10
Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó yoko̱, ta o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndóa̱n
Tído ko̱ kóni̱i̱, ñani, ña̱ nandodó ndo̱ ña̱ ni̱ xika na̱ sáꞌano ñoo nduꞌu̱ ti̱xi káti̱ viko̱, ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ná noo̱ kánian koꞌo̱n na̱. Ta ndidaá vá ná ni̱ chi̱kaꞌanda me̱ꞌí ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Moisés, chi̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín viko̱ ñoó xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta ndidaá ná ni̱ seí ña̱ꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii induú, ta ndidaá taꞌani na ni̱ xiꞌi ta̱kui̱í ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná. Chi̱ ni̱ xiꞌi na ta̱kui̱í ni̱ kana ndi̱ka káo̱, ta káo̱ ñoó kúú Cristo. Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ko̱ ní nátaꞌan ini Ndios koni na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o yikí ko̱ño na̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó.
Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n kásto̱ꞌon xíꞌín yó ña̱ ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ katoó yo̱ kee yó ña̱ kini táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndó yoko̱ táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ sa̱ ndei na ni̱ sa̱sáꞌan na, ta ni̱ xiꞌi na, dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná no̱ó yoko̱.” Ta ná dáꞌa ni kee yó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí yo̱ o yíi̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ oko̱ oni̱ mil na̱ ni̱ kee Ndios. Ta ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ korndodó yó satoꞌo yo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ tá ni̱ seí ñaá koo̱. 10 Ta ni o̱ sa̱ káꞌa̱n kua̱chi ndó noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee iin ángel néꞌe choon saꞌání ña̱yuu.
11 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ndoꞌo ña̱yuu ñoó, ta kásto̱ꞌan xíꞌín yó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ kee yó dión, ta ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ Ndios kaꞌa̱n niꞌinian noo̱ yóó, na̱ ni̱ kasa̱ndaá ndéi tiempo noo̱ ndíꞌi. 12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndó káꞌán ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín Ndios, dá kía̱n kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáꞌa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi. 13 Kanaꞌá ndó ña̱ ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó, iin nóó vá kúúán xíꞌín ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndidaá ka̱ ña̱yuu. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, chi̱ o̱ kónó taꞌon na ña̱ ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ndo̱ no̱ó ña̱ o̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱. Dá chi̱ diꞌa ki̱ꞌo va Ndios ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kankuei ndó no̱ó ta̱ndóꞌó xírndodó ñaá.
14 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, taó xóo ndó mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱, o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndóa̱n. 15 Káꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín na̱ kándaa̱ ini. Sa̱ꞌá ño̱ó taó kuendá va̱ꞌa ndó sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó yóꞌo. 16 Tá xíꞌi yó copa ndutá uva, ndirá dándáki ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱, ta náki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ra̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo ni̱ kee nii̱ ná? Ta tá dákuáchi yó pan, dá seí yo̱án, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na yikí ko̱ño na̱ ni̱ xiꞌa̱n saꞌa̱ yo̱? 17 Va̱ꞌará kuaꞌa̱ vá kúú yó, tído iin tóꞌón vá pan seí yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó, chi̱ iin tóꞌón vá pan seí ndiꞌi yó.
18 Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon kée na̱ Israel. Chi̱ seí na̱ cháá ko̱ño kíti̱ dóko̱ ná noo̱ náa̱, ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kíán táto̱ꞌon iin ni̱ nduu na xíꞌín noo̱ náa̱ ñoó? 19 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n dión xíꞌín ndó, ¿á kóni̱ kaa ña̱ ndáya̱ꞌi yoko̱, o ndáya̱ꞌi ña̱ dóko̱ ña̱yuu noo̱án? 20 Ko̱ó, chi̱ ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó kóni̱ kaa ña̱ tá dóko̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios ko̱ño no̱ó yoko̱, no̱ó ña̱ uꞌu̱ va dóko̱ náa̱n, ta o̱ du̱ú noo̱ Ndios ta̱kí, ta ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ ña̱ iin nduu ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱.
21 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian koꞌo ndó copa kuendá Cristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta koꞌo taꞌani ndó copa kuendá ña̱ uꞌu̱, chi̱ ko̱ kánian kasáꞌan ndó mesa kuendá satoꞌo yo̱ Cristo, ta iin nduu ndó xíꞌín ná, ta kasáꞌan taꞌani ndó noo̱ mesa kuendá ña̱ uꞌu̱, ta iin nduu ndó xíꞌán. 22 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dárꞌuꞌu̱ yo̱ satoꞌo yo̱ no̱ó ña̱ kuión na̱ tá kée yó dión? ¿Á káꞌán ndó ña̱ ndakí cháá ka̱ yo̱ o̱ du̱ú Ndios?
Ná dáꞌa ni ndukú yó ña̱ va̱ꞌa mií yó. Diꞌa nandukú yó ña̱ va̱ꞌa dao ka̱ na̱
23 Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá dákuáꞌano dao ka̱ ña̱yuu. 24 O̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kandei va̱ꞌa ndó, diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ ña̱ ná kandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu. 25 Ta ndi ndáa mií ko̱ño kúya̱ꞌi noo̱ díkó náa̱n, kuu va keí ndo̱án. Ta o̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱. 26 Dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. 27 Tá ni̱ kana iin na̱ ko̱ náꞌá Ndios ndo̱ꞌó ña̱ koꞌo̱n ndo̱ veꞌe na kasáꞌan ndó xíꞌín ná, ta tá káꞌán ndó koꞌo̱n ndo̱, keí ní ndó ndidaá kúú ña̱ xíꞌo na noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱. 28 Tído tá ió iin na kaa xíꞌín ndó: “Ko̱ño ni̱ doko̱ ná no̱ó yoko̱ vá kíán xaa̱n”, dá kía̱n ná dáꞌa ni keí ndo̱án sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé ná ndo̱ꞌó, dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. 29 Káꞌi̱n sa̱ꞌá ña̱ nákani ini dao ka̱ na̱, o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ nákani ini mií ndó.
Tído ndá ndi kuu kaa ndo̱ xíꞌíín: “¿Ndiva̱ꞌa kánian chituu yuꞌu̱ ña̱ nónóí keei sa̱ꞌá ña̱ nákani kuáchi̱ ini dao ka̱ ña̱yuu? 30 Chi̱ tá ni̱ na̱ki̱ꞌo va yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ꞌa saxíi̱, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n uꞌu̱ ña̱yuu sa̱ꞌí, ta sa̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán?” 31 Sa̱ꞌá ño̱ó tá sásáꞌan ndó, o xíꞌi ndó, o kée ndó dao ka̱ ña̱ꞌa, daá kuití kee ndóa̱n saꞌa̱ Ndios, dá ná natiin na ña̱ñóꞌó. 32 O̱ sa̱ kákuu ndó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa kétéin no̱ó ña̱yuu, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, á mií ná kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná ko̱ kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná kúú ná kuendá Cristo. 33 Chi̱ dión kée mií yuꞌu̱ no̱ó ndidaá ña̱ kéei, chi̱ ndúkúí ña̱ nataꞌan ini ndidaá ña̱yuu, chi̱ ko̱ kée yuꞌu̱ saꞌa̱ miíí, diꞌa kée yuꞌu̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, dá niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱.