7
Yesuko kuma unindoro uni kembémboro kho simóŋo riní meté taró
(Matyu 8:5-13)
Asa Yesuko mande soso ŋu yiní unipareto iŋoyi kini tiní Kaperneam yendémo ŋuno oró. Yendémo ŋuno kuma unindoro sopo-sopo uni ka* ŋuno yora, eneŋo kho simóŋo qu ka se khumo teyate wamba khumaró. Ko enendo kho simóŋo ŋuro parámi iŋoyara. Asa ene Yesu koro iŋaró quno ŋuno Juda koro uni kembé-kembéye yorero, Yesu miroyika mahe kho simóne riníka otoqoní, yero asá yiriní toŋeŋgurí. Toŋero Yesuko uyaro kondé kirayoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko uni meté, asa ko meté keto samakaŋoweya. Dokoro enendo noreŋo wininani iŋo yunoro huru-huru yanani ŋu raró.” Ŋunde yiqo, eneya kopo uyareŋgurí.
Uyaro yano kutaqemo uyari kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo topé-topé kumi asá yiriní eneŋo maŋgó rero Yesu ŋande miraŋgurí, “Uni parámi, enina, koweyumu ma tewero. No uni meté kini ŋuro ke neneŋo yano date areweya. Ŋu murí ŋuro tero neneŋombo kiyowero ŋuno kama uyareno. Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya. Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.”
Asa Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero rohoréŋoro unipare qambu ene howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “Nondo ŋande yimiroteno, uni ŋaro iŋondutuyó§ parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno.” 10 Ŋunde yiníqo, kuma unindoro uni kembémbo asá yiriní maheŋgurí ŋu roto toŋero pitu ko yano maheroqo kho simó komo meté taró ŋu qene iŋaŋgurí.
Yesuko wapu karo naŋuní khumaró ŋu riní otoqaró
11 Asa tukú Yesu yendé ka, owí muko Nain, ŋuno oró. Oní iŋo-iŋo rewero uniyómboya** unipare qambu ŋuya eneya uyareŋgurí. 12 Uyaro yendé ŋuro hoŋgo makono kutaqemo mahero uni kumi yiyoní uni ka khumaró mu re koroworo yendé ŋu roto toŋeyaŋgurí. Uni ŋuro nimí muko, simó kanata na ŋu naŋge tero wapu taró. Unipare qambu pare ŋuya maheŋgurí.
13 Asa Uni Parámimbo pare ŋu qenero ŋuro sikí parámi tero ŋande miraró, “Ke ma tendoyoto.”
14 Ŋunde yero kutaqemo uyaro mindu ŋu towaró. Towoní uni mindu korowaŋgurí ŋu kaŋaŋgurí. Kaŋi Yesuko ŋande yaró, “Simó keta, nondo kimiroteno, otoqo,” yaró. 15 Yiní uni khumaró ŋu otoqoro kunditero mande hurí rero yaró. Yiní Yesuko re nimí inaró.
16 Asa unipareto sasaro parámi tero Anutu owí hokoro ŋande yaŋgurí, “Ye-ye uni†† ka parámi mu keweronanimo tunoqete.” Yero ŋande yaŋgurí, “Anutuko unipareyó yiyowero mahete.” 17 Ko Judia mira soso quno ŋuno unipare Yesuko o taró ŋuro epe mito-mito taŋgurí.
Jonko Yesu koro osese taró
(Matyu 11:2-19)
18 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo‡‡ o soso Yesuko taró ŋuro Jon miraŋgurí. Miroyiqo, Jonko iŋo-iŋo rewero uniyó irisa neko yerero 19 mande ka Uni Parámi oseseyowero qu yimitoro asá yereró. Osese ŋuko ŋandiro, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe,§§ ma nore meyowo ka sopowato?”
20 Asá yiriní Yesuko uyaro ŋande yariyó, “Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mande ka ŋande yete, ‘Ko kepe uni maheweya yi iŋatowó ŋuno qumbe, ma meyowo kape sopowato?’ Ŋunde yiní ŋuro osese kerewero mahetero.”
21 Ŋu naruko naŋge Yesuko unipare se khumo enesó-enesó quya yuqa piyimi*** ene quroyemo yoraŋgo qu qambu horé ŋu yoriní meté taŋgurí. Ko toŋeye kiré qu ŋuya parámi samaka-samaka tuwó rero toŋetaŋgurí. 22 Asa Yesuko uni irisa ŋu mande topé ŋande yero yimiraró, “Yari uyareya Jon mitoya o soso qenero iŋotiri ŋu ye mirori qembe. Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo. 23 Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuy󆆆 kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.”
24 Ŋunde yiní Jon koro asá yerewí uni irisa ŋu toŋiriqo, Yesuko Jon ŋuro unipare qambu ŋu ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini. 25 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo. 26 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni‡‡‡ ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete. 27 Uni ŋuro mande ka sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró,
 
“ ‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe
koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’
28 “No ŋande yimiroteno, Jon koro owí ŋundo uni soso nokono yoteŋgo ŋuro owéye takate. Quko uni ka Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo§§§ owí tomó ta horé tete ŋuro owí ŋundoko Jon takate.”
29 Ŋunde yiníqo, uniparetoya takis re-re unindoya* mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Anutu koro murí ŋuko roneneŋowí mu naŋge.” Ŋunde yaŋgurí dokoro Jon kandí moŋgo sono re-re taŋgurí. 30 Quko Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya§ Anutuko khe meté witú yereró mu huwóŋoro Jon kandímo sono re-re kama taŋgurí.
31 Asa Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko nondo uni itaka nokono yoteŋgo ŋuro date yewano? No do tapara mande** ka yewano? 32 Ŋuko simó yendémo kunditeyoteŋgo qembe, ko simó topoye neko yerero ŋande yeyoteŋgo,
 
“ ‘Nore kusí huwoyatowó,
quko ye quno kama raŋgurí.
Nore sikí yambo yatowó,
quko ye kama tendoyaŋgurí.’
33 “Qeni, sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mahero bret kama nero wain sonoyó kama neyara. Ko yendo ŋande yeyaŋgo, ‘Yuqa piyimi kato eneno yote,’ yeyaŋgo. 34 Itaka Unindoro Naŋun톆 mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya‡‡ quhurí unindoya topo teyote.’ 35 Ye ŋunde yeyoteŋgo, quko qeni, iŋo-iŋo meté horé ŋundo simó meté yoriní tunoqeweya.”
Pare kato Yesu khí sonowaró
36 Asa Farisi koro wini koŋgo uni kato Yesu nekoní yayómo mahero o newero quro yakutímo etariyó.§§ 37 Ŋu naruko ŋuno quhurí pare ka yendémo ŋuno yora qundo, Yesuko Farisi unindoro*** yano ŋuno o neyote, yi iŋaró. Iŋoro sono risá nuŋgurí meté mu noko kumbe tomó ta kano re maheró. 38 Mahero Yesu khímo kaŋero tendoyoní tendo sonoyómbo Yesu khímo umburó. Tendo sonoyó ŋuko huímbo soworo khí mutó inoro sono nuŋgurí meté mu rero khímo windoroŋaró.
39 Ŋunde teyoní Farisi uni ŋundo Yesu nekoní maheró ŋu qenero newondímbo ŋande ye iŋaró, “Eneko ye-ye uni††† ka hamó tiníqo, danimbo kandí re kowímo rete ŋu iŋoweya, asa quhurí pare kato naŋge pekáŋote.”
40 Ŋunde ye iŋoní Yesuko iŋo-iŋoyó qenero ŋande miraró, “Saimon, no mande ka kimirowe teteno.”
Yiní yaró, “Rondaqe-rondaqe unine, yeka iŋowe.”
41 Yiní ŋande yaró, “Uni kato uni irisa ŋuro utatáyari taró, karo utatáyó wondo musiyó 500 ŋunde, ko karo quko wondo musiyó 50 ŋunde naŋge. 42 Asa irisa-irisa ŋundo utatá topé tewero mepémo kini, ko uni ŋundo utatáyari ŋu re roto yunaró. Asa ko ke date iŋote, dani katoko uni ŋu newonde meté hamó inoweya?”
43 Yiníqo, mande topé yaró, “No ŋande iŋoteno, uni ŋu utatá parámi ŋu re roto inaró ŋundo newonde meté hamó inoweya.”
Yiní yaró, “Keto ŋuro okeyá ta qene rondaŋete.”
44 Yero Yesuko rohoréŋoro pare ŋu qenero Saimon miraró, “Pare ŋa qenetepe? Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto khene sonowowero sono kama nunote. Quko pare ŋando tendo sonoyómbo khene sonoworo huí ŋundo supu sowote. 45 Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto kama mutó nerete. Quko itaka yano areteno quno naŋge pare ŋando khene mutó inoyote. 46 Asa no keŋo ya quroko areteno quno ke topo tewero kiruwó kumi rero kembanemo kama windoroŋote. Quko pare ŋando sono nuŋgurí meté mu re mahero khenemo windoroŋote. 47 Pare ŋando neneŋo newonde meté hamó nunoyote. Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo quhuríŋo parámi se rotote. Uni kato Anutuko quhuríŋo tomó ta ŋu re rotaró qundo newonde meté tomó ta naŋge inoweya.”
48 Asa enendo pare ŋu ŋande miraró, “Quhuríŋge se rotoní.”
49 Uni meyowo ŋuno qundo mande ŋu iŋoro epe mito-mito taŋgurí, “Ŋa danimbo quhurí ŋu se rotoyote?”
50 Asa Yesuko pare ŋande miraró, “Iŋondutukepo‡‡‡ koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.”
* 7:2 “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko Rom uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró. 7:2 “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini. 7:5 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. § 7:9 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ** 7:11 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. †† 7:16 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ‡‡ 7:18 “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge. §§ 7:19 Komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. *** 7:21 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. ††† 7:23 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ‡‡‡ 7:26 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. §§§ 7:28 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. * 7:29 takis re-re uni” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero Rom koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí. 7:29 Komo Jonko unipareto quhuríye yesoworo newondeye rohoré tika sono re yunoyara. Asa Luk 3:3 weyo qembe. 7:30 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. § 7:30 hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. ** 7:31 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. †† 7:34 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ‡‡ 7:34 takis re-re uni” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero Rom koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí. §§ 7:36 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí. *** 7:37 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. ††† 7:39 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ‡‡‡ 7:50 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.