24
Yesu apa me u agʉ́gʉmʉ ’ngbé ’tɨ Ebhe
gba omaYuda-a kuto
(Tsia bhʉ́ Mlk. 13:1-2; di ne bhʉ́ Luk. 21:5-6.)
Abhomʉ-o, Yesu akoto bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. Lɨ anɨ aholo ne ’nʉ́ lɨe, omʉkpata gba anɨ atsia adyudyo lɨo de anɨ ngʉ́ napana pɨ anɨ maka lɨ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-a ayiki lɨe lɨe-o. Yesu atsia apa pɨ uo me: «Yi ngau ndʉ ’he bhomʉ-o hana? Ma apa pɨ yi na paká me, ekpɨ́ bini akólo makolo, u agʉ́gʉmʉ ’ngbé ’tɨ Ebhe-e hana kuto. Teme bini tígala pɨ́ kíli e de.»
Engʉ́ ɨnde akólo kala sokpɨ́-o
(Tsia bhʉ́ Mlk. 13:3-13; di ne bhʉ́ Luk. 21:7-19.)
Abhomʉ-o, Yesu anʉ adʉ kuto pɨ́ ’ta na ondula na Olive. Omʉkpata gba anɨ-e adyudyo lɨo de anɨ, u atsia ayi anɨ me u nde ne uo kpi o kpi me: «Mʉsuno, pa nga pɨ ya, engʉ́ mʉ de ngapa e bhomʉ-o améne lɨe nadho? Ehe ɨnde asúno nago ka mʉ-o ne nɨ? Ehe ɨnde asúno la di me sokpɨ́-e akolo ne nɨ?» Yesu agie pɨ uo me: «ꞌE-e! Yi lila lɨyi me kpála bini apíte yi de. Padhá de, anga okpála bhelé agó ne ’lɨ ma. U adʉ́ abhɨ ’kpa o pɨ́ mbulu o me o ne Masɨya , u tsia píte okpála bhelé naali. Yi adjé tolo egʉ́ ne ngali ’ngʉ́ na egʉ́. ꞌE-e! Yi adjé tsʉlʉ de, anga a ayo me ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o hana mene lɨe. Engʉ́ bini, a nga bhomʉ-o sokpɨ́-e de. Padhá de, anga okpála na kʉtɨ bini ahá ’gʉ́ pɨ okpála na kʉtɨ koko, lɨ ngámá na kʉtɨ bini há ’gʉ́ pɨ ngámá na kʉtɨ koko. Adyɨndɨ adʉ́ lɨ obɨlɨ ngangá, lɨ adjigidjo dyɨ́kɨ doto lɨ obɨlɨ ngangá. Ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o adʉ́ maka lɨkabhu ɨnde adʉ́dʉ kala nazu ka ɵlɵ.
Abhomʉ-o, ndʉ okpála hana ayála yi ka ’lɨ ma, u apʉ́ yi me u mene yi sisiti. U tsia bhíli yi. 10 Lɨ okpála bhelé bhʉ́ ká yi ꞌó ká nabhuka gba o. U apʉ́ ngbángá o sʉnda o, u tsia yála di lɨo sʉnda o. 11  Opolofeta na eu azé bhibhiti naali, u tsia píte di okpála bhelé. 12 Siti ’ngʉ́ abé ndʉ e naali, lɨ mʉkʉnda gba okpála bhelé tsia bɨ́ zini. 13 La-a, kpála bhende alʉ́ kpekpeke bhʉ́ nabhuka nakolo makolo alɨ soso-o, kpála ango-o tsia kóbho. 14 U akpókpo Bádha NgaliNaʉ na abhʉ́lá ɨnde-e pɨ́la doto libhomu, amba ndʉ opiga hana mbɨla ’ngʉ́ tété ndjɨndjɨ. Pɨpɨta-a, lɨ sokpɨ́-e tsia kólo.»
Okpála azʉ́ lɨkabhu naali kala sokpɨ́-o
(Tsia bhʉ́ Mlk. 13:14-23; di ne bhʉ́ Luk. 21:20-24.)
15 Yesu atsia apa matá pɨ omʉkpata gba e me: «Yi aú kpála u aꞌɨ e me ‹’Ngbé Siti bhʉlʉ nabhɵlɵ kʉtɨ›, ɨnde lɨ polofeta Danyele apa nanɨ engʉ́ gba e adʉ bhʉ́ tɨna ’tɨ na bubu ɨnde bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. A ayo me kpála ɨnde atánga engʉ́ nanɨ lɨ Danyele aye e bhomʉ-o kɵ mbolimboli ndjɨndjɨ! 16 Abhomʉ-o, obhende abháka o abhʉ́ Yudaya-a, a ayo me u kpe apɨ́ oeta. 17 Kpála bhende abháka e kilidjo-o, a ayo de me anɨ djidji matá lɨe ngʉ́ nanʉ nabha oehe ɨnde abhʉ́ ’tɨ gba e de. 18 Kpála bhende abháka e abhiye-e, a ayo de me anɨ gie matá lɨe asidi ngʉ́ naha koti gba e de. 19 A ko la mangua lɨkabhu dho pɨ olɨsɨ ɨnde adʉ́ ne ebhɨ di ne obhende adʉ́ aꞌo ’ka bhʉ́ ’bhɵ ongɨsɨ lɨ ’kpɨ́ ango-o!
20 Yi yo Ebhe me ekpɨ́ nakpe ka yi-e adʉ́ bhʉ́ nedhɨnga na zini di ne lɨ ’kpɨ́ naguo gba omaYuda-a de. 21 Padhá de, anga a adʉ́ ’ngbé lɨkabhu na ngbéngbé, ɨnde lɨ okpála u nga e de, nayie maka lɨ Ebhe abho nanɨ kokpɨ́ ne doto lɨe, nakolo pɨ mbɨa ɨnde. Okpála ú la matá di galikpe ngua lɨkabhu ango-o belegʉ de bini. 22 Ebhe amene me oekpɨ́ ango-o adʉ́ ngengele de. Ɨ dʉ́ me Ebhe gbɵ́tɵlɵ oekpɨ́ ango-o de-e, kpála bini de kóbho de. La-a, anɨ agbɵ́tɵlɵ oekpɨ́ ango-o kabula okpála bhende anɨ alo o-o. 23 Lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, lɨ kpála bini pa pɨ yi me: ‹Yi tsitsia nga, Masɨya sɨ-ɨ›, ɨ dʉ di-e me: ‹Anɨ abhe-e›, yi abhúka anɨ de. 24 Padhá de, anga omasɨya na eu di ne opolofeta na eu azé bhelé. U améne ongʉ́ na ngbengbengbe di ongʉ́ na ngangamba ngʉbula napite okpála. Lɨ angu uo kólo makolo-o, u de píte belegʉ okpála ɨnde lɨ Ebhe alo o ko. 25 Kaka-a, ma apa engʉ́ ango-o pɨ yi kalanʉ.
26 A moko, ɨ dʉ me u nde apa pɨ yi me: ‹Yi tsitsia nga, Masɨya abhʉ́ mili bɨlɨ-e›, yi anʉ́ oo de. U pa di pɨ yi-e me: ‹Yi tsitsia, anɨ awo lɨe kɨ›, yi abhúka de. 27 Padhá de, anga maka lɨ ekpɨ́ andjendjengene lɨe nayie andjongu nakolo akati-e, nago ka ma Ndɨlɨ gba kpála-a adʉ́ bhadi moko. Ndʉ okpála hana au ne djila o. 28 A viti bini maka bɨlɨ lɨ kuo ’he nde lɨe me okpála nde mbɨla de-e, okpála ambɨ́la ka odhu ɨnde azʉzʉ kuo apɵ́kɵbhɵ bhadi bhʉ́la o lɨe dede-o.»
Yesu akpokpo lele nago ka e-o
(Tsia bhʉ́ Mlk. 13:24-27; di ne bhʉ́ Luk. 21:25-28.)
29 Yesu atsia apa matá me: «Pɨta lɨkabhu na oekpɨ́ bhomʉ-o, ma ’li ma me-e,
biti abúku bhʉ́la ela libhomu,
epe sʉ́ matá-a de,
oɨkʉpala abála kuto,
lɨ oangu na abhʉ́lá tsia dyɨ́kɨ má djigi djigi!
30 Abhomʉ-o, ehe bini ɨnde asúno me ngama Ndɨlɨ gba kpála ma ngago-o akóto abhʉ́lá. Ndʉ okpála hana pɨ́la doto libhomu adʉ́ bhʉ́ ’gbá. U tsia ú ma, ngama Ndɨlɨ gba kpála me ma nde ngago pɨ́ ndindi abhʉ́lá, ma nde abedhe ne angu la di ne sangu bedhe. 31 U adjé gɨlɨ totɨ na kpekpeke ngaʉ. Ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma tsia tíma oandjelu gba ma me u nʉ po bhʉ́la okpála bhende lɨ Ebhe alo o ne ndʉ ’dje doto badha hana, nayie lɨ pápá bini, akólo makolo lɨ pápá koko.»
Kpála bini mbɨla nedhɨnga nago ka Ndɨlɨ gba kpála-a de
(Tsia bhʉ́ Mlk. 13:28-31; di ne bhʉ́ Luk. 21:29-33.)
32 Yesu akpokpo matá gbitaku koko me: «Nago ka ma, Ndɨlɨ gba kpála-a, adʉ́ maka engʉ́ ɨnde asuno lɨe pɨ yi lɨ ndula na figi-o . Yi kɵ mbolimboli ndjɨndjɨ. Padhá de, anga nedhɨnga lɨ ’ndjɨ ’ndjɨ aholo asʉ́ lɨe, lɨ okpákpá holo nakɵ-o, yi mbɨ́la me gbokokpɨ akolo masɨkpe. 33 Kaka-a, nedhɨnga yi aú ndʉ ongʉ́ ɨnde ma akpokpo e pɨ yi bhomʉ-o lɨe hana-a, yi mbɨla ndjɨndjɨ me nago ka ma, Ndɨlɨ gba kpála akolo masɨkpe, me ma bha ɨbili lɨ obhɵ bhotɨ gba yi-o. 34 Ma apa pɨ yi na paká me, ndʉ ’ngʉ́ ɨnde ma akpokpo e pɨ yi pɨndjɨ nago ka ma, Ndɨlɨ gba kpála-a akódho ’kpɨ́ me okpála na nakɨ ɨnde-e nde mu nga ndʉ o hana de. 35 Kokpɨ́ ne doto akódho ’kpɨ́ makodho, engʉ́ bini, ’li ma kódho ’kpɨ́ belegʉ de bini.
36 La-a, kpála bini mbɨla ekpɨ́ di ne nedhɨnga nago ka ma Ndɨlɨ gba kpála-a de, abana bha oandjelu ɨnde abhʉ́lá, u mbɨla de, abana bha ma Ndɨlɨ-o, ma mbɨla de. Kpála bini mbɨla de, ambɨla bha bini ne ’Dyɨ ma kpi e kpi. 37 Maka engʉ́ ɨnde akodho nanɨ ’kpɨ́ bhʉ́ nedhɨnga gba Nʉa-a, nago ka ma Ndɨlɨ gba kpála adʉ́ bhadi moko. 38 Padhá de, anga bhʉ́ nedhɨnga bhomʉ-o, kala me engu-o si na eu eu-o, okpála adʉ mʉgɨto me engʉ́ ade. U adʉ nazʉ ’he, u atsia adʉ di nandjɨ pandɨ. Obhosɨ ne olɨsɨ adʉ naha lɨo, u atsia adʉ di amba ongɨsɨ gba o na olɨsɨlɨsɨ bhʉ́ kʉva, akolo lɨ ’kpɨ́ ɨnde lɨ Nʉa alɨ lɨe bhʉ́ ’ngbé zabʉ-o. 39 ’To uo dʉ ’to ’ngʉ́ bini de, akolo lɨ nedhɨnga ɨnde lɨ engu asi lɨe, a atsia abha ndʉ uo hana má kpɵkɵbhɵ! Nago ka ma, Ndɨlɨ gba kpála-a adʉ́ bhadi moko.
40 Abhomʉ-o, ɨ bhaka okpála bhisi abhiye-e, oandjelu gba Ebhe-e ahá bini, u tsia ꞌó ká bhe koko-o. 41 Ɨ bhaka olɨsɨ bhisi ngatʉ mapunga-a, oandjelu gba Ebhe-e ahá bini, u tsia ꞌó ká bhe koko-o. 42 Yi lila lɨyi ndjɨndjɨ, anga yi mbɨla ekpɨ́ ɨnde lɨ Ngámá gba yi-e agó lɨe de. 43 A ayo me yi mbɨla ndjɨndjɨ me, ɨ dʉ́ me bhʉlʉ ’tɨ-e mbɨ́la nedhɨnga ɨnde lɨ bhʉlʉ ’zi agó lɨe sukpe uu-o, anɨ de dʉ́ bha bini lɨ zʉkʉ. Anɨ de ꞌó de me bhʉlʉ ’zi gʉmʉ etɨ gba nɨ-e de. 44 Kaka-a, ngayi di-e, yi dʉ bedhe, anga nedhɨnga yi nde lɨe bhʉ́ ꞌɨlɨ ’to-o, a la bhomʉ-o nedhɨnga ɨnde lɨ ngama Ndɨlɨ gba kpála ma agó lɨe-o.»
Kpála na kulu ɨnde ngbingbili ɨnde di na ɨmbɨlangʉ
(Tsia bhʉ́ Luk. 12:41-48.)
45 Yesu atsia apa matá me: «Kpála na kulu ɨnde ngbingbili ɨnde di na ɨmbɨlangʉ-o ngae dho? Yi tsitsia nga, a ko ngua kpála na kulu ɨnde lɨ ngámá gba e aꞌo e pɨ́ ’ndjɨ okpála na etɨ gba e me anɨ dʉ naha ezʉ pɨ uo lɨ nedhɨnga ayo lɨe-o. 46 A ko djalɨ pɨ kpála na kulu bhomʉ ɨ dʉ me ngámá gba anɨ-e nde ago, anɨ bhaka me anɨ nde ngamemene mo-o. 47 Ma apa pɨ yi na paká me, ngámá aꞌó anɨ pɨ́ ’ndjɨ ndʉ ’he gba e hana. 48 Engʉ́ bini, ɨ dʉ me a nde kpála na kulu na sisiti-e, anɨ pá lɨ bua e me: ‹Ha-a, ngámá gba ma nga bha ngabhue.› 49 Abhomʉ-o, anɨ hólo nabhɨ obɨ e koko na kulu-o, anɨ hólo nazʉ ’he, anɨ hólo nandjɨ pandɨ ne omʉlangba. 50 Lɨ ngámá gba kpála na kulu ango-o go lɨ ’kpɨ́ anɨ djeke anɨ lɨe de, di lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ mbɨla e de-e, 51 anɨ ꞌé anɨ bhʉ́ kulu, anɨ tsia méne anɨ kpekpeke maka lɨ Ebhe améne galikpe obhʉlʉ kali lɨe lɨ bɨlɨ anɨ abú uo lɨe-o. Oo-o, u adʉ́ aku ’gbá, u tsia dʉ́ di nazʉ tate e-o.»
24:15 24:15 Tsia bhʉ́ Dan. 9:27, 11:31, 12:11. 24:29 24:29 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 13:10, 34:4; ne bhʉ́ Edj. 32:7; di ne bhʉ́ Djl. 2:10.