11
Iŋondutu tewero murí
Iŋondutu tewero murí ŋuko ŋandiro: nore ŋande iŋomukoteto, o meté mu ŋuro sopoyoteto ŋu hamó maheweya. Ko ŋande iŋomukoteto, oka toŋenanimbo kama qeneyote ŋu hamó yorote. Hamó, usisambato ŋuro iŋomukoro owé parámi raŋgurí.
Nore iŋondutu tero ŋande iŋato tondaŋete, Anutu koro mandímbo o soso towaró. Ŋunde tiní o sóqewíwore o soso qeneyoteto ŋu tunoqemukaró.
Apeliko iŋondutu tero Anutu o qa-qa* te inaró, ko o qa-qa ŋundo Keinko o qa-qa taró ŋu takaró. Ŋunde tiní Anutu eneŋombo o qa-qa ŋuro metéŋoro, uni roneneŋowí, ye nekaró. Apeliko ŋunde tero khumaró, ko khumaró ŋuko watí yesowoní iŋoyoteto.
Enokiko iŋondutu tiní Anutuko riní kama khumoro kinaŋge samboko oró. Ŋunde tiní unindo seqaro kama qeneŋgurí. Dokoro, Enok nokono watí yora quno Anutuko eneŋo muríyó ŋuro metéŋaró. Ko uni ka iŋondutu kama teyote tiníqo, Anutuko oteteyó ŋuro kama metéŋoweya. Dokoro uni kato Anutu taŋgímo uyarewero iŋote tiníqo, koretero ŋande iŋoweya, Anutuko yote ko uni ene seqayoteŋgo ŋu kimo meté yunoyote.
Noako iŋondutu tero sasaro tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro miraró. Koretero o ŋu kama qene yotoro mandí ŋu iŋoro waŋgo towoní eneŋo suwisawiyó rambaruru ka takaŋgurí. Enendo iŋondutu taró ŋuwore noko unipare yoriní mande khono yorotoní topé piyimi raŋgurí. Kowe Anutuko Noa, uni roneneŋowí, ye nekaró.
Abrahamko iŋondutu tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko nekoro, mira ka kunowe teteno, ŋunde mitoro mira ŋuno asáŋaró. Asáŋoní ŋuno uyaró, quko dano uyareweya ene ŋu kama iŋaró. Asa iŋondutu tero noko Anutuko inaró quno ŋuno yora, quko mira ŋuro simburí kini. Eneya Aisak, Yakop ŋuyako o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋuro simburí. Quko ŋu mirako ŋuno ya hamó ŋuno kama towaŋgurí. Kini, tuwi yamaru koroworo uyare maheyaŋgo. 10 Dokoro Abrahamko, imemoŋgo ya yendé hamó quno ŋuno yorowano, ye iŋoyara. Ya yendé ŋu Anutu eneŋombo rokóŋoro towoweya, ye iŋaró.
11 Sarako ŋuya iŋondutu tero qahu taró. Hamó, Abraham koŋgomu horé taró, quko, Anutuko mande kusiyaró ŋu hamó naŋge, ye iŋoní Anutuko wimbu inoní Sara qahu taró. 12 Ŋundiro naŋge uni ka koŋgomu tero khumowero taró, quko simó sowe qambu quro awaye tunoqaró. Simó soso ŋuko sambo koro tutu wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe, ko sotama wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe.
13 Ŋu unipare ŋuko iŋondutu tero, yate khumaŋgurí. O soso Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí. Kini, kinaŋge kaŋero o kapiyamo ŋuro toŋetero niŋgu-niŋgu taŋgurí. Ko ŋande yero iŋaŋgurí, “Nore noko ŋaro qu kini, mira ŋaro simburí kini.” 14 Nore mande ŋunde qu iŋoro ŋande iŋoteto, uni ŋunde qundo eneŋo miraye hamó ŋu seqayaŋgo. 15 Ko mira komo rotaŋgurí ŋuro iŋoro ŋunde yaŋgurí tiníqo, meté ŋuno kaŋuya uyarewaŋgo. 16 Quko mira meté horé meyowo ŋuro seqaŋgurí, mira ka samboko yote. Ŋunde ŋuro unipareto, “Ene noreŋo Anutunani,” yewaŋgo quno Anutuko ŋuro kowi piyo kama tete. Dokoro, ŋu unipare ŋuro ya yendé ka roŋgaruwaró.
17-18 Abrahamko iŋondutu tero naŋuní urowero taró. Komo Anutuko mande kusiyoro ŋande miraró, “Keŋo sowe qu Aisak kowí moŋgo tunoqewaŋgo.” Quko enendo Abraham towoŋoní maŋgó howero naŋuní kanata ŋu rero o qa-qa tewero urowero taró. 19 Ŋunde tero ŋande ye iŋaró, “Asa Aisak khumoníqo, enina, Anutu eneŋombo meté riní otoqoweya.” Ŋunde ŋuroko Abrahamko simó ŋu uni tapu koŋgo pitu ko raró ŋunde qembe.
20 Aisakiko iŋondutu tero o kumi imemoŋgo tunoqeweya ŋuro iŋoro Yakop koya Iso koya puriŋo yereró.
21 Yakopko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno Josep koro naŋo-simó irisa ŋu puriŋo yerero usú towo kondéqero hu-hariri taró.
22 Josepko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno ŋande yaró, “Imemoŋgo Anutuko Israel yoriní Isip noŋgo toŋewaŋgo. Ŋu naruko ŋuno neneŋo wimbune rero toŋi qembe,” yaró.
23 Moses koro iwí-nimímbo iŋondutu tero Pero§ koro kama sorero mandí wendaqariyó. Nimímbo Moses pisiyoroqota qenero, simó meté horé, ye iŋariyó. Ŋunde ŋuro re tapuŋori kombo kapusa ŋunde sóqe yora.
24 Mosesko yate parámi tero iŋondutu tero owé parámi rewero quro piyimiŋaró. Komo Pero koro nambunímboro naŋuní tunoqaró, quko ŋuro huwóŋaró. 25 Kini, ene ŋande ye iŋaró, “No khe u-u ŋunde qu howero naru tukuni niŋgu-niŋgu tewano, peka. Quko ŋu otete piyimi. Kini, Anutu koro unipareyómboya quhurí naŋge korowowano.” 26 Ŋunde yero enendo Kristo** ŋunde qembe kowi piyo raró, quko kowi piyo teroqota kimo meté reweya. Ko kimo meté ŋuko Isip koro onoŋoye soso takate.
27 Enendo iŋondutu tero wiri yerete unindoro saŋgirí parámi ŋuro kama sorero Isip roto toŋeró. Ŋunde tero kondé kaŋaró, dokoro Anutu sóqewí ŋu qeneró. 28 Enendo Anutu iŋondutuworo Taka yereró quro o ne-ne ŋu riní tunoqiní sitú makono raŋgurí. Ŋunde ti sambo simó†† saŋgirí ŋu qene taka yerero Israel koro simóye korete ŋu kama yoriní khumaŋgurí.
29 Israel unipareto Anutu iŋondutuwoyi Windi Mandumi ŋu usowoní noko hariní ŋuwore kaŋero uyareŋgurí. Quko Isip unindo yohowaŋgurí quno ŋuno sono ŋundo oro maŋgorero muŋo yereró. 30 Enendo iŋondutu tero Jeriko yendé parámi ŋuro hoŋgo ŋu naru kande saŋiyoro irisa ŋunde wuririyoyiqota hoŋgo ŋu huqe umbu raŋaró.
31 Rahap, ŋu khe pare ŋundo iŋondutu tero uni irisa mondó ta mahiriyó ŋu samaka yereró. Ŋunde ŋuro Anutuko uni mandí wendaqaŋgurí ŋu rambaruru yereró quno ŋuno pare ŋu kama khumaró.
32 Ko mande ka sowe tewanope ma kini? Kini, nondo Gideon, Barak, Samson, Jepita, Dewit, Samuel ko ye-ye uni‡‡ kanata-kanata ŋuro yewero mepémo kini. Mande yewero naru kaŋuya mepémo kini. 33 Ŋu uni ŋuko iŋondutu taŋgurí ŋuwore kuma tero wini parámi taka yereŋgurí, otete roneneŋowí§§ tero unipare sopo yereŋgurí, o kumi Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu siyaŋgurí, laiyon*** maŋgó ŋu wisumuŋaŋgurí. 34 Kewámbo yoqawero ŋu winzumaŋgurí, unindo sukepo yuroyi khumowaŋgo ŋu roto takaŋgurí, wimbuye moré kini qundo wimbu raŋgurí, kuma tewero quro wimbí tero uni wini meyowo ŋu yohowaŋgurí. 35 Iŋondutu pare kumimbo suwisawiye komo khumaŋgurí qu pitu ko otoqoyi yoraŋgurí.
Quko unipare kumimbo kowe surumí parámi taŋgurí, quko quhurí ŋu takawero kama iŋaŋgurí, dokoro, khumowato qunoko pitu uni tapu koŋgo otoqoro yoto-yoto meté horé rewato, ye iŋaŋgurí. 36 Uni piyimimbo iŋondutu unipare kumi huwó mande yimitoro utómbo haususu yereŋgurí. Ko utó kondé rero kumi kusi yerero kusi-kusi yano yorotaŋgurí. 37 Unindo kumi yuri khumowero ŋuro wondo saŋayemo raŋaŋgurí, kumi koweye toŋoyi irisa taró, kumi sukepo yuraŋgurí. Iŋondutu unipare kumimbo sipsip koya meme kowí naŋge siyoro tuwiye kusiyoyaŋgo, onoŋoye moré kini, unindo quhurí parámi yunoro o piyimi naŋge te yunaŋgurí. 38 Mira wimbímo, wimbo-wimbo mira purímo uyareŋgurí; wondo yayómo sóqaŋgurí, meré quroko eteyaŋgurí. Ŋu unipare ŋuko meté naŋge, quko enendo unipare piyimi horé keweroyemo yoraŋgurí.
39 Unipare soso ŋuko Anutu iŋondutuworo toŋímo owé meté horé raŋgurí. Quko o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí. 40 Kini, Anutuko noreŋo o meté meyowo karo iŋaró, asa unipare ŋuya noreya huruwato naru kanata quno yoriní meté horé tunoqewato.
* 11:4 o qa-qa” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka o qa-qa uni inoyi uroní khumoní wondo yakutímo ŋuno qaró. 11:4 uni roneneŋowí” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete. 11:8 Abraham” ŋuko Juda uniparetoro pukoye. § 11:23 Pero” ŋuko Isip koro wiri yerete uni ŋu. ** 11:26 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. †† 11:28 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. ‡‡ 11:32 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. §§ 11:33 otete roneneŋowí” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote. *** 11:33 “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.