22
Gbitaku pɨndjɨ ’ngbé anokomɨa na kʉva
(Tsia bhʉ́ Luk. 14:15-24.)
Abhomʉ-o, Yesu apa matá gbitaku pɨ okpála anɨ adʉ akpo ’ngʉ́ pɨ o-o me: «Yi tsia nga engʉ́ ɨnde lɨ Naʉ na abhʉ́lá akpo ’ndjɨ e ne e-o: A maka tsingʉ gba ’ngbé ngámá bini ɨnde amene anokomɨa na kʉva pɨ ndɨlɨ gba e na bhobhoko. Anɨ atsia aꞌɨ okpála bhʉ́ anokomɨa ango-o. Ekpɨ́ na anokomɨa ale lɨe, anɨ atima okpála na kulu gba e naꞌɨ okpála ɨnde anɨ aꞌɨ o me u go bhʉ́ anokomɨa ango-o. Engʉ́ bini, u zɨba nago lɨ eꞌɨ ango-o de.
Anɨ atima matá okpála na kulu koko. Anɨ aha lɨ́lɨ pɨ uo me u nʉ pa pɨ okpála anɨ aꞌɨ o-o me: ‹Mbɨa ɨnde-e, ma alʉ ezʉ gba ma-a alʉ. Ma abhili obagala gba ma ne onʉ na tsɨkpa abhili, ndʉndʉ hana ɨbili bedhe. Yi go bhʉ́ anokomɨa ango-o gogo!› Engʉ́ bini, ngauo-o, u adje bha ne ’dje o. U atsia agbida bhʉ́ ongʉ́ gba o. Bhe bini aholo ne enʉ́ abhʉ́ ’dyɨ gba e, koko bhʉ́ natsɨndjɨ mase gba e. Okoko aholo okpála na kulu ɨnde u atima o-o, u amene uo kpekpeke, u atsia abhili uo. Lɨ ’ngbé ngámá-a adje lɨe, anɨ abɨ ’gʉ́ naali. Abhomʉ-o, anɨ atsia atima osʉdha gba e me u bhili omabhɵbhɵlɵ kpála bhomʉ, amba u to di djua lɨ gʉdhʉ gba uo-o.
Pɨpɨta-a, anɨ atsia apa pɨ okpála na kulu gba e me: ‹Anokomɨa na kʉva-a bedhe. Engʉ́ bini, okpála ma aꞌɨ o-o tɨ matá da nago bhʉ́bhʉ́ de. Kaka-a, yi nʉ lɨ odi kpadjɨ, yi ꞌɨ ndʉ okpála ɨnde yi abháka o hana, amba u go zʉ ’he-o.› 10 Okpála na kulu bhomʉ-o aze lɨ okpadjɨ. U atsia apo bhʉ́la okpála bhende u adʉ abhaka o-o hana, obabadha okpála di ne osisiti okpála. U anʉ ne uo bhʉ́ ’tɨ na anokomɨa-o. Abhomʉ-o, tɨna ’tɨ na anokomɨa atsia abedhe ne uo bedhe.
11 Abhomʉ-o, ’ngbé ngámá-a alɨ bhʉ́ ’tɨ na anokomɨa ngʉbula natsia okpála ɨnde anɨ aꞌɨ o-o. Anɨ au kpála bini ɨnde ɨ dyɨ bongo na anokomɨa de. 12 Anɨ ayi kpála ango-o me: ‹Wai, mo olɨ ei lele pɨ me mʉ nde dyɨ bongo na anokomɨa dɨ-e?› Kpála ango-o andjili bha má bulu! 13 Abhomʉ-o, ’ngbé ngámá-a apa pɨ okpála na kulu-o me: ‹Yi gbigbite ’kpa anɨ ne ’dhʉ anɨ, amba yi bhike anɨ bhʉ́ biti akilidjo. Oo-o, anɨ adʉ́ aku ’gbá ne nazʉ tate e.›»
14 Yesu atsia abu tata-a me: «A moko, Ebhe aꞌɨ okpála bhelé, engʉ́ la bini, obhende anɨ alo o-o, uo bhelé ade.»
OmʉFalisai ato Yesu pɨndjɨ nakala mandjandja gba ’ngbé ngámá Kaisala
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:13-17; di ne bhʉ́ Luk. 20:20-26.)
15 Abhomʉ-o, omʉFalisai anʉ nadi bula ngʉbula nagɨlɨ kpadjɨ ngʉ́ nateke Yesu lɨ ’li e. 16 U atsia atima té omʉkpata gba o bhʉ́ dabɨlɨ bini ne okpála gba Elode ngʉbula napa pɨ Yesu me: «Mʉsuno, ya mbɨla ndjɨndjɨ me mʉ ngapa ngbili ’ngʉ́ . Mʉ ngasuno bhadi kpadjɨ gba Ebhe-e ngbingbili. Tsʉlʉ kpála belegʉ lɨ mʉ ade bini, anga mʉ tsia di engbé gba kpála de. 17 Mʉ ngabhundja naamʉ pɨ? A ayo me ya kala mandjandja gba ’ngbé ngámá Kaisala ne me ya kala de. Pa nga pɨ ya.» 18 Engʉ́ bini, lɨ Yesu ambɨla siti kali gba uo-o lɨe, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Obhʉlʉ kali ɨnde-e, ka nɨ yi ngato ma lɨe? 19 Yi suno nga falanga ɨnde u akakala mandjandja ne e mʉma.» U atsia ago pɨ anɨ ne lɨ́ falanga bini. 20 Yesu atsia ayi uo me: «Kulu kpála, ne balʉa ɨnde pɨ́ lɨ́ falanga ɨnde-e, a ko naa da?» 21 U atsia agie pɨ anɨ me: «A ko naa Kaisala.» Abhomʉ-o, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Yi ha oehe bhende lɨ Kaisala ngayo e pɨ Kaisala, amba oehe bhende lɨ Ebhe ngayo e, yi ha pɨ Ebhe.» 22 U adje lɨe mo-o, u angamba naali. U aꞌo ká anɨ, u atsia agbida.
OSadukai ayi ’ngʉ́ pɨndjɨ nazuku ka okpála
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:18-27; di ne bhʉ́ Luk. 20:27-40.)
23 Bha lɨ ’kpɨ́ bhomʉ-o, oSadukai ago abhaka Yesu. (Ngauo-o, u ngapa naao me okpála ɨnde amu-o zúku de.) U atsia ayi Yesu me: 24 «Mʉsuno, Moidje apa nanɨ me: ‹Ɨ dʉ me bhoko bini kpi me anɨ nde zu ongɨsɨ de-e, ndai anɨ na bhobhoko-o bhe akɵ pɨta anɨ-e de ha ɵkɵ anɨ ngʉbula nazu ongɨsɨ pɨ ndai e ɨnde akpi-o.› 25 Gbo nga la ’dje mʉ. Obhosɨ mananɨka adʉ nanɨ agba ya. A adʉ nanɨ ondaise. Bhebhele-e aha ɵlɵ, anɨ atsia akpi me anɨ nde zu de. Bhende akɵ pɨta anɨ-e atsia aha ɵkɵ anɨ-o. 26 Bhende na bhisi bhomʉ-o akpi bhadi moko, anɨ nde zu de. A akɵ lɨ bhende na bata, nakolo makolo lɨ bhende na mananɨka-o. Ndʉ uo hana amu me u nde zu de. 27 Pɨta namu ka ndʉ uo hana-a, ɵlɵ-o atsia akpi di. 28 Lɨ ’kpɨ́ lɨ okpála ɨnde amu-o azúku lɨe, bhʉ́ ká obhosɨ mananɨka bhomʉ-o, ɵlɵ bhomʉ-o adʉ́ naa da? Padhá de, anga ndʉ uo hana aha nanɨ anɨ.»
29 Yesu atsia agie pɨ uo me: «Yi angɨta, anga yi kɵ mboli engʉ́ lɨ Bhuku gba Ebhe-e ngapa e de. Yi mbɨla di angu gba Ebhe-e de. 30 Padhá de, anga lɨ okpála ɨnde amu-o azúku lɨe, olɨsɨ ne obhosɨ há lɨo de. Engʉ́ bini, u adʉ́ ɨbili maka oandjelu abhʉ́lá. 31 Pɨndjɨ ’ngʉ́ bhende atsia nazuku ka okpála ɨnde amu-o, yi tanga nga eli gba Ebhe-e dɨ? Ebhe apa nanɨ pɨ yi me: 32 ‹Ngama-a, ma ne Ebhe ɨnde lɨ onguo ogbi yi Abalahama, Ɨsaka, ne Yakobho ngamene kulu lɨo pɨ e ko.› Ebhe-e, a ko Ebhe gba okpála bhende amu-o ade. Engʉ́ bini, a ko Ebhe gba okpála ɨnde ʉʉ ko.» 33 Ndʉ okpála hana ɨnde adje engʉ́ bhomʉ-o angamba naali lɨ nasuno gba anɨ-o.
Nasuno pɨndjɨ lɨ́lɨ ɨnde ane ne engbé
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:28-34; di ne bhʉ́ Luk. 10:25-28.)
34 Abhomʉ-o, Yesu atsia agbite ’bhɵ oSadukai ne engʉ́ anɨ agie e pɨ uo-o. Lɨ omʉFalisai adje lɨe mo-o, u anʉ apo bhʉ́la o de anɨ. 35 Sʉka uo adʉ mʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje . Anɨ adʉ akʉnda nato Yesu. Kaka-a, anɨ atsia ayi anɨ me: 36 «Mʉsuno, bhʉ́ ká olɨ́lɨ-e, bhende ane ne engbé-e ngae dho?» 37 Yesu atsia agie pɨ anɨ me: «‹A ayo me kʉnda Ebhe, Ngámá gba mʉ-o ne bua mʉ hana, ne mʉkobho gba mʉ-o hana, di ne mabhundja gba mʉ-o hana. 38 A bhomʉ-o lɨ́lɨ ɨnde ane ne engbé, ɨnde di lɨ́lɨ na kalanʉ-o. 39 Bhende pɨpɨta, ɨnde bhadi ngbéngbé maka bhe na kalanʉ-o ngae ɨnde: ‹A ayo me kʉnda kilí mʉ maka mo okʉnda lɨmʉ lɨe ngamʉ makpe-o. 40 Engʉ́ lɨ u aye e bhʉ́ lɨ́lɨ gba Moidje ne bhende lɨ opolofeta aye e hana alʉ pɨ́ olɨ́lɨ bhisi bhomʉ.»
Masɨya ne Ngámá gba Davidi
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:35-37; di ne bhʉ́ Luk. 20:41-44.)
41 OmʉFalisai adʉ nga bha nagama ’ngʉ́ ne Yesu. Anɨ atsia ayi uo me: 42 «Yi ngabhundja pɨndjɨ Masɨya pɨ? A ko ndɨlɨ ka da?» U atsia agie pɨ anɨ me: «A ko ndɨlɨ ka Davidi.» 43 Yesu atsia ayi uo me: «Ɨ dʉ mo-o, lele pɨ lɨ Davidi, bhʉ́ angu gba Bu Bhobua-a ngaꞌɨ Masɨya lɨe me Ngámá gba nɨ-e? Padhá de, anga Davidi apa nanɨ me:
44 ‹Ebhe Ngámá apa pɨ Ngámá gba ma-a me:
go dʉ lɨ pá ’kpa ma na kokpa,
amba ma mene me mʉ ha angu
obhʉlʉ yala gba mʉ-o.
45 Ɨ dʉ la me Davidi nde ngaꞌɨ Masɨya me ‹Ngámá gba nɨ-e›, lele pɨ lɨ Masɨya tɨ da nadʉ lɨe ndɨlɨ ka anɨ-e?» 46 Abhomʉ-o, kpála bini tsia dʉ ne eli nagigie pɨ anɨ lɨ ’ngʉ́ anɨ ayi e de. Nayie lɨ ’kpɨ́ bhomʉ-o, kpála bini tsia le matá nayi anɨ lɨ ’ngʉ́ belegʉ de bini.
22:32 22:32 Tsia bhʉ́ Ekɨ. 3:6. 22:37 22:37 Tsia bhʉ́ Det. 6:5. 22:39 22:39 Tsia bhʉ́ Lev. 19:18. 22:44 22:44 Tsia bhʉ́ Ets. 110:1.