xiinꞌ a̱. 26 Te̱ ña̱ kumiꞌ ndi̱e̱e̱ꞌ nuu̱ꞌ ña̱ xaꞌni̱ꞌ yooꞌ nduuꞌ ña̱ ndasiꞌ taꞌanꞌ xiinꞌ e̱ꞌ, ña̱ sa̱ndo̱ñuꞌuꞌ a̱ soꞌo̱ꞌ ndiꞌiꞌ. 27 Sa̱kanꞌ ña̱ ni̱ ta̱xi̱ Ndiosí vi̱ko̱ niꞌiꞌ Cristo sa̱kuuꞌ ña̱ yoo. Te̱ kii̱ꞌ kaꞌán ña̱ ni̱ ta̱xi̱ Ndiosí vi̱ko̱ niꞌiꞌ Cristo sa̱kuuꞌ ña̱ yoo ndii, süu̱ꞌ kuni kachi̱ a̱ ña̱ vi̱ko̱ niꞌiꞌ tu̱ Cristo nde̱e̱ mi̱iꞌ Ndiosí. Kua̱chi̱ ndii mi̱iꞌ Ndiosí ni̱ ta̱xi̱ te̱ vi̱ko̱ niꞌiꞌ Cristo sa̱kuuꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ. 28 Ndisu̱ kii̱ꞌ ndi̱ꞌi̱ sa̱kuuꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ vi̱ko̱ niꞌiꞌ Cristo ndii, sa̱kanꞌ te̱ xa̱ mi̱iꞌ Cristo, siꞌe̱ a̱, ta̱xi̱ ña̱ vi̱ko̱ niꞌiꞌ ña̱ꞌaꞌ Ndiosí, sa̱kanꞌ ña̱ mi̱iꞌ a̱ ni̱ ta̱xi̱ te̱ vi̱ko̱ niꞌiꞌ Cristo sa̱kuuꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ. Sa̱kanꞌ te̱ i̱i̱n nda̱a̱ꞌ mi̱iꞌ kui̱ti̱ꞌ Ndiosí ka̱ꞌndi̱a̱ chuunꞌ kuuꞌ nu̱uꞌ nuu̱ꞌ sa̱kuuꞌ nuu̱ꞌ ña̱ yoo.
29 Naaꞌ kändixaꞌ sa̱va̱ ndoꞌó ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ e̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ e̱ꞌ ndii, ne̱ yivi̱ꞌ, ne̱ chichiꞌ xaꞌa̱ꞌ ne̱ xa̱ ni̱ xiꞌi̱ ndii, kü̱vi̱ xa̱chiꞌ chi̱ndi̱e̱eꞌ ña̱ꞌaꞌ ni̱a̱ naaꞌ sa̱kanꞌ te̱ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱. Kö̱o̱ꞌ nde̱e̱ i̱i̱n xaꞌa̱ꞌ ña̱ ku̱chi̱ ni̱a̱ xaꞌa̱ꞌ ne̱ ni̱ xiꞌi̱ ja̱a̱nꞌ naaꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ a̱. 30 Te̱ kö̱o̱ꞌ tu̱ nde̱e̱ i̱i̱n xaꞌa̱ꞌ ña̱ sa̱ku̱kueinꞌ xiinꞌ miiꞌ nduꞌu̱ sa̱a̱ kivi̱ꞌ kuaꞌa̱n xaꞌa̱ꞌ i̱chiꞌ Jesús naaꞌ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱. 31 Ne̱ taꞌanꞌ i̱, kaꞌán kaxiꞌ i̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ ña̱ sa̱a̱ kivi̱ꞌ sa̱ku̱kueinꞌ xiinꞌ miiꞌ i̱ xaꞌa̱ꞌ i̱chiꞌ Jesús xaꞌa̱ꞌ ña̱ va̱ꞌa̱ kuni nimá i̱ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ni̱ xa̱a̱ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ Jesucristo xaꞌa̱ꞌ ndo̱ꞌ. 32 Kii̱ꞌ ni̱ xika̱ i̱ ñu̱u̱ Éfeso ndii, ni̱ ka̱ni̱ taꞌanꞌ kuento i̱ xiinꞌ kuaꞌa̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ, ne̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa ki̱tiꞌ i̱kuꞌ. Naaꞌ ndi̱xa̱ xna̱ꞌa̱ ña̱ nä̱ti̱a̱ku̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱ ndii, kö̱o̱ꞌ xa̱chiꞌ xata̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ. Nde̱e̱ chaaꞌ ka̱ sa̱a̱ e̱ꞌ naa kaꞌán ne̱ yivi̱ꞌ ndii: “Ku̱xi̱ e̱ꞌ, te̱ ko̱ꞌo̱ e̱ꞌ vi̱ti̱n, te̱ tiaa̱n ku̱vi̱ e̱ꞌ.” Sa̱kanꞌ kachi ni̱a̱. 33 Kü̱ni̱ xaꞌanꞌ xiinꞌ mi̱iꞌ ndo̱ꞌ: “Ña̱ ndiakaꞌ taꞌanꞌ ndo̱ꞌ xiinꞌ ne̱ xini xaꞌanꞌ ja̱a̱nꞌ ndii, sati̱viꞌ ni̱a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ ña̱ xi xaá ndo̱ꞌ.” 34 Na̱chi̱naá kaxiꞌ ndo̱ꞌ i̱ni̱ ndo̱ꞌ, te̱ sä̱a̱ ka̱ ndo̱ꞌ kua̱chi̱ nuu̱ꞌ Ndiosí, kua̱chi̱ ndii, sa̱va̱ ndoꞌó ndii, nde̱e̱ Ndiosí xïní ndo̱ꞌ. Kaꞌán i̱ sa̱kanꞌ te̱ ka̱ꞌa̱n nuu̱ꞌ ndo̱ꞌ.
Kaꞌán Pablo sa̱a̱ na̱ti̱a̱ku̱ e̱ꞌ sa̱a̱ Ndiosí
35 Ndisu̱ tee̱ꞌ kueinꞌ nda̱tuꞌu̱nꞌ sa̱va̱ ndoꞌó yuꞌu̱ ndii: “¿Sa̱a̱ tu̱ na̱ti̱a̱ku̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱? ¿Te̱ xiinꞌ ndee nuu̱ꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ na̱ti̱a̱ku̱ ni̱a̱?”, kachi̱ ndo̱ꞌ. 36 Ne̱ küuꞌ kaxiꞌ xna̱ꞌa̱ nduuꞌ ndo̱ꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ kuní a̱ ña̱ ku̱vi̱ i̱i̱n tiki̱nꞌ ña̱ nu̱uꞌ kii̱ꞌ chiꞌiꞌ e̱ꞌ te̱ na̱taꞌvi̱ꞌ a̱. 37 Te̱ ña̱ chiꞌiꞌ e̱ꞌ ndii, süu̱ꞌ i̱tunꞌ a̱ tunꞌ naku̱n ja̱a̱nꞌ nduuꞌ nu̱ꞌ, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii tiki̱nꞌ kui̱ti̱ꞌ a̱ chiꞌiꞌ e̱ꞌ, naaꞌ ndi̱kinꞌ trigo nduuꞌ a̱, uun naaꞌ nde̱e̱ ndiaa ka̱ nuu̱ꞌ i̱nga̱ tiki̱nꞌ chiꞌiꞌ e̱ꞌ. 38 Ndisu̱ mi̱iꞌ Ndiosí nduuꞌ ña̱ taxiꞌ i̱tunꞌ tiki̱nꞌ ja̱a̱nꞌ sa̱a̱ xtani̱ mi̱iꞌ a̱ ko̱o̱ tunꞌ ja̱a̱nꞌ, te̱ xa̱ siinꞌ xa̱ siinꞌ iinꞌ i̱tunꞌ ni̱ ta̱xi̱ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ i̱ꞌi̱n tiki̱nꞌ. 39 Süu̱ꞌ xa̱ i̱i̱n nda̱a̱ꞌ nuu̱ꞌ kuuꞌ sa̱kuuꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xa̱ i̱i̱n kuuꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ne̱ yivi̱ꞌ, te̱ xa̱ i̱i̱n kuuꞌ tu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ki̱tiꞌ, te̱ xa̱ i̱i̱n kuuꞌ ni̱ tu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ti̱a̱kaꞌ, te̱ sa̱kanꞌ tu̱ xa̱ i̱i̱n kuuꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ sa̱a̱. 40 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ xa̱ tu̱ku̱ ni̱ xa̱ꞌa̱ Ndiosí ña̱ yoo ndi̱viꞌ te̱ sa̱kanꞌ ña̱ yoo nuu̱ꞌ ñu̱ꞌuꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ, ndisu̱ xa̱ siinꞌ nda̱tu̱nꞌ ña̱ yoo ndi̱viꞌ, te̱ xa̱ siinꞌ tu̱ nda̱tu̱nꞌ ña̱ yoo nuu̱ꞌ ñu̱ꞌuꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ. 41 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ xa̱ siinꞌ yiꞌé ñu̱ꞌu̱, te̱ xa̱ siinꞌ ni̱ tu̱ yiꞌé yoo̱ꞌ, te̱ xa̱ siinꞌ ka̱ ni̱ tu̱ yiꞌé tiuu̱nꞌ. Kua̱chi̱ ndii, i̱ꞌi̱n tiuu̱nꞌ ndii, xa̱ yoo xa̱ yoo siinꞌ sa̱a̱ yiꞌé riꞌ.
42 I̱i̱n kachi sa̱a̱ tu̱ Ndiosí xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ kii̱ꞌ ku̱vi̱ e̱ꞌ, te̱ na̱ti̱a̱ku̱ e̱ꞌ ndii. Ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ kuaꞌa̱n ti̱xi̱n ñu̱ꞌuꞌ ndii, ña̱ teꞌi̱ nduuꞌ a̱, ndisu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ nuu̱ꞌ Ndiosí ndii, ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ teꞌi̱ ku̱ndu̱u̱ a̱ ja̱a̱nꞌ. 43 Ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ kuaꞌa̱n ti̱xi̱n ñu̱ꞌuꞌ ndii, ña̱ kuä̱sa̱ꞌ kuní nduuꞌ a̱, ndisu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ sa̱a̱ Ndiosí ndii, ña̱ nda̱tu̱nꞌ xa̱va̱ꞌa̱ ku̱ndu̱u̱ a̱. Ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ kuaꞌa̱n ti̱xi̱n ñu̱ꞌuꞌ ndii, kö̱o̱ꞌ ka̱ ndi̱e̱e̱ꞌ a̱, ndisu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ sa̱a̱ Ndiosí ndii, ko̱o̱ kuaꞌa̱ꞌ ña̱ ndi̱e̱eꞌ a̱. 44 Ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ kuaꞌa̱n ti̱xi̱n ñu̱ꞌuꞌ ndii, kuenta i̱i̱n yivi̱ꞌ kaa̱ꞌ nduuꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ, ndisu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ na̱ti̱a̱ku̱ sa̱a̱ Ndiosí ndii, kuenta ndi̱viꞌ miiꞌ nduꞌu̱ꞌ Ndiosí ku̱ndu̱u̱ a̱ ja̱a̱nꞌ. Sa̱kanꞌ ña̱ naaꞌ yoo ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta i̱i̱n yivi̱ꞌ ndii, yoo tu̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta ndi̱viꞌ miiꞌ nduꞌu̱ꞌ Ndiosí.
45 Sa̱kanꞌ tu̱ yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí miiꞌ kaꞌán a̱ ndii: “Te̱ Adán, te̱ ni̱ yoo̱ ña̱ nu̱uꞌ ndii, Ndiosí ni̱ ta̱xi̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ra̱.” Ndisu̱ Adán, te̱ ni̱ yoo̱ ña̱ uvi̱, ña̱ nduuꞌ Jesús ndii, Espíritu ña̱ taxiꞌ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ e̱ꞌ nduuꞌ a̱. 46 Ndisu̱ süu̱ꞌ xi̱ꞌna̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta ndi̱viꞌ miiꞌ nduꞌu̱ꞌ Ndiosí, kumiꞌ e̱ꞌ, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xi̱ꞌna̱ ka̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta i̱i̱n yivi̱ꞌ, kumiꞌ e̱ꞌ, sa̱kanꞌ vi̱ꞌ te̱ na̱ti̱i̱n e̱ꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta ndi̱viꞌ miiꞌ nduꞌu̱ꞌ Ndiosí. 47 Te̱ yivi̱ꞌ, te̱ ni̱ yoo̱ ña̱ nu̱uꞌ ndii, kuenta i̱i̱n yivi̱ꞌ ni̱ nduu̱ ra̱, ndisu̱ te̱ yivi̱ꞌ, te̱ uvi̱, ña̱ nduuꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ Jesús ndii, kuenta ndi̱viꞌ nduuꞌ a̱. 48 Ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ yooꞌ, ne̱ yivi̱ꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ ndii, nakuitá xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ Adán, te̱ ni̱ xa̱ꞌa̱ Ndiosí xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ kui̱ti̱ꞌ. Te̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ nduuꞌ kuenta ndi̱viꞌ ndii, nakuitá a̱ xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ña̱ kumiꞌ Jesús ndi̱viꞌ. 49 Te̱ sa̱a̱ niiꞌ nakuitá ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ te̱ yivi̱ꞌ, te̱ ni̱ xa̱ꞌa̱ Ndiosí xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ kui̱ti̱ꞌ ndii, niiꞌ sa̱kanꞌ tu̱ na̱kuita̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ña̱ kumiꞌ Jesús ndi̱viꞌ. 50 Te̱ kuni kaꞌa̱n i̱ xiinꞌ ndoꞌó, ña̱ni̱ taꞌanꞌ i̱ ndii, ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ xiinꞌ níiꞌ ndii, kü̱vi̱ ku̱ndi̱e̱e̱ a̱ miiꞌ xaꞌndia chuunꞌ Ndiosí, te̱ ni̱ nde̱e̱ kü̱vi̱ tu̱ ko̱ꞌni̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱, ña̱ teꞌi̱ ja̱a̱nꞌ, miiꞌ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ teꞌi̱ ña̱ꞌa̱ ja̱a̱nꞌ.
51 Te̱ vi̱ti̱n kuní yuꞌu̱ ña̱ ku̱nda̱ni̱ ndo̱ꞌ i̱i̱n ña̱ yoo si̱ꞌe, ña̱ xiní i̱i̱n nda̱a̱ꞌ mi̱iꞌ kui̱ti̱ꞌ Ndiosí. Süu̱ꞌ sa̱kuuꞌ e̱ꞌ ku̱vi̱, ndisu̱ sa̱kuuꞌ e̱ꞌ ndii, nama̱ a̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ sa̱a̱ Ndiosí. 52 Te̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndii, numi̱ꞌ va̱ xkaꞌndi̱a̱ a̱ nde̱e̱ naa kii̱ꞌ nakuaní e̱ꞌ i̱i̱n xaꞌaꞌ te̱ nakotoꞌniꞌ kui̱ti̱ꞌ e̱ꞌ kii̱ꞌ ndi̱ꞌi̱ ndeꞌi̱ nda̱chuunꞌ tunꞌ nichiꞌ soꞌo̱ꞌ ndiꞌiꞌ. Sa̱kanꞌ ña̱ kivi̱ꞌ soꞌo̱ꞌ ndiꞌiꞌ ja̱a̱nꞌ ndii, ndeꞌi̱ nda̱chuunꞌ tunꞌ nichiꞌ, te̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱ ndii, na̱ti̱a̱ku̱ ni̱a̱ xiinꞌ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ku̱vi̱ ka̱. Te̱ yooꞌ, ne̱ tiaku kii̱ꞌ sa̱kanꞌ ndii, na̱ma̱ Ndiosí ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ. 53 Sa̱kanꞌ ña̱ kuní a̱ ña̱ na̱ma̱ Ndiosí ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ teꞌi̱ kaa̱ꞌ, te̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ teꞌi̱ ka̱ a̱. Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ na̱ma̱ Ndiosí ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ, ña̱ xiꞌí kaa̱ꞌ, te̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ku̱vi̱ ka̱ a̱.
54 Te̱ kii̱ꞌ xa̱ ni̱ na̱ma̱ Ndiosí ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ kaa̱ꞌ, te̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ teꞌi̱ ka̱ a̱, xiinꞌ kii̱ꞌ xa̱ ni̱ na̱ma̱ tu̱ a̱ ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ e̱ꞌ kaa̱ꞌ, te̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ku̱vi̱ ka̱ a̱ ndii, sa̱kanꞌ te̱ xinu̱ tu̱ꞌu̱n Ndiosí miiꞌ kaꞌán a̱ ndii: “Te̱ ña̱ kumiꞌ ndi̱e̱e̱ꞌ nuu̱ꞌ ña̱ xaꞌni̱ꞌ yooꞌ ndii, xa̱ ni̱ ndo̱ñuꞌuꞌ xa̱chiꞌ a̱ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ni̱ ka̱nando e̱ꞌ xiinꞌ ña̱ ndi̱e̱eꞌ Ndiosí. 55 Yoꞌó, ña̱ xaꞌni̱ꞌ rai̱n, ¿miiꞌ kuaꞌa̱n ña̱ kanando u̱nꞌ ndu̱? Yoꞌó, yavi̱ ndi̱i̱ rai̱n, ¿miiꞌ kuaꞌa̱n ña̱ sandoꞌoꞌ u̱nꞌ ndu̱ nde̱e̱ naa kii̱ꞌ xaxi̱ꞌ ti̱suꞌma̱?” 56 Sa̱kanꞌ ña̱ kua̱chi̱ e̱ꞌ nduuꞌ ndi̱e̱e̱ꞌ ña̱ xaꞌni̱ꞌ ja̱a̱nꞌ, te̱ sandoꞌoꞌ a̱ yooꞌ, te̱ ña̱ ndi̱e̱eꞌ kua̱chi̱ e̱ꞌ nduuꞌ tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ Ndiosí. 57 Ndisu̱ chi̱nda̱ni Ndiosí ña̱ xa̱ ni̱ ta̱xi̱ a̱ ña̱ ni̱ ka̱nando e̱ꞌ ña̱ xaꞌni̱ꞌ ja̱a̱nꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ni̱ xa̱a̱ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ Jesucristo xaꞌa̱ꞌ e̱ꞌ.
58 Ña̱ni̱ taꞌanꞌ mani̱ꞌ i̱, xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na kuní a̱ ña̱ kuaꞌa̱n na kuaꞌa̱n ndo̱ꞌ ña̱ kui̱ta̱ ni̱ꞌi̱ va̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ i̱chiꞌ Jesús. Te̱ kuaꞌa̱n na kuaꞌa̱n tu̱ ndo̱ꞌ ña̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ chu̱u̱n nuu̱ꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ ja̱a̱nꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ xiní ndo̱ꞌ ña̱ chu̱u̱n nuu̱ꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ, ña̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii, xäaꞌ saka ndo̱ꞌ a̱.