18
Wapu kato kho tero kama imaqaró ŋuro tapara mande
Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó* tapara mande ka yimiraró. Mande ŋuro murí muko ŋandiro: meté naru rokóŋo hariri tero ma piyimiŋowero. Ene ŋande yaró, “Yendé kanata kano ronda-ronda uni ka yaró. Ŋu ronda-ronda uni ŋu Anutu koro kama sasaro tero unindoro owéye ŋuya kama iŋaró. Wapu ka ŋuya yendé ŋuno yaró. Naru rokóŋo ene ronda-ronda unino ŋuno mahe ŋande mito yaró, ‘Saŋgiríne ŋundo no rambaruru nerewero teyote. Asa samaka nereya saŋgirí ŋu kusiyo,’ yaró. Naru piru ŋunde teyaró, quko ronda-ronda uni ŋundo samakaŋowero ŋuro piyimiŋaró.
“Yate ene ŋande iŋaró, ‘Hamó, no Anutu koro kama sorero unindoro kama iŋoteno. Quko wapu ŋundo naru suki-suki no quhurí nunoyate imemoŋgo newondene piyo teweya. Ŋunde ŋuro no samakaŋoro saŋgiríŋo kusiyowe,’ yaró.”
Asa Uni Parámimbo ŋande yaró, “Ye ŋu ronda-ronda uni piyimi ŋuro mandí ŋu iŋoyi. Asa Anutuko unipare rokó yereró ŋu naru rokóŋo eneŋo neko kiweyoteŋgo ŋu samaka yereweya, hamómbe? Enendo, ‘Imemoŋgo ta,’ naŋge yeweya, peka? Kini horé. Nondo ye yimiroteno, waka ta horé samaka yereweya. Quko Unindoro Naŋuní ŋundo maheweya quno ŋuno, unipareto iŋondutu§ teyoteŋgo ŋunde qu noko ŋano seqa yiyoweyape ma kini?”
Uni irisako hariri tariyó ŋuro tapara mande
Asa Yesuko uni kumi tapara mande** ka yimiraró. Uni ŋundo, “Noreko uni roneneŋow톆 hamó,” yero uni soso meyowo huwó yereŋgurí. Tapara mande ŋuko ŋandiro. 10 “Uni irisako hariri tewero Ya Surumímo‡‡ oriyó. Kako Farisi uni ka,§§ ko kako takis re-re uni ka.*** 11 Asa Farisi uni ŋu kaŋero newondímo ŋande hariri taró, ‘O Anutu, nondo uni soso meyowo ŋunde kini, ŋunde ŋuro no keya eso yeteno. Enendo momo teyoteŋgo, otete piyimi mu teyoteŋgo, ko se simbururu teyoteŋgo. Quko noko kini. Ko noko takis re-re uni andu qembe ŋunde kini. 12 Sonda keweroko kosa naru irisa quno ŋuno no kundiŋi teyoteno.††† Ko nondo o soso siyoyoteno, ŋuko nondo rondaŋewe kande irisa tiní kanata re kunoyoteno.’
13 “Ŋunde yaró, quko takis re-re uni ŋu sewemo kaŋero, ene korewore toŋete sambo qenewero piyimiŋaró. Ene newonde surumí tiní nomoní utoro ŋande yaró, ‘O Anutu, noko quhurí uni. Keto sikíne te nuno,’ yaró.”
14 “Nondo ye yimiroteno, ŋu naruko ŋuno takis re-re uni ŋu pitu yayómo uníqo, ŋundo naŋge uni roneneŋowí Anutu toŋímo tunoqaró, meyowo kini. Dokoro, uni soso eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋuko, Anutuko uni ŋu yoriní umbuwaŋgo. Ko uni soso owéye ri umbuyote ŋuko, Anutuko eneŋo owéye hokoweya.”
Unipareto oŋa kumi yori Yesuko ŋuno maheŋgurí
(Matyu 19:13-15; Mak 10:13-16)
15 Unipareto simó ta-ta oŋa qu yorero Yesuko kandí kembayemo rewero quro eneno maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uni ŋundo‡‡‡ yiyo yaŋgurí. 16 Asa Yesuko neko yerero ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahe, ma soré yerewero. Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruy󧧧 ŋuko simó ŋunde quro na. 17 Nondo ye hamó yimiroteno, uni kato simó qembe tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kama metéŋoweya tiníqo, ŋundo naru ŋuro quroko ŋuno kama oweya. Kini horé.”
Sopo-sopo uni onoŋoyó parámi mu kato osese ka taró
(Matyu 19:16-30; Mak 10:17-31)
18 Sopo-sopo uni kato ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni meté, no date tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?”
19 Yiní Yesuko miraró, “Ke do karo no, meté, yero neko nerete? Anutu kanata ŋu naŋgeko meté. 20 Asa mande kondé enesó-enesó* ŋu ke iŋomukote: se simbururu ma tewero, uni ma yuri khumowero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, awa-náŋge ará te yuno qembe.”
21 Yiní ŋande yaró, “Nondo simó tomó ta quno hutuŋo mande soso ŋu howeyate itaka uni parámi teteno.”
22 Asa Yesu mande ŋu iŋoro miraró, “O kanata ka yote. Keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.”
23 Yiní mande ŋu iŋoro newondí quhurí taró, dokoro ene onoŋoyó qambu ŋuro.
24 Asa Yesuko qeniní newondí quhurí tiní ŋande yaró, “Onoŋo unipare kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí. 25 Kamel ŋundo tisi o tiŋiyowero quwore owero rukusuwoyote.§ Quko uni onoŋoyó parámi ŋundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo owero hamó horé rukusuwoyote.”
26 Ŋunde yiní unindo mandí iŋoro ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó tiníqo, ŋu danimboko rambaruru takawaŋgo?”
27 Yiqo, ŋande yaró, “Unindo oka tewero mepémo kini, ŋuko Anutuko naŋge meté teweya.”
28 Asa Pitako ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó.”
29 Yiní ŋande yimiraró, “No hamó horé yimiroteno. Uni kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu iŋoro topé-topé, iwí-nimí, pare-simó yorotaró quko 30 Anutuko itaka naruko ŋano topé meté parámi horé teyoweya. Ko naru maheweya quno ŋunoko, yoto-yoto suki-suki qu reweya.”
Yesuko ene khumoweya ŋuro kaŋuya yaró
(Matyu 20:17-19; Mak 10:32-34)
31 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu** yorero ŋande yimiraró, “Iŋi, itakako Yerusalem owé teteto. Kowe mande soso ye-ye unindo Unindoro Naŋun톆 ŋuro nakayáŋaŋgurí ŋuko hamó teweya. 32 Dokoro unindo ene rero uni wini meyowo‡‡ kandeyemo rotowaŋgo. Ŋunde rotoyi huwó mande yero o pi-piyimi te inoro tuteworo 33 haususuworo uri khumoweya. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.”
34 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo kama iŋi tondaŋeyara. Mande murí ŋuko tapuŋaró, ko mande yaró ŋu iŋowero mepémo kini.
Yesuko toŋí kiré mu ka riní meté taró
(Matyu 20:29-34; Mak 10:46-52)
35 Asa yate Jeriko kutaqemo ŋuno mahiqo, uni ka toŋí kiré mu khe sumeyoro kunditero mone koro unipare kira yereyaró. 36 Ŋuno kunditeyoní unipare qambu mahe takayi osese yerero ŋande yaró, “Do ka teteŋgo?”
37 Yiní kumimbo ŋande miraŋgurí, “Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋu, mahete,” yaŋgurí.
38 Ŋunde yiqo, nekoro ŋande yeyaró, “Yesu, Dewit koro naŋuní,§§ sikíne te nuno!”
39 Ŋunde yeyoníqo, unipare koretero oŋgurí ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí.
Quko watí-watí nekoro ŋande yaró, “Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno!”
40 Asa Yesuko mahe kaŋero yimiraró, “Re nono mahi,” yiní re woso kutaqemo ŋuno mahi Yesuko ŋande oseseyaró, 41 “Nondo do ka te kunowe?”
Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, noko toŋetero o qenewero ye iŋoteno,” yaró.
42 Ko Yesuko ŋande miraró, “Toŋeŋge meté hiyóqiní. Keŋo iŋondutukepo*** koriní meté tete.” 43 Ŋunde yiníqo, toŋí waka ta hiyóqiní pitu ko toŋetero Yesu howe uyaro Anutu owí hokoyaró. Kowe unipareto ŋu qenero Anutu seré te inaŋgurí.
* 18:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 18:1 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. 18:8 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. § 18:8 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ** 18:9 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. †† 18:9 uni roneneŋowí” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete. ‡‡ 18:10 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. §§ 18:10 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. *** 18:10 takis re-re uni” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero Rom koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí. ††† 18:12 kundiŋi” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí. ‡‡‡ 18:15 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§§ 18:16 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. * 18:20 “mande kondé enesó-enesó” ŋuko hutuŋo mande naŋge, komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. 18:20 Toŋeŋgurí 20:12-16; Hutuŋo Mande 5:16-20 weyo qembe. 18:24 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. § 18:25 kamel” ŋuko númbowe parámi ka, ko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó ŋuko tomó horé. ** 18:31 iŋo-iŋo rewero uni 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí. †† 18:31 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ‡‡ 18:32 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. §§ 18:38 Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí. *** 18:42 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.