26
Pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna mehna Jesure wejẽ duahye
(Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53)
Ti ijipihtiyere tiquiro buheri bato Jesu ʉsãre tiquiro buhenare yahuri:
—‍Pʉa deco bato pascua ijirota. Tire mʉsa masine. Ti pjere yʉhʉ masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre ñeheeta. Ñeheñe, yʉhʉre curusapʉ wejẽeta, nidi tiquiro ʉsãre.
Sa ye pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉ cahmecoahye. Caifa pahia pʉhtoro ya wʉhʉpʉ cahmecoahye tiquina. Topʉ cahmecoa, tiquina ni mehoñe mehna Jesure ñehe tiquina wejẽatire cahme yahuye niahye.
—‍Bose deco ijigʉ̃ tiquirore ñehedacʉ̃hna, “Masa usuari”, nina, niahye tiquina basi.
Numino ehme sitiye ʉhse mehna Jesure pio peoahye
(Mr 14.3-9; Jn 12.1-8)
Ti pjere Simo cami bʉcʉ mʉna wihiro ijimediquiro ya wʉhʉpʉ ijiri Jesu. Tiquiro ijiri maca Betania wame tiri maca ijiri. Ti wʉhʉpʉ tiquiro ihyari watoa ihcãcoro numino ehme sitiyere ne cãhta, Jesu dapu bui pio peori. Ti ehme sitiye alabastro wame tiriapʉ pose tiri. Wapa bʉjʉye co ijiri. Ticoro sa pio peogʉ̃ ihñana ʉsã Jesu buhena usuaʉ.
—‍¿Dʉhsero ahricoro ahri core wapa bʉjʉyere sa ye siteajari? Ti ehme sitiyere duaboaya. Sa duaro pajiro wapa ñeheboaya. Sa ñeheno ti niñerure pejecʉoyequinare ohoboaya ahricoro, nii ʉsã tiquiro buhena.
10 Ʉsã sa ni usuagʉ̃ ihñano, Jesu yahuri ʉsãre:
—‍Sa niedacãhña ticorore. Yʉhʉre quehnoano yero nine. 11 Pejecʉoyequina pehe mʉsa mehna sa ijiducueta. Sa yena tiquina pehere mʉsa oho masine. Yʉhʉ pehe ahri yehpapʉre mʉsa mehna sa ijiducusi. 12 Yʉhʉre tiquina yato pano yʉhʉ pagʉre quehnoyuro, ticoro yʉhʉre pio peori. 13 Ijirota mʉsare niita niaja. Ijipihtiro ahri yehpapʉ quehnoañe buheyere tiquina yahuropʉ ahricoro yojopʉre ticoro yerire yahueta. Tiquina sa yahugʉ̃ tʉhoye ticorore masa peyequina wacũeta, ni yahuri Jesu ʉsãre.
Juda Iscariote Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoahye
(Mr 14.10-11; Lc 22.3-6)
14 Ti pjere ihcãquiro ʉsã mehna cjʉ̃no Juda Iscariote pahia pʉhtoa cahapʉ esahye. 15 Esa, tiquinare sinituahye.
—‍¿Jesure mʉsare yʉhʉ ihñogʉ̃ noho puno wapa yenatari mʉsa? ni sinituahye tiquinare.
Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina tiquirore treinta cjoeri plata cjoerire ohoahye.
16 Tiquina sa ohogʉ̃ Juda pehe Jesure tiquiro ihñoati ñamine cohtero niahye.
Jesu tiquiro buheyequina mehna tiquiro ihya bato tiri deco ijiahye
(Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
17 Sa ye pugʉ̃ yeye moremehneñe pãre tiquina ihyati deco bose deco iji dʉcari deco ʉsã tiquiro buhena Jesu cahapʉ waha, sinituu tiquirore:
—‍¿Noho boropʉ bose deco ijigʉ̃ mari ihyatire quehnoyu dutigʉ ohoutjari mʉhʉ ʉsãre? nii tiquirore.
18 Ʉsã sa nigʉ̃ tiquiro yʉhtiri:
—‍Jerusalẽpʉ wahaya. Topʉ ijiriquirore ohõ saha ni yahuya: “Marine buheriquiro tiquiro ñano yʉhdʉati deco mehenogã dʉhsatjiãñohti. Pascua ijigʉ̃ mʉhʉ ya wʉhʉpʉ Jesu ʉsãre tiquiro buhenare siho ihyati ijiñohti”, ni yahuya ti wʉhʉ upʉrore, ni ohori Jesu ʉsãre.
19 Sa yena ʉsãre tiquiro dutiriro sahata yena, pascua ijigʉ̃ ʉsã ihyatire quehnou ʉsã.
20 Sa ye ti ñamine ʉsã mehna doce tiquiro buhena mehna ihyaro nidi Jesu. 21 Ʉsã ihyari watoa tiquiro ʉsãre yahuri:
—‍Ijirota mʉsare niita niaja. Ihcãquiro mʉsa mehna cjʉ̃no yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñonota yʉhʉre, ni yahuri tiquiro ʉsãre.
22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona tutuaro bʉjʉa witina, tiquirore sinitu dʉcaʉ ʉsã ijipihtina:
—‍¿Pʉhto, yʉhʉta ijiajari mʉhʉre ihñoacjʉ? ni sinituu.
23 Ʉsã sa ni sinitugʉ̃ tiquiro yʉhtiri:
—‍Yʉhʉ ihyari papʉ yʉhʉ mehna soha ihyariquiro ijire yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro. 24 Panopʉ yʉhʉre tiquina ojoariro sahata yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yariagʉtja. Sa yero yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ñano yʉhdʉrota. Tiquiro pehe masa bajueraro quehnoa yʉhdʉaboaya. Ñano yʉhdʉeraboaya, nidi Jesu.
25 Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquirore ihñoatiquiro Juda sinituri:
—‍¿Buhegʉ, mʉhʉre ihñoacjʉ ijiajari yʉhʉ? ni sinituri tiquiro.
Jesu yʉhtiri:
—‍Ʉ̃hʉ. Mʉhʉta ijire, nidi.
26 Sa ni yahu tuhasa ʉsã tiquiro buhena mehna ihyaro taro nidi. Sa yero Jesu pãre ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nidi. Sa ni tuhasa tire nuha, ʉsãre tiquiro buhenare itiri.
—‍Ahrire ne, ihyaya. Ahri yʉhʉ pagʉ ijire, nidi tiquiro.
27 Sa ni tuhasa tiquiro sihnidi pare ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, ni, ʉsãre ohori.
—‍Mʉsa ijipihtina ahrire sihniña. 28 Ahri yʉhʉ dii ijire. Peyequina masa tiquina ñañe yerire cohãgʉ̃ tagʉ yariʉtja. Sa yegʉ yʉhʉ diire cohãʉtja. Cohãcjʉ̃ “Mʉsare yʉhdʉoutja”, tiquiro nidiro esagʉ̃ yʉhʉ yariaro mehna tiquiro nidiro sohtori tirota. 29 Mʉsare niita niaja. Yʉhʉ Pacʉ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ ʉhmʉsepʉ mʉsa mehna wahma core ʉhse core sihniitja. Mari sa sihniato pano ahri core sihni nemosi yʉhʉ, nidi Jesu ʉsãre.
30 Sa yena Cohãcjʉ̃ yere basa tuhasana cʉnʉpʉ Olivo wame tidʉpʉ wahaʉ ʉsã.
Pedro Jesure tiquiro cohãtire yahuahye Jesu
(Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38)
31 Topʉ ʉsã esagʉ̃ Jesu pehe ʉsãre yahuri:
—‍Mia ñami yʉhʉre cohã cãnata mʉsa. Ohõ sahata nine Cohãcjʉ̃ tiquiro yere tiquina ojoari pũpʉ yʉhʉre yahuro: “Ovejare ihña ihboriquiro yero saha ijiriquirore yʉhʉ Cohãcjʉ̃ cohãgʉtja. Yʉhʉ sa cohãgʉ̃ tiquiro yequina oveja yero saha ijiyequina duhti site cãa wahaeta”, nine Cohãcjʉ̃ tiquiro yere tiquina ojoari pũpʉ. 32 Sa yegʉ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre tiquiro masori bato mʉsa pano Galileapʉ wahayutja yʉhʉ, nidi tiquiro.
33 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro ohõ saha nimedi Pedro:
—‍Yʉhʉ mehna cjẽna ijipihtiyequina mʉhʉre tiquina cohãepegʉ̃ta yʉhʉ pehe mʉhʉre ne cohãsi, nimedi Pedro tiquirore.
34 Jesu yʉhtiri:
—‍Ijirota niita niaja mʉhʉre. Mia ñami canaca tiquiro yahuato pano “Yʉhʉ Jesure masiedaga”, niita mʉhʉ. Ihtia taha sa niita mʉhʉ, nidi tiquiro Pedrore.
35 Tiquiro sa niepegʉ̃ta Pedro ohõ saha ni yʉhtiri:
—‍Mʉhʉ mehna yʉhʉre tiquina wejẽ duepegʉ̃ta “Jesure masiedaga”, ne nisi yʉhʉ, ni yʉhtimedi Pedro.
Sa yena ʉsã gʉ̃hʉ apequina tiquiro buhena Pedro tiquiro nidiro sahata nimi ʉsã Jesure.
Getsemaní wame tiri wesepʉ Cohãcjʉ̃re siniahye Jesu
(Mr 14.32-42; Lc 22.39-46)
36 Sa ye Getsemaní wame tiri wesepʉ Jesu ʉsã tiquiro buhena mehna waha, topʉ esa, ʉsãre nidi:
—‍Ohõ dujiyuya. Mʉsa ohõ dujiri watoa sohõ cjũnogãpʉ Cohãcjʉ̃re sinigʉ wahagʉ niaja, nidi tiquiro ʉsãre.
37 Sa ni tuhasa, Pedrore, pʉaro Zebedeo pohnene tiquina ihtiarore piji cãri. Sa yero tiquiro tutuaro bʉjʉa witi, ñano jeripohna tiahye. 38 Sa bʉjʉa witiro tiquiro mehna cjẽnare tiquiro piji cãriquinare ohõ saha niahye:
—‍Tutuaro ñano jeripohna tiaja yʉhʉ. Yʉhʉre tutuaro purĩno saha tʉhotugʉ niaja. Sohõ cjũnogã wahagʉ niaja. Ohõpʉ tojoaya. Sa yena yʉhʉ mehnata carĩedacãhña mʉsa gʉ̃hʉ, niahye tiquiro tiquinare.
39 Sa ni tuhasa mehenogã waha nemo, yehpapʉ quehe sa, Cohãcjʉ̃re niahye:
—‍Mai, yʉhʉ ñano yʉhdʉatire ye dueragʉ yeracãhña. Yʉhʉ sa niepegʉ̃ta yʉhʉ cahmeno saha yeracãhña. Mʉhʉ pehe masine. Mʉhʉ cahmeno saha yeya yʉhʉre, ni siniahye tiquiro Cohãcjʉ̃re.
40 Sa ni tuhasa, ihtiaro tiquiro buheyequina cahapʉ wihiro, carĩñequinare ihñahye. Tiquinare ihñano, Pedrore ohõ saha niahye:
—‍¿Ihcã hora waro yʉhʉ mehna carĩegʉ iji masiedajari mʉhʉ? 41 Quehnoano yeya mʉsa. Sa yena Cohãcjʉ̃re siniducuya mʉsa, “Ñano yeari”, nina. Mʉsa tʉhotuye mehna quehnoañene ye duamene mʉsa. Mʉsa sehsaro sa ye duepenata tire ye masiedare mʉsa, ni yahuahye Jesu.
42 Sa ni yahu tuhasa, pari turi waha, Cohãcjʉ̃re siniahye:
—‍Mai, yʉhʉ ñano yʉhdʉatire ye duagʉ yeya yʉhʉre. Mʉhʉ cahmeno saha yeya, ni siniahye tiquiro.
43 Ni, tiquiro buheyequina ihtiaro buheyequina cahapʉ pari turi wihiahye tja. Sa wihiro carĩñequinareta ihñahye tja. Wʉjʉa purĩ yʉhdʉahye tiquinare. 44 Sa yero tiquinare cũ cã, pari turi waha, Cohãcjʉ̃re siniahye. To pano tiquiro nidiro sahata niahye tja. 45 Sa ni tuhasa tiquiro buheyequina cahapʉ wihi, tiquinare ohõ saha niahye:
—‍¿Yojopʉ pũritare carĩnina niajari mʉsa? ¿Sorĩna niajari mʉsa? niahye tiquiro.
Sa ni tuhasa, masa tiquina ahtagʉ̃ ihñano, ohõ saha niahye.
—‍Tʉhoya. Mianogãta yʉhʉ masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre ñañequinare ohoeta yʉhʉre. 46 Wahcãña. Isa wahana. Ihñaña. Yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ohõpʉ ahtare, niahye tiquiro.
Jesure ihña tuhtiyequina tiquirore peresu yeahye
(Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11)
47 Tiquiro sa nino watoa ʉsã mehna cjʉ̃no ijimediquiro Juda pehe wihiri. Masa peyequina ahtari tiquiro mehna. Tiquina pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉ tiquina ohoriquina ijiri. Ñoseñe pjĩnine, yucʉ tiãri gʉ̃hʉre cʉori. 48 Coã warore Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro masare ohõ saha ni yahuyu tuhasahye:
—‍Yʉhʉ wahsupu ihmidiquirota ijirota mʉsa ñeheatiquiro. Tiquirore yʉhʉ ihmidi bato ñeheña tiquirore, niahye Juda tiquinare.
49 Sa ye wihiro Jesu cahapʉ duita wahari.
—‍¿Buhegʉ, ijiajari mʉhʉ? ni, tiquirore wahsupu ihmidi.
50 Tiquiro sa ihmigʉ̃ Jesu ohõ saha nidi:
—‍Yʉhʉ acayʉ, ohõpʉre mʉhʉ yei tʉʉ ahtarire yeya mʉhʉ, nidi tiquiro.
Sa ye tiquina Jesure ñehedi.
51 Tiquina sa yegʉ̃ ihñano Jesu mehna cjʉ̃no tiquiro ñoseni pjĩne tʉã we ne, pahia pʉhtoro cahacjʉ̃nore cahmonore dʉte pahrẽ cãri. 52 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Jesu tiquirore yahuri.
—‍Mʉhʉ ñoseni pjĩne ihboya. Apequinare mʉhʉ ñosegʉ̃ tiquina ñose cahmegʉ̃ yariagʉta mʉhʉ. 53 Yʉhʉ Pacʉre yʉhʉre yʉhʉ yedoho dutigʉ̃ tiquiro pehe peyequina angelere doce cururire yʉhʉ cahapʉ ohoboaya tiquiro. ¿Tire masiedajari mʉhʉ? 54 Sa yedohoboriquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta tiquirore yʉhʉre yedoho dutisi yʉhʉ. Yʉhʉ sa dutieragʉ̃ Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ti nidiro sahata sa waharota, nidi tiquiro.
55 Sa ni tuhasa masare yahuri tiquiro:
—‍¿Dʉhse ijiro boro mʉsa ñoseñe pjĩni mehna, yucʉ tiãri mehna yaque bʉcʉrore yero saha mʉsa yʉhʉre ñehena ahtajari? Decoripe Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ mʉsare yʉhʉ buhe dujigʉ̃, mʉsa yʉhʉre ne ñehedari. 56 Sa ijiepegʉ̃ta ahri ijipihtiye sa waharo nine Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ni ojoariro sahata, nidi Jesu.
Tiquirore tiquina sa ñehegʉ̃ ihñana ʉsã tiquiro buhena tiquirore cohã oma cãa wahaʉ ʉsã.
Judio masa pʉhtoa Jesure sinituahye
(Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24)
57 Sa ye tiquirore ñehediquina pahia pʉhtoro Caifa wame tiriquiro ya wʉhʉpʉ ne sahye tiquirore. Ti wʉhʉpʉta marine judio masare buheyequina, bʉcʉna gʉ̃hʉ cahmecoahye. 58 Topʉ Jesure tiquina neagʉ̃ Pedro yoaropʉ tiquinare ihña nʉnʉ tãhye. Sa nʉnʉ tãno Caifa ya wʉhʉre cahmotari sahrĩnore esa, ti sahrĩno puhiapʉ sajãa wahahye. Sajã sa, ti wʉhʉre cohteyequina surara mehna dujiahye. Jesure tiquina dʉhse yegʉ̃ ihñano taro niahye.
59 Sa ye pahia pʉhtoa, apequina pʉhtoa mehna Jesure wejẽ duti duaye, ni mehoñe mehna tiquirore tiquina ñano buhiri dahreatire wacũ macamahye. 60 Tiquina yahusãtire wacũ bocaerahye. Sa wacũ bocaerapeta peyequina masa tiquirore sa ni meho yahusã maca cãhye. Sa ye pʉaro tiquina bato wihiyequina tiquirore yahusãhye tja.
61 —‍Ahriquiro ohõ saha nidi: “Cohãcjʉ̃ wʉhʉre cohã masiaja. Sa cohãgʉ ihtia deco wahaboro ti wʉhʉre pari turi yeitja”, tiquiro nigʉ̃ tʉhou ʉsã, ni yahusã maca cãhye Jesure.
62 Tiquina sa nidi bato pahia pʉhtoro wahcãdʉca sa, Jesure sinituahye:
—‍¿Ahriquina mʉhʉre tiquina yahusãepegʉ̃ta tiquinare yʉhti cahmedajari mʉhʉ? niahye pʉhtoro.
63 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoeperota Jesu sata tʉhotu cãhye. Tiquiro sa yʉhtieragʉ̃ ihñano pahia pʉhtoro pari turi sinituahye tja:
—‍Cohãcjʉ̃ catiriquiro wame mehna poto niña mʉhʉ. Mʉhʉ sa niedagʉ̃ tiquiro mʉhʉre buhiri dahrerota. Yahuya ʉsãre. ¿Cristo Cohãcjʉ̃ macʉta ijiajari mʉhʉ? ni sinituahye tja.
64 Tiquiro sa nigʉ̃pʉta Jesu yʉhtiahye:
—‍Tiquirota ijiaja. Mʉsare poto yahugʉta niaja. Came yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yʉhʉ Pacʉ tutuariquiro cahapʉ tiquiro poto pehepʉ yʉhʉ dujigʉ̃ ihñanata mʉsa. Sa yena ʉhmʉse cjẽ ehmeo cururi bui yʉhʉ ahtagʉ̃ gʉ̃hʉre ihñanata mʉsa, ni yʉhtiahye Jesu.
65 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro pahia pʉhtoro tiquiro sañari suhtirore tʉhrẽ cãhye apequinare “Usua yʉhdʉare”, ni ihña masi dutiro.
—‍Cohãcjʉ̃re pajiro ñano yahuducuro nine ahriquiro. Sa ye tiquiro ñano yahuducuyere tʉho tuhasaja mari. Sa ye topequinata yahusãahdo ahriquirore. Ohõpʉta tiquiro ñano yahuducugʉ̃ tʉhoaja mari basita. 66 ¿Dʉhse yenatari mari yojopʉre ahriquirore? ni sinituahye tiquiro apequina pʉhtoare.
—‍Tiquiro ñari buhiri wejẽ cãno cahmene tiquirore, ni yʉhtiahye tiquina.
67 Tiquina sa nidi bato tiquiro wʉhdoare sihco puti ohõ, tiquirore quẽpeahye tiquina. 68 Tiquirore quẽpe tuhasa, ohõ saha niahye tiquirore:
—‍¿Noa pehe mʉhʉre quẽajari? Cristo ijigʉ ihñedapegʉta yahuya ʉsãre, ni bʉjʉpeahye tiquina.
—‍Tiquirore masiedaga, niahye Pedro Jesure
(Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27)
69 Sa ye ti wʉhʉ cahapʉ ijiri paapʉ quehnoari paapʉ Pedro pehe dujiahye. Tiquiro sa dujigʉ̃ ihñano pahia pʉhtoro cahacjõno tiquiro cahapʉ esaro, ohõ saha niahye:
—‍Mʉhʉ gʉ̃hʉ Jesu Galilea cjʉ̃no mehna ijiri, niahye ticoro.
70 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro, Pedro ohõ saha niahye:
—‍¿Dʉhse ni maca cõo niajari mʉhʉ? Mʉhʉ nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, niahye Pedro ticorore ijipihtiyequina tiquina tʉhoropʉ.
71 Tiquiro sa nidi bato ti paa cjã sahrĩno sopecaha cahapʉ wahahye Pedro. Topʉ tiquiro ijigʉ̃ apecoro cahacjõno tiquirore ihñano, topʉ ijiyequinare ohõ saha niahye:
—‍Jesu Nazare cjʉ̃no mehna ijiri ahriquiro, niahye ticoro Pedrore tja.
72 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro yʉhtiahye:
—‍Cohãcjʉ̃ mehna poto nii niaja. Tiquiro mʉhʉ nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, ni yʉhtiahye Pedro.
73 Sa ye came cjũno topʉ ducuyequina Pedro cahapʉ waha, tiquirore ohõ saha niahye tja:
—‍Poto tjire. Jesu yequina mehna cjʉ̃ ijire mʉhʉ gʉ̃hʉ. Tiquina yero saha yahuducure mʉhʉ, niahye tiquina Pedrore.
74 Tiquina sa nigʉ̃ Pedro yʉhtiahye:
—‍Poto Cohãcjʉ̃ mehna nii niaja mʉsare. Yʉhʉ poto yʉhʉ niedagʉ̃ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre buhiri dahreahro. Tiquirore mʉsa nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, ni yʉhtiahye tiquiro tiquinare.
Tiquiro sa nigʉ̃ta canaca yahuahye. 75 Tiquiro yahugʉ̃ tʉhoro Jesu tiquirore nidire wacũahye. “Canaca tiquiro yahuato pano ‘Jesure masiedaga’, niita mʉhʉ. Ihtia taha waro sa niita mʉhʉ”, Jesu tiquirore nidire wacũahye Pedro. Sa wacũno, ti sahrĩnore wijia, tutuaro utiahye.