6
Ɗoŋ Nazaret an koogire Isa
(Matiye 13.54-58; Lik 4.16,22,24)
Tʼume geŋ Isa yʼa tʼiiziga, yʼa iŋgile ti sanalliyagí ki Nazaret geeger ere yʼa ihira. A onniyo ere ki puukiyo Yawudiyagi maŋ, yʼa iise dooyiso ɗuwo adda ɓoy wede Yawudiyagi ge dooyiso. Ɗoŋ ɓaadaŋ i yʼollige geŋ an ziiɗa giggiraŋ, wo an di ruute, anʼde: «Ɗe ono pay eŋ yʼuuno ti too me? Suuniyo kʼono ette i elo wee wee? Wo mummino yi dʼisiyto sulɗi kʼarmika kino me? Yo eŋ wede kʼâhuntu sarpaŋje ɗe me! Yoŋ miŋ ulo Mariyam ɗe me! Kane zemɓadí kuuliʼŋ sumɓiyagaŋ Zak, Zoz, Ziid wo Simo ɗe me! Wo zemɓadí erayi toŋ kane an lekkiyo ti kine ɗe me!» Kono kʼiŋkino an di-tuuge kʼamɓu kʼonamí me.
Isa yʼan di ruute, yʼede: «Ɗerec, nebi geŋ aame tuuku toŋ onamí an dʼollige, wo ɗe ɗoŋ a geeger ere yʼa ihira, ɗoŋ a biza bumɓizí ti ɗoŋ adda ɓoozí ɗaŋŋal, onamí an kʼolliga ye me.» A ume geŋ munɗa kʼarmika soo toŋ yi kʼiine yi kʼize ye, wo yʼan di ziipe miŋ beezí a ɗoŋ kʼeeni miibi ɗaŋŋal, an dʼuune bee. Wo Isa yi nuukiso eedí kono kane an ki ziipe addaŋ a yode ye.
Agisa ki sanalliyagi kane koomat makumu sire
(Matiye 9.35; 10.1,5-14; Lik 9.1-6)
Saŋ maŋ Isa yʼan izire pay illiyagi ɗoŋ i-ɗuule Nazaret geŋ me. Maŋ yʼa-wiike sanalliyagi kane koomat makumu sire, yʼan ikkipe sire sire, wo yʼan dʼele toogo ki lommite siitanɗani ɗoŋ an tʼooney a ɗaanadaŋ, wo yʼan di ruute munɗa wede an dʼisey, yʼede: «Ki torguwaguŋ munɗa a beyguŋ kun amɓa ye, ise munɗa kʼomɓo, ise eese, ise tammiyagi sun̰n̰i sun̰n̰i adda poosaguŋ toŋ maŋ. Kun amɓo dalka ɗaŋŋal, toɓiyagi a zoŋguŋ wo kun osso kalle toŋ soo a tudduguŋ.»
10 Wo yʼan di ruute sey, yʼede: «Aame kun tʼiidey adda ɓoy tuuku wo an unni ziiɗey maŋ, kun di lekkoy aŋgen̰n̰o bini eŋgilsaguŋ tʼume gen̰n̰o. 11 Wo aame kun tʼiidey ille wo ɗoŋtú an un kiʼn ziiɗey ye wo onamguŋ an kʼilligey ye maŋ, a eŋgilsaguŋ tʼume gen̰n̰o odde zoŋguŋ toŋ kun a ti tottigoy, geŋ i-kaza Raa ulbí uŋse ye ti kane me.»
12 Kane sanalliyagi geŋ an dʼiŋgile, an an kazita a ɗuwo kono an di-kime lekkiyadaŋ. 13 Siitanɗani ɓaadaŋ an tiʼn lommite, wo ɗoŋ kʼeeni ɓaadaŋ an an di ƴergutu egey an dʼooniyo bee.
Taaya kʼunto Zaŋ Batis
(Matiye 14.1-2; Lik 9.7-9)
14 Mozigo Erod geŋ yʼa illiga rabila kʼIsa te, kono yoŋ sundí ti môolo. Ɗoŋ oŋgoŋ an ruute, anʼde: «Geŋ Zaŋ Batis yi bilɗo ti diine ɗoŋ unto! Geŋ kono kʼiŋkino i-dʼede toogo yi dʼisiyto sulɗi kʼarmika me.» 15 Ɗoŋ oŋgoŋ anʼde: «Geŋ nebi Eli.» Wo ɗoŋ soŋ anʼde: «Geŋ nebi soo aa wede ti diine nebiyagi ɗoŋ ti kaaga.» 16 Wo ɗe aame Erod yʼilliga iŋkino maŋ, yʼa ruute, yʼede: «Geŋ Zaŋ Batis wede nʼan di ruute a asigiryagi an di-ɗikke eedí, geŋ yode i-bilɗe me.»
17-18 Erod yʼilke iŋkino kono yi-ziiɗa ere leemadí Pilip sundutú Erodiyas, wo Zaŋ Batis yi di ruute, yʼede: «Oogoro urzi ti kʼele ye kʼa seeɗa ere leemadá te.» Iŋkino maŋ Erod batum yʼan di ruute a asigiryagi an ti yʼ ziiɗo Zaŋ me, an ti yʼ gittite wo an ti yʼ ziɗɗe adda daŋgay. 19 A rootiyo Zaŋ gette Erodiyas ti di gulkuwe tʼa ti yʼ ziiɗa addutú. Ti dehu tʼa yi tʼîde, wo ɗe urzi ti kʼooniyo ye, 20 kono Erod geŋ yi orgiso a Zaŋ me, yi suune yoŋ wede ki diinekamilen̰, iŋkino yi di yʼ boohiyo. Aame Zaŋ yi eesiyo kazita kʼono Raa maŋ, Erod yi yʼollige tʼuŋsuwo wo munɗa yʼa roote yi ki suune ye.
21 Ozzine ti ozzine, onniyo kʼehiyo kʼErod tʼaaniya maŋ, an dʼisiyo tarnaape. Iŋkino onniyo gette tʼiina maŋ, Erodiyas ti dʼuune urzi. Erod yʼan dʼize omɓo a ɗoŋ deero siiɗo, a deero kʼasigiryagi wo a ɗoŋ suma ki siiɗo Galile. 22 Aame geŋ uto koŋso kʼErodiyas ti-tʼiide adda ɓoy tʼa immira, wo a tode gette Erod addí i-dʼiɓi ti ɗoŋ anʼni wiiko pây. Iŋkino maŋ mozigo yi di ruute a uto koŋso, yʼede: «Munɗa wede tuuku mi dehuʼŋ mi rooto, wo ni di tʼela.» 23 Wo yʼa-ti nîime tuddí, yʼede: «Munɗa wede tuuku mi dehuʼŋ mi rooto, ni di tʼela, ise kese mozikadó toŋ maŋ.» 24 Maŋ uto koŋso tʼa tʼuɗɗe ti di ruute mettú, tʼede: «Ɗe nʼa tonde moo me?» Mettú ti diʼn gime onamtú, tʼede: «Mi tondo eego Zaŋ Batis.»
25 Kesiko uto koŋso tʼa-gime ki tukki mozigo, tʼiideʼŋ ti di ruute, tʼede: «Ni dehu aŋken̰n̰o kʼo ti ɗekki eego Zaŋ Batis, kʼo di zaapi adda supira, wo kʼo dʼadi ken̰n̰o!» 26 Aame geŋ mozigo yʼa tʼize sommagi dondoŋ, wo ɗe kono yʼa ti nîime tuddí a ɗaana ɗoŋ anʼni wiiko geŋ, yʼa iyye yi gi di tuuge ye. 27 A kaamiki, yi dʼigibe asugursu soo ti diine ɗoŋ boohiyadí, yi di ruute, yʼede: «Kʼodo, kʼo ti ɗekki eego Zaŋ te, wo kʼo dʼedi.» Maŋ asugursu geŋ yʼa tʼiide kʼadda daŋgay, yʼa-ɗikko eego Zaŋ te. 28 Eego yʼa tʼumɓo adda supira, yi-dʼele a uto koŋso wo todʼ ti dʼiide a mettú. 29  Sanalliyagi Zaŋ an illiga rabila gettiyo maŋ, aame geŋ an dʼiido, nuune an tʼumɓe, an dʼiŋgile an tʼele adda muuzo.
Eliyo kʼomɓo a kuuli dupu paat
(Matiye 14.13-21; Lik 9.10-17; Zaŋ 6.1-15)
30  Ɗoŋ zina kʼIsa an di-gimo ki sirpadí, an i di tʼîide taaya a naabo ere pay an izo wo a dooyiso ere pay an duuyo ɗuwo. 31 A ume geŋ i dʼede ɗuwo ɓaadaŋ, ɗoŋ oŋgoŋ an eŋgile, ɗoŋ oŋgoŋ an ette ettiyo, wo Isa ti sanalliyagí geŋ an tʼoone peeɗo booloŋ an di-koone an dʼoomi toŋ umbo. Iŋkino maŋ yʼan di ruute, yʼede: «Kun tʼedi ti nuuno, in tʼarga siidiŋ ki balɗa kun a-puukey booloŋ.»
32 Maŋ an di gili adda tooko, an di diipiɗa bar kono an tʼarga siidaŋ kʼadda balɗa. 33 A eŋgilsadaŋ geŋ ɗoŋ ɓaadaŋ an diʼn wulle wo an diʼn zuune. Iŋkino maŋ ɗoŋ tʼadda geegiryagi pay geŋ an dʼiise okkito ti zoŋɗaŋ, an tʼiide geere sey kʼume Isa ti sanalliyagí anʼte geŋ me. 34 Isa yi ti ɗiige ti tooko maŋ, yi wolliyo ɗoŋ duuru ɓaadaŋ, wo i di tʼize sommagi kono kane geŋ aakede damɓami daa wede kʼelsadaŋ. Iŋkino maŋ yʼan diʼn iise dooyiso a sulɗi ɓaadaŋ.
35 Kane sanalliyagí an wolliyo peeɗo tʼiŋgile, maŋ an a dʼiide sirpa kʼIsa, an i di ruute, anʼde: «Kʼollo, ume eŋ balɗa wo peeɗo toŋ tʼiŋgile. 36 Iŋkino maŋ ɗuwo eŋ kʼan eezo an tʼette ki ɓoyɗi ɗoŋ doome wo kʼadda kʼilliyagi ɗoŋ goppoŋ, an dʼowiltey munɗa kʼomɓo.»
37 Wo Isa yʼan di ruute, yʼede: «Omɓo an eelo kune batum.» Kane an di ruute, anʼde: «Kee ki dehu ay tʼoono tamma meeda sire*, ay tʼowilo mappa pay ay an tʼela a ɗoŋ duuru an dʼooma ko?» 38 Isa yʼan diʼn tunde, yʼede: «Un dʼede mappa miibi me, kʼun ki ti wolli ɗo a eesaguŋ me?» An ti wullo maŋ, an di ruute, anʼde: «Kaye ay dʼede miŋ mappa paat wo puuni sire.»
39 Maŋ Isa yʼan di ruute a sanalliyagí, yʼede: «Ɗuwo kun tiʼn koona kaŋ ogiysito adda soole.» 40 Maŋ ɗuwo an di gunɗite, oŋgoŋ meeda, oŋgoŋ ada paat. 41 Aame geŋ Isa yʼa-ziki mappa paat ti puuni sire gen̰n̰o, yʼa tʼumɓe edayí kʼawwa ki kandaane, yʼa ruute koɗuwo a Raa. Maŋ mappa yʼa ɓurkite, yʼan dʼele a sanalliyagí kono an an di-dokkiɗa a ɗoŋ duuru gen̰n̰o. Puuni toŋ iŋkino kay yʼan di-dikkiɗa a ɗuwo pay. 42 Kane pay geŋ an dʼiimi wo an dʼisse. 43 Wo mappa ti puuni ɗoŋ uupite, sanalliyagi an ti-tusse, a îide dappa koomat makumu sire. 44 Kane ɗoŋ iimi mappa geŋ, an tʼîde kuuli dupu paat.
Sooru kʼIsa ekkʼahu
(Matiye 14.22-33; Zaŋ 6.16-21)
45 Saŋ maŋ kesiko Isa yʼan di ruute a sanalliyagí, an di kili adda tooko an dʼoogume, an di doopiɗa ti dar bar ti nee, ki kese geeger Betsayda, koore yode batum ɗoŋ duuru yi-tiʼn tʼigiba geŋ me. 46 Aame ɗoŋ duuru yi tiʼn igibe maŋ, yoŋ yʼa-ti gili ekki kesse kono yʼa tonde Raa.
47 Ume yʼize diɗɗo geŋ, tooko todʼte a diine kʼahu dokki ɓotto ti biza bar me, wo Isa siidí ti zeŋge tʼinno me. 48 Isa yi wolliyo kane sanalliyagí an tʼize oon̰e ki korre kʼahu me, kono maaye a giggiraŋ. Iŋkino a diɗɗo biza soohe maŋ yi-tʼuɗɗo yi dʼettiyo tuddaŋ, yi sooru tʼekkʼahu aa yʼan diʼn eŋgile. 49 Aame kane an yi wulle yi sooru tʼekkʼahu geŋ, an elkiyo beyye ɗaŋ, wo an dʼiise ɗollite 50 kono kane pay geŋ an yi wulle wo orgiso tʼanni ziiɗa ɓaadaŋ. Kesiko Isa yʼan di ruute, yʼede: «Kun omɓon̰! Kun orgiɗe ye, eŋ nuuno!»
51 Maŋ yʼa di gili ti kane adda tooko, aame geŋ maaye yʼa ziiɗa. Iŋkino maŋ kane sanalliyagi undaŋ a tʼuɗɗe. 52 Ɗerec, armika ere yʼize tʼurzi mappa gette itatú an ki ti zuune ye, eedaŋ ti kʼaane ti kiʼn seeɗa ye sulɗi geŋ me.
Eliyo beeko a ɗoŋ kʼeeni a siiɗo Zenezaret
(Matiye 14.34-36)
53 An ti diipiɗa bar maŋ, an dʼiiney a siiɗo Zenezaret, tooko an di gitte a zeŋge wo an di ɗiggite. 54 Aame an ɗeggutu geŋ, a kaamiki Isa ɗuwo an di yʼ zuune. 55 Maŋ an dʼiise okkito tʼadda siiɗo gette pay. Aame an yʼollige yoŋ kʼume tuuku maŋ, ɗoŋ kʼeeni an di sokiyo ti zaaɗagi, an i-dʼettiyo kiŋgen̰n̰o gen̰n̰o. 56 A ume wede tuuku Isa yʼettiyo kʼadda kʼilliyagi, ki geegiryagi, ise ki ɓoyɗi ɗoŋ doome geŋ, ɗoŋ kʼeeni an an dʼan tʼettiyo a bere ɗoŋ duuru. Maŋ kane ɗuwo geŋ an i dʼoɓe bey kono ɗoŋ kʼeeni an a-botte a bize kallayí ɗaŋŋal toŋ maŋ, wo kane ɗoŋ pay a bottiyo geŋ an dʼuttiyo.
* 6:37 6.37 Tamma meeda sire: Tamma soo i-kaza ran̰n̰a naabo kʼon̰n̰u soo ki wedusu. Aŋki tamma meeda sire i-kaza soŋko dupu ada piɗe.