2
Jém aŋcoomɨ́yóycuy jém attebet de Caná
Ocmɨ nas tucunaja̱ma, it́ tu̱m aŋcoomɨ́yóycuy jém attebet de Caná jém naxyucmɨ de Galilea, it́t́im jém Jesús ia̱pa. Aŋwejayyajta̱t́im jém Jesús con icuyujcɨɨwiñ iga nɨguiñ ju̱t́ it́ jém aŋcoomɨ́yóycuy. Yaj jém vino, jesɨc Jesús ia̱pa iñɨ́máy:
—Sɨɨp yajneum jém vino.
Jesɨc jém Jesús iñɨ́máy:
—Yo̱mo, ¿t́iiga annɨ́máy iga yajneum jém vino? D́anam núcne jém hora iga aŋwatpa jém milagro.
Jesɨc jém Jesús ia̱pa iñɨ́máy jém icuyo̱xayajpaap jém tɨc io̱mi:
—Wattaamɨ it́u̱mpɨy juuts miñɨ́máypa.
Jemum it́ seis jém tsaamajcuy. Cucómayñeta̱ nɨ iga icheeyajpa icɨ juuts jém judíos icostumbre. Cada jém majcuy iyajpa ochenta o cien litro de nɨ. Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém mozo:
—Comtaamɨ yɨ́pyaj majcuy con nɨ.
Jesɨc moj icomyaj jém seis majcuy hasta wɨ̱ com. Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém mozo:
—Sɨɨp to̱pɨ uxaŋ, nɨ̱gɨ chi̱ɨ jém mayordomo de jém sɨŋ.
Je̱mpɨgam iwatyaj. Jesɨc jém mayordomo iuc uxaŋ jém nɨ jém acse̱tneta̱wɨɨp iga vino, pero d́a ijo̱doŋ ju̱t́ ipɨcyaj jém vino. Pero jém mozo, jém it́opneyajwɨɨp jém nɨ, ijo̱doŋ ju̱t́ ipɨc jém vino. Jesɨc jém mayordomo iŋwejáy jém pɨ̱xiñ jém yoomɨypaap. 10 Iñɨ́máy:
—Jesɨc nawatta̱p sɨŋ, it́u̱mpɨy ichiiba wiñt́i jém más wɨbɨc vino iga iuguiñ jém iamigoyaj. Jesɨc ocmɨ cuando iucneyajum jáyaŋ jém wɨbɨc vino, jesɨc chiiyajta̱p jém vino d́apɨc ja̱ya wɨ̱. Pero mich iniccáyñe jém más wɨbɨc vino hasta sɨɨp.
11 Je̱mpam moj iwat Jesús jém milagro jém attebet de Caná, jém naxyucmɨ de Galilea. Aŋquejayyajta̱ jém pɨxiñt́am iga iniit́ jém Dios ipɨ̱mi. Jém icuyujcɨɨwiñ tsa̱m icupɨcyaj jém Jesús.
12 Jesɨc ocmɨm, nɨc Jesús jém attebet Capernaum. Iwagananɨcyaj ia̱pa, it́ɨ̱wɨtam y jém icuyujcɨɨwiñ. Pero jemum d́a wa̱t́ña ja̱ma tsɨ́yyaj.
Jesús iquebacputpa jém númyajpaap jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m
(Mt. 21:12-13; Mr. 11:15-18; Lc. 19:45-46)
13 Jesɨc jeet́im tiempo núctooba jém pascuasɨŋ jém iwatyajpáppɨc jém judíos. Nɨc Jesús Jerusalén ju̱t́ iwatyajpa jém sɨŋ. 14 Y jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m ipát jém imáyyajpáppɨc jém xix, jém borrego y jém cuucuyaj. Jemum co̱ñyajt́im imesacɨɨm jém icucacyajpáppɨc tumiñ. 15 Jesɨc Jesús ipɨc tu̱m tɨpxi, iwat tu̱m cótsóycuy. Iquebacput it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém it́wɨɨp ma̱stɨcjo̱m con jém xixyaj y jém borregoyaj. Ipatspatsquedáy it́umiñ naxyucmɨ jém icucacyajpáppɨc tumiñ. Ichiputseedáy jém imesayaj. 16 Iñɨ́máy jém pɨxiñt́am jém imáyyajpaap jém cuucuyaj:
—Toptaamɨ jém cuucuyaj aŋsɨ̱cmɨ. Odoy acse̱ttaamɨ anJa̱tuŋ it́ɨc juuts tu̱m mercado.
17 Jesɨc jém Jesús icuyujcɨɨwiñ ijɨ̱syajpa juuts jayñeta̱ jém Dios iŋma̱t́i. Nɨmpa: “Ɨch tsa̱m pɨ̱mi aŋwatpa cuenta mich iñt́ɨc, manJa̱tuŋ Dios.”
18 Jesɨc jém judíos icwácyajpa. Nɨ́mayt́a̱ Jesús:
—¿I̱ mipɨɨmɨ́y iga iŋquebacput jém pɨxiñt́am? Siiga Dios mipɨɨmɨ́y, jesɨc aŋquejaayɨ aɨcht́am tu̱m milagro.
19 Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Mɨswattaamɨ yɨ́p ma̱stɨc, jesɨc jém tucunaja̱ma anactsucumpa e̱ybɨc.
20 Nɨmyaj jém judíos:
—Cuarenta y seis a̱mt́ɨy yo̱xayaj iga iwatyaj yɨ́p ma̱stɨc. ¿Que wɨa̱p inictsucum en tucunaja̱ma?
21 Pero cuando nɨmpa Jesús iga iwatpa e̱ybɨc jém ma̱stɨc, je iŋmatpa de jém imɨjta̱y. 22 Cuando accaata̱p jém Jesús y ocmɨ pɨspa, jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ ijɨ̱syajpa t́i iñɨ́máy jém Jesús. Jesɨc icupɨcyaj jém Dios iŋma̱t́i jém jayñeta̱wɨɨp y jém iŋma̱t́i jém iñɨ́mayñewɨɨp jém Jesús.
Jesús ijo̱doŋ t́i iniit́yaj ia̱namaŋjo̱m jém pɨxiñt́am
23 Jesɨc iganam it́ Jesús jém Jerusalén, cuando iwatyajpa jém pascuasɨŋ, jáyaŋ jém pɨxiñt́am moj icupɨcyaj porque iixyaj jém wɨbɨc milagro jém iwatnewɨɨp. 24 Pero jém Jesús d́a inii̱ayyaj confianza jém pɨxiñt́am, porque ijo̱doŋ t́i iniit́yaj ia̱namaŋjo̱m it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. 25 D́a ixunpa Jesús iga i̱ iŋmadáypa iga tsa̱m malo jém pɨxiñt́am, porque ijo̱doŋ iga tsa̱m it́ mal ia̱namaŋjo̱m.