4
Dā ntâñɨ́ Pedru ní Juaan núu ña tsíñu i
Pedru ní Juaán ne, ntákaꞌan dúkuan ña ni ñāꞌa san dá xee dutu íña ñá Israee, ni tóꞌō sntadun íña úkūn kaꞌnu, nī ña saduceu. Dōó dutsī kuiní ña nī Pedru ní Juaan, tsí ntánakuāꞌa ña ñaꞌa san tsí nuu é ntaā i é ntoto xtuku o tē xiꞌi o, tsí ntóto Jesuu dá xiꞌi ña. Kidáā né, tɨ̄ɨn ña ña, tsúꞌun kutu ña ñā viꞌi utun. Uun ñúū ñúꞌu kutu ñā, tsí e kuáa da tɨ́ɨn ña ñā. Ntá tsi dóo tɨtɨ́n ñaꞌa kuíntiꞌxe ña da téku ña túꞌūn é kākaꞌan ña. Kidáā ne, xée tāꞌan te uꞌun míil ñaꞌa kuíntiꞌxe ña Jesuu, é da mii kuēꞌen tsí ñatīí san ne, kaxio ñadɨ̄ꞌɨ́ san dɨ. Utén sān ne, un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña odo nūú iña ñá Israeé san, ni ñata, nī mastru lei iña úkūn sán ne, nātaká nuu ña ñuú Jerusaleen, ni dūtu, ñá odo nūu, ña nani Ānaá, ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaviꞌi ña, ni Caīfaa, ní Juaan, ni Aléjandrú dɨ. Kidáā né, kāná ña Pedru ní Juaan é xntáñɨ meꞌñū ñá ña, da tsíxeꞌe ña ñā:
—¿Xoó ntu táꞌxi i itsī é kuān koo vií nto? —kaꞌan ña.
Pedrú ne, dōó nuu Espíritū Sántū nima ñá, kakaꞌan ña:
—Un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ntó, ñata, ña odo nūú iña ñá Israee: te ntio nto tsixeꞌe ntō ntɨ́ nté ō xntíī ntɨ́ ña xneꞌé ne, nté ō kúvi ntuváꞌa dɨ́ꞌɨn ñā ne, 10 kini váꞌa nto ve é kākaꞌán ntɨ ni ntō, tsí ntio ntɨ́ é kūtuni ntó ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña Israee tsí Jesucristu, ñá ñuú Nazaree, ña naxntéē ntó ntiká krusi, ña nantóto Xuva kō né, dɨvi ñā kúvi idé ña é ntūváꞌa ña sāꞌa. Iꞌa ntitsí ña nuu ntoo. Ini nto tsí ña vádā ká ña ntuvi. 11 Jesuú ne, vata kaa xuu núu i kaa ña. Dɨvi ntō ne, vata ntáa ña ntáxntāñɨ́ viꞌi ntáa nto, é nākuíta nto xuu e dií ka vaꞌá, xuu e kúvi xuu núu i. 12 Tsí xōxó xtuku ka é kuvi nakākú i kō, tsí mii tsi Jēsuu é kūvi vií ña. Kuan ō dé kûꞌvé Xuva kō —kaꞌán Pedru ni ña.
13 Ña tsiñu i sán ne, koó dā kúduꞌva ña dá ini ña tsí ña te kauꞌvi kuéꞌen tsi Pedru ní Juaan é kaꞌan ña, kuān té ñá te tuꞌve ña, ñá te naꞌnu ñāꞌa ña. Da kidáā kútuni ña é dadɨɨ íka ña ni Jēsuu. 14 Ikān ntitsí ña ntuváꞌa sán dɨ. Dukuān ne, ñá ni kútuni ñá nté koo kaꞌan ntée ña ña. 15 Kidáā ne, nantíi ña ña méꞌñū juntá san ne, da ntánatíin mii ñā, 16 ntákaꞌan ña:
—¿Nté ntu koo vii o ni ñā? É īní ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa, ña ntoo ñuú Jerusaleen, tsí idé ña uun nuu i é dóo kaꞌnu. Ña kúvi kāꞌan o té ña nuu é ntaā i. 17 Ntá tsi ña ntío ko é kūkueꞌe núu i. Dukuān ne, kuéꞌe o ña ītsi e nté uun ito ka ña kaꞌan xtúku ña kuenta iña Jésuu —kaꞌan ña.
18 Kidáā né, kāna xtuku ña ña, kakaꞌan ñá ni ñā:
—Nté uun ito ka ñá ku kāꞌán ka nto ni ñāꞌa kuenta iña Jésuu —kaꞌan ña.
19 Ntá tsi Pedru ní Juaán ne, nantíko koō ñá, kakaꞌan ñá ni ñā:
—Mii nto kadā kuení nto ve. ¿Nee iña é dií ka vaꞌa é vīí ntɨ, te kuinī nto: é kuintiꞌxe ntɨ é ntákaꞌan ntó ne, ō é kuintiꞌxe ntɨ é kākaꞌan Xúva kō? 20 Ntɨꞌɨ́ ne, da miī é kāꞌán ntɨ ni ñaꞌa un ntɨꞌɨ̄ é īní ntɨ é edé Jesuu, un ntɨꞌɨ̄ e téku ntɨ é nakuāꞌa ñá ntɨ —kaꞌan ña.
21 Ña tsiñu i sán ne, da mii tsī de tíi ña ni ñā né, dā nakaka ña ña. Ña ni kúvi kuēꞌé ña ña é ntōꞌo ña, tsi úꞌvī ñá tē dóo kaꞌan ñáꞌa san. Tsí un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa sán ne, da mii kuēꞌen tsi ntákaꞌan ña e dóo kaꞌnu Xuva kō é kuan ō kúvi. 22 Tsí ña xneꞌe, ña é kuan ō ntuváꞌa dɨ́ꞌɨn ī sán ne, e ítā ntiꞌxin uvi díko kuia ña.
Nté ō kaꞌan ntâꞌví ña kuíntiꞌxe i san
23 Dā ntíi Pedru ní Juaan víꞌi utun kān ne, kuéꞌen ñā mí ntoo taꞌan ña, ña kuíntiꞌxe i, kuntáa ña ni ñā nee ntɨ́ꞌɨ ntɨꞌɨ nuu i é kākaꞌan dutu ñá odo nūú san ni ñatā san ni ña. 24 Dā téku taꞌan ña ne, uun tsi nima ñá kaꞌan ntâꞌvi ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá ni Xuva kō:
—Xuvā, dɨvi ntō é Xuva ntiꞌxe ntɨ́ nto; dɨvi ntō e dóo kaꞌnu nto. Mii ntō dé kúꞌvē ntó e dukún kan ni ñūxiví a, ni ntute ñuꞌu kān, ni un ntɨꞌɨ̄ é īo. 25 Mii nto ni Ēspíritū Sántu ntō ne, xéꞌe nto túꞌūn é kāꞌan ña kade tsiñu iña nto, rei Davií san, dá kakāꞌan ñá naá nto nté ntūvi diꞌna, kakaꞌan ña:
¿Nté kui dóo ntákudiin ñá tuku ñuú san?
¿Nté kui doto tsī ó ntántukū nuu iní ñaꞌa san?
26 Kuntañɨ̄ ntée ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ rei iña ñúxivi,
nātaká nuu ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ predente ñúú san
dá ntāa ña ata Xuva ko
ní Cristu, ña nakaxnúu Xuva kō,
kaꞌan Dávií san kídaā.
27 ʼKuan ō kúvi ntiꞌxe tsí rei Heróde ni Pōncio Pilatú ne, nātaká nuu ña má ñūú a nī ña Israee ni ña é ña te ña Israee, nátee taꞌan ña xuꞌu ñá, ntukū nuu iní ña nté koo kaꞌní ña Iꞌxá nto Jesuu, ña e dóo vaꞌá, ña nakaxnúu nto. 28 Dukuan ō dé ntaa ña un ntɨꞌɨ nuu i vata tsi ō dé kúꞌvē ntó nte ntúvi diꞌna é kuān koo kuvi. 29 Viꞌa ve ne, koto nto, Xuvā, nté o ntáde ña e ntaínchuꞌvi ñá ntɨ. Xntii ntō ntɨ́ é ña ku uꞌví ntɨ é kāꞌan ntódo ntɨ́ ni ñāꞌa san túꞌun nto, tsí iña nto kade tsiñu ntɨ. 30 Nátānteé nto ntaꞌa nto ña nchokuvi, ntaváꞌa nto ñā. Xntii ntō ntɨ́ é kūvi vií ntɨ nuu i e dóo naꞌnu, e kueꞌe kuenta kueꞌe u ña kuenta iña Íꞌxá nto Jesuu e dóo vaꞌá ña —kaꞌan ña.
31 Dā kúvi kaꞌan ntâꞌví ña ne, tēꞌxén nuu viꞌi mí ntoo ña. Ínūu Espíritū Sántū nima ñá, un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá ne, eni ntuꞌu ñā ntákaꞌan ntódo ña túꞌun Xuva kō, tsí ña te ntaúꞌvi kueꞌen tsí ña.
Da nēé ka é īó iña ñá ne, iña ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ña
32 Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña kuíntiꞌxe i sán ne, uun tsi nima ña, uun tsi é ntádē kuení ña. Nté uun ña ña ni de víni ña é ntio taꞌan ña. Tē nee iña é io īña ñá ne, ñá ni kāꞌan ñá te īña mii ña, tsí iña ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá, kaꞌan ña. 33 Pustrú san ne, dōó iō dɨkɨ ña é kāꞌan ñá ni ñāꞌa tsí ntóto Jēsuu dá xiꞌi ña. Dōo váꞌa ō intóo ña, tsí Xuva ko īnuu méꞌñu ña ñā. 34 Nté uun ña ña ni taan núu ña, tsí tē xoó ñaꞌa é īó ñuꞌu í ne, ō viꞌi i ne, nadiko ñā ne, dá xēe niꞌi ñá diuꞌun i 35 é ntāda ña kuenta ntáꞌa pustrú san. Kidáā ne, nakeꞌnté dava ña, na kuīdo taꞌan ña, xoo ñáꞌa é kātaan núu i. 36 Kuān o dé uun iꞌxá ña Levii, ñá nani Jōsee, ñá vēꞌxí ñuú Chipre. Pustrú san ne, xntánteē ñá ña Bernabee, é kāni túꞌun Ña Kanaxnuu Kaꞌnu Nima Ko. 37 Dɨvi ñā né, nadiko ña ñūꞌu ña ne, da xee niꞌi ñá diuꞌun i, ntāda ña kuenta ntáꞌa pustrú san.