12
Ye Farisi ŋuro muríye ma howewero
(Matyu 10:26-27)
Ŋu naru ŋunoko unipare qambu horé qundo mahe kopoyi yendé maŋgore rotoyi, kumi topoye khe saŋayemo khete yereyaŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó* koretero yimitoro ŋande yaró, “Yendo Farisi koro yis ŋuro kawaware ti. Yis ŋuko maŋgoye irisawore yewero murí ŋu. O pokawí soso ŋu tunomo tunoqeweya. Mande soso sóqeyote ŋu unindo ŋu iŋowaŋgo. Asa ko mande soso ye suwono yaŋgurí ŋu unipare kosano iŋowaŋgo. Mande soso ye komo mondó ta ya quroko yaŋgurí ŋu uni kato ya umó moŋgo yesowoweya.
Anutu koro naŋge sori qembe
(Matyu 10:28-31)
“Uni topone, no ŋande yimiroteno, unindo meté yeŋo koweye uroyi khumoweya, quko imemoŋgo enendo o kaŋuya tewero mepémo kini. Ŋuro ma sorewero. Kini, ye danimboro sorewaŋgo ŋuro yimitoyoteno. Uni kanata ŋundo mepémo koweye saŋaní uroyi khumoníqota ye yoriní kewá piyimimo§ uwaŋgo. Ŋuro sori qembe.** Qeni, uni kato nú kandeka tomó ta-ta ŋu 2 toea ŋunde qundo kimoyoteŋgo, hamómbe? Quko Anutuko nú tomó ta-ta ŋunde qu ka kama kape yereyote. Hamó horé, yeŋo huye soso kembayemo Anutuko weyo iŋote. Ŋunde ŋuro ye ma sorewero. Yeŋo kimoye ŋuko nú tomó ta-ta ŋuro kimoye takate.
Yesu koya womoyi qembe
(Matyu 10:19-20,32-33; 12:32)
“No ye ŋande yimiroteno, ko uni kato unipare toŋeyemo yesoworo nono womoweya tiníqo, Unindoro Naŋunímbo†† Anutu koro sambo simó‡‡ toŋeyemo yesoworo eneya womoweya. Quko uni kato unipare toŋeyemo huwó nereweya tiníqo, nondo Anutu koro sambo simó toŋeyemo huwóŋowano. 10 Kowe uni kato Unindoro Naŋunímboya mande piyimi ka yeweya quko, Anutuko quhuríŋo ŋu re rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumímboya§§ mande piyimi yeweya quko, Anutuko ŋu quhurí ŋu kama roto inoweya.
11 “Asa unindo ye yowosoyi huru-huru ya*** koro sopo-sopo toŋeyemo ko wiri yerete uni toŋeyemo ko uni owéye parámi toŋeyemo kaŋewaŋgo quno, do mande topé ka yewatope ma date yewato ŋuro ma sorewero. 12 Ŋu naruko naŋge Yuqa Surumímbo mande yewaŋgo ŋu witú yiriní wisiyo yimirowaŋgo.”
Onoŋo uni kape ŋuro tapara mande
13 Unipare qambu keweroyemo kato Yesu ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, no awane khuma, ŋunde ŋuro nondo ye iŋoteno quko keto pane mitoka awando o rotote ŋu rondaŋeya kumi ka se nunoweya, ye iŋoteno.”
14 Yiní ŋande oseseyaró, “Date koro? Dando yarindo o qu rondaŋewero quro rokó nereró?” 15 Yero unipare ŋande yimiraró, “Ye iŋoya toŋeteya yuri. Ye situwi parámi siyowero ŋuro qene nuŋgu tewaŋgo koro. Uni kato situwi parámi reweya ŋuko eneŋo yoto-yotoyó meté ŋu riní kama tunoqeweya.”
16 Ŋunde yero tapara mande††† ka ŋande yimiraró, “Onoŋo uni kato kho gima parámi taró. 17 Uni ŋundo ŋande ye iŋaró, ‘No date tewe teteno? Yane o se rewero qu ŋu maŋgorete. Ŋuro o ŋa se dano rewe teteno?’
18 “Uni ŋundo ŋunde yero yaró, ‘Ŋunde ŋuroko no ŋandiro tewano. Ya o se rewero qu ŋu usoworo ya parámi horé ka rewano. Ŋunde tero kho koro eŋgé ŋu se huruwo ŋuno rewano. 19 Rero neneŋomboro ŋande yewano, “No one meté qu kumima naru parámi yoweya. Itakako no imaqero o qonemboro nero niŋgu-niŋgu tero yorowano.” ’
20 “Ŋunde yaró, quko Anutuko miraró, ‘Ke kape uni. Itaka suwono ke khumowero tete ŋu! O soso keto sopo roŋgaruwoyi yorote ŋuko dando siyoweya?’ ”
21 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Uni kato eneŋo o parámi huruwoyote, quko Anutu koro o qu kama iŋoyote, asa ŋundiro naŋge eneno tunoqeweya.”
O soso koro iŋondata ma tewero
(Matyu 6:25-34)
22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniy󇇇 yimito ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro nondo ŋande ye yimiroteno, yeŋo yoto-yotoyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato?’ Ko koweyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do tuwi ka kusiyowato?’ 23 Yoto-yotoye ŋuro murí muko o newero qu naŋge kini. Koweye ŋuro murí muko tuwi naŋge kini. 24 Ye nú parámi iriyó ŋu qeneya iŋoyi. Khono oka kama rimiteŋgo, kho noŋgo eŋgé kama siyoyoteŋgo, o newero qu se huruworo yano kama reyoteŋgo. Quko Anutuko wutu yereyote. Yendo Anutu koro toŋímo nú ŋu taka yereyoteŋgo. 25 Ko ye dani kato iŋaŋawí tero yoto-yotoyó meté wosoro sowe teweya? 26 Yendo o tomó ŋunde qu tewero mepémo kini. Asa ko dokoro o kumi meyowo quro iŋaŋawí teyoteŋgo?
27 “Yendo komó ŋuro nuŋo reyoteŋgo ŋu qeni. Koweyumu kama teyoteŋgo, tuwi kama towoyoteŋgo. Quko no ŋande yimiroteno, Solomon§§§ ŋundo tuwi meté horé qu se reyaró, quko nuŋo ŋuro nakayámbo Solomon koro tuwi meté-meté ŋu takate. 28 Itaka komó ŋunde qu yoteŋgo, ko kuyepo naŋge unindo toŋoro kewáko raŋi uweya. Anutuko oka naru tukuni yorote ŋunde qu o nakayá meté mu inoyote. Asa ye unipare iŋondutuye* tomó ta naŋge, iŋoyi, enendo ye ŋuya sopo yerero tuwi yunoweya. 29 Ko ye, nore do ka newato, yero iŋaŋawí ma tewero. 30 Dokoro kape unipareto soso o ŋunde quro iŋoro seqayoteŋgo. Quko yeŋo awayembo ye o ŋuro tukuni teteŋgo ŋu iŋomukote. 31 Kini, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kondé iŋoyiqota ene o soso ŋu ŋuya se yunoweya.
Oye meté-meté qu se samboko ŋuno naŋge kopoyi qembe
(Matyu 6:19-21)
32 “Ye sipsip tomó ta-ta, ye sasaro ma tewero. Awayembo ye yoriní unipareyó wiri yereyote naruyómo owero ŋuro iŋote. 33 Oye soso soweyoya mone ŋu se uni onoŋoye moré kini ŋu yunoyi qembe. Mone puŋgeyó kama piyo teweya ŋunde qu, asa sambo koro situwi kama kini teweya ŋunde qu, ŋu siyoyi qembe. Samboko ŋunoko momo unindo o ŋu kama siyoteŋgo, siwí ŋundo o soso ŋu kama rambaruruwote. 34 Ŋunde ti qembe, dokoro dano situwiye yote, ŋu ŋuro iŋomukoyoteŋgo.
Kho simó meté ŋundo sunará tero toŋeteyoteŋgo
(Matyu 24:42-44)
35-36 “Ye kho simó kumimbo uni parámiye ŋuro sopoyoteŋgo ŋunde qembe tunoqi. Kho simó ŋu khoye tewero sunará tero, suru tupuŋoro kusumbo reyoteŋgo. Asa uni parámi ŋu epe re-re koro o ne-ne roto mahero mako uroníqo, mako waka ta kosoyoteŋgo. 37 Uni parámi ŋu mahero sunará simóŋo yiyoní kama etewaŋgo tiníqo, kho simóŋo ŋu meté horé yowaŋgo. No ye hamó yimiroteno, uni parámi eneŋombo kho tewero sunará tero yoriní o newero quro eti o qoyemboro yunoweya. 38 Hamó, uni parámi ŋundo suwo kewerokope ma kotori korete yeyote quno ŋuno maheweya tiníqo, sunará simóŋo ŋundo kama eteyowaŋgo qundo meté horé yowaŋgo. 39 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini. 40 Ye ŋuya sopo toŋeteyuri. Dokoro Unindoro Naŋuní§ ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo.”
Kho simó metémboya kho simó piyimimboya ŋuro tapara mande
(Matyu 24:45-51)
41 Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, kepe tapara mande** ŋumbe nore naŋge nunoyotepe ma uni soso ŋuya?”
42 Yiní Uni Parámimbo ŋande yaró, “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote. 43 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya. 44 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya. 45 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya. Ko ene hurí rero sunará simó, sunará pare meyowo ŋu yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka. 46 Asa naru sunará simó ŋuro kama iŋoweya quno, uni parámiyómbo mondó maheweya. Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro riní unindo iŋondutu kama teyoteŋgo quya naŋge yoweya.
47 “Sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋoyó iŋoyote, quko o roŋgaruworo iŋo-iŋo ŋu kama howeyote ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu parámi haususuwoweya. 48 Quko sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋo ŋu kama iŋoro o piyimi teweya ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu tomó ta naŋge haususuwoweya. Asa uni parámimbo uni ka parámi se inaró qu noŋgo o parámi siyoweya. Ko uni kato owé parámi raró ŋuko, uni parámiyómbo kho parámi tewero ŋuro kirayoweya.
Yesuko unipare usowoní irisa tewero quro maheró
(Matyu 10:34-36)
49 “No mahenowó ŋuko kewá re nokono raŋowero mahenowó, ko nondo kewá ŋu waka ta qawe, yero iŋoyoteno. 50 No sono ka rewe teteno,†† quko ŋu sopowero quro newondene muko quhurí parámi teyote. 51 Ko yembeka ŋande iŋoyoteŋgo, nondo nokono ŋano newonde ime yunowero umbunowó, peka? Kini. Nondo ye ŋande yimiroteno, no mahenowó ŋuko unipare usowo yerewero quro mahenowó. 52 Dokoro naru ŋa noŋgo yate-yate ya kano ŋuno unipare kandeka usoworo wini irisa ŋunde tunoqewaŋgo. Kapusa ŋundo irisa ŋaro saŋgirí tewaŋgo, ko irisa ŋundo kapusa ŋaro saŋgirí tewari.
53 “Ŋunde usowowaŋgo, ko iwímbo naŋunímboya saŋgirí tiní
naŋunímbo iwímboya saŋgirí teweya.
Ko nimímbo nambunímboya saŋgirí tiní
nambunímbo nimímboya saŋgirí teweya.
Ko nepímbo nepímboya saŋgirí teweya.”
Naru ŋa qene rondaŋero murí iŋoyi qembe
(Matyu 16:2-3)
54 Yesuko unipare qambu ŋande yimiraró, “Koporé kosa uyotesina tunoqiníqo, ye waka ta ŋande yeyoteŋgo, sono umbuwe tete, yeyoteŋgo. Ko ŋunde na hamó tunoqeyote. 55 Ko matú amu noŋgo tunoqiníqo, ŋande yeyoteŋgo, kosa kondé raŋowero tete, yeyoteŋgo. Ŋu ŋunde hamó tunoqeyote. 56 Ye uni maŋgoye irisa qu, ye meté o ŋunde qu samboko nokono tunoqeyote ŋuro iŋomukoteŋgo, quko yendoko itaka naru tunoqeyote ŋuro qene rondaŋewero quro murí iŋowero mepémo kini.
57 “Do karo yeŋombo okeyá o roneneŋowí mu ŋa kama qene rondaŋeyoteŋgo? 58 Qeni, keya uni kaya mande ka keweroyarimo yoníqo, ronda-ronda uni toŋímo yewero uyarewari quno ŋuno, asa kheko uyare yotoro eneya newonde kanata tewero quro kho kondé te qembe. Ŋunde kama teweya tiníqo, yate ke kowoso mande khono korotoní ronda-ronda unindo kore kumba tukuni kandeyemo korotoníqo, enendo kore kusi-kusi yano korotowaŋgo. 59 Nondo hamó kimiroteno, ke kusi-kusi yano yate wondo yaŋgurí ŋu kanaramimo kimo teroqota.”
* 12:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 12:1 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. 12:3 Israel mirako ŋuno “ya umó” ŋuko suruŋo kini, papare naŋge. Uni kumimbo ŋuno kaŋero piŋa mande meté yeyaŋgurí. § 12:5 kewá piyimi” ŋuko naru weŋako ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya. ** 12:5 Uni sorewero ŋuko Anutu naŋge. Eneŋombo naŋge noreŋo kowenani saŋaní ŋuya yuqanani ŋuya meté riní kini teweya. †† 12:8 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ‡‡ 12:8 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. §§ 12:10 Yuqa Surumí” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge. *** 12:11 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ††† 12:16 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. ‡‡‡ 12:22 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§§ 12:27 Komo suki “Dewitko” Israel unipare wiri yerero Solomon pisiyoro khumoníqo, mepé raró. Ko Solomon onoŋo parámi taró. * 12:28 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. 12:30 kape unipare” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo. 12:31 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. § 12:40 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ** 12:41 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. †† 12:50 Yesuko ŋundiro naŋge eneŋo khumoweya ŋuro yaró.