12
Káꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo oon Espíritu ii̱ Ndios noo̱ iin rá iin yó, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná
Kóni̱ yuꞌu̱, ñani, ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó ña̱yuu ko̱ ní sá naꞌá Ndios ta̱kí, sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa ndó sa̱ kee yoko̱, ña̱ ko̱ tíꞌa káꞌa̱n. Tído kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios o̱ kúu taꞌon dátai̱ chiꞌan na Jesús. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaꞌa̱n ña̱ Jesús kúú satoꞌo na̱ tá ko̱ kómí ná Espíritu ii̱ Ndios.
Ta viti, kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú noo̱ choon nátiin yó, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíꞌo ndidaáán. Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kéchóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo yo̱, na̱ dándáki sa̱ꞌán. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kée yó, tído Ndios, na̱ xíꞌo ña noo̱ ndidaá yó, iin tóꞌón vá kúú ná. Ta noo̱ iin rá iin yó xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios choon, dá kati̱ꞌa yó dákuáꞌano táꞌan yó. Chi̱ noo̱ dao ña̱yuu xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios to̱ꞌon ndi̱chí kaꞌa̱n na̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá mií Ndios kée na̱ kúú Espíritu ii̱. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandeé káꞌano ini na̱ Ndios kée mií Espíritu ii̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ choon ña̱ nduva̱ꞌa na ña̱yuu kúꞌu̱ kée Espíritu ii̱. 10 Ta noo̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌo na ña̱ kee na ña̱ꞌa ndato, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kasto̱ꞌon na sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ mií Ndios. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandaa̱ ini na̱ ndá yoo kómí Espíritu ii̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ꞌón. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kati̱ꞌa na nandió néꞌe na yúꞌu̱ káꞌa̱n ña̱yuu ñoó. 11 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kée iin tóꞌón dini̱ mií Espíritu ii̱ Ndios. Ta xíꞌo na ña̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná ki̱ꞌo naa̱n.
Iin tóꞌon vá kúú yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Jesús
12 Iin tóꞌón vá kúú yikí ko̱ño yo̱, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kíán. Ta ndidaá táꞌí ñoó, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kíán, iin tóꞌón yikí ko̱ño kíán. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo, 13 chi̱ xíꞌín iin tóꞌón vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndidaá yó, dá ni̱ nduu yó iin tóꞌón, va̱ꞌará dao yó kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta dao yó kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ó satoꞌo. Tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ni̱ na̱tiin yó.
14 Ta dión taꞌani ndóꞌo yó xíꞌín yikí ko̱ño yo̱, chi̱ ko̱ kíán iin tóꞌón táꞌí, kuaꞌa̱ vá táꞌí kíán. 15 Dá chi̱ tá ná kaa saꞌa̱ yo̱: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin ndáꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán. 16 Ta tá ná kaa do̱ꞌo yó: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin nduchí nóó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán. 17 Sa̱ꞌá ño̱ó tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu nduchí nóó, dá kía̱n, ¿ndi koo kueídóꞌo yó, tá dáá? Ta tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu do̱ꞌo yó, dá kía̱n, ¿ndi koo taꞌami yó ña̱ꞌa? 18 Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱rndaa iin rá iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ noo̱ kánian karndaaa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ koni̱ mií ná. 19 Dá chi̱ tá iin tóꞌón táꞌí ndáꞌa̱ ná kakuu iin níí yó, ¿ndeí kakuu yikí ko̱ño yo̱, tá dáá? 20 Tído viti, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kúú yikí ko̱ño yo̱, tído iin tóꞌón dini̱ vá ña̱yuu kúú yó.
21 Ta o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n nduchí nóó yo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.” Ta ni dini̱ yo̱, o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n xíꞌín saꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.” 22 Tído táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ káꞌán yó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi, ñoó diꞌa xínñóꞌó cháá ka̱ yikí ko̱ño yo̱. 23 Ta dao táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi noo̱ yo̱, ñoó diꞌa kía̱n dándi̱xi va̱ꞌa yó. Ta dión taꞌani kée yó xíꞌín táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ kédaá xíꞌá, dá xíkaꞌan noo̱ yo̱, ño̱ó diꞌa kía̱n dáda̱ꞌi yó xíꞌín ña̱ñóꞌó. 24 Ta ko̱ kánian dáda̱ꞌi yó ñíi̱ yo̱ no̱ó va̱ꞌa náꞌa̱. Ta mií Ndios ni̱ ndeyíko̱ na̱ yikí ko̱ño yo̱, dá natiin ña̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó yó noo̱, cháá ka̱ ña̱ñóꞌó. 25 Ta dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná dáꞌa ni kañóꞌó táꞌan táꞌí yikí ko̱ño yo̱, diꞌa ná kuꞌu̱ inia̱n saꞌa̱ sátáꞌan. 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá tárkueꞌe̱ iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ uꞌu̱. Ta tá ió iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kádii̱ inía̱n.
27 Ta ndoꞌó kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño Cristo, ta iin rá iin ndó kúú táto̱ꞌon táꞌí yikí ko̱ño na̱. 28 Ta dao ndó ni̱ chi̱kata Ndios ña̱ kee ndó choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús. Ta choon mií no̱ó ni̱ xi̱ꞌo na kúú ña̱ dao yó kakuu apóstol, dá kaneꞌe yó to̱ꞌon na, ta dao ka̱ yó kakuu profeta, dá kasto̱ꞌon yó to̱ꞌon ni̱ na̱tiin yó noo̱ mií Ndios. Ta choon kúú oni̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó kakuu yó na̱ dánaꞌa̱. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ kandeé yó kee yó ña̱ꞌa ndato. Ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ chindeé yó ña̱yuu kúndaꞌí. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kakuu yó na̱ kaꞌanda choon no̱ó na̱ kúú kuendá Cristo. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó. 29 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ndidaá yó kúú apóstol? ¿Á ndidaá yó kúú profeta? ¿Á ndidaá yó kúú na̱ dánaꞌa̱? Ta, ¿á ndidaá yó kándéé kée ña̱ꞌa ndato? 30 Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nandió néꞌe yó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. 31 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ Ndios. Tído viti koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ iin íchi̱ va̱ꞌa cháá ka̱.