11
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó ga̱a catúj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén a
Ga̱a ne̱ quinichrunꞌ Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé ga̱ Betania, ne̱ ro̱j chumanꞌ yoꞌ roꞌ, naj nichru̱nꞌ tuꞌva chumanꞌ Jerusalén, ne̱ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó naj ro̱j chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj rque chumanꞌ Betfagé yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a:
―Cavi̱i̱ ro̱j so̱j caꞌa̱nj soj, ne̱ catu̱u̱ ro̱j so̱j chumanꞌ nihánj chumanꞌ na̱j rihaan níꞌ, ne̱ nu̱ꞌ catúj ro̱j so̱j, ne̱ nu̱ꞌ nari̱ꞌ ro̱j so̱j man yoꞌo̱ burró leꞌe̱j yaꞌa̱nj numi̱i a. Dan me se nache̱ ro̱j so̱j man xoꞌ, ne̱ ni̱caj ro̱j so̱j caꞌna̱ꞌ ro̱j so̱j rihanj nihánj á. Ne̱ sese xna̱ꞌanj nii man ro̱j so̱j me cheꞌé ꞌyaj ro̱j so̱j da̱nj ga̱ burró, ne̱ cata̱j ro̱j so̱j: “Síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ achiin xcuu nihánj rihaan chugua̱nj. Ne̱ nu̱ꞌ navij suun rihaan burró nihánj, ne̱ nu̱ꞌ caꞌne̱j uún soꞌ man núj caꞌna̱ꞌ ta̱náj uún núj man burró nihánj ei”, cata̱j ro̱j so̱j á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ catúj ro̱j soꞌ chumanꞌ, ne̱ nariꞌ ro̱j soꞌ man burró leꞌe̱j, ne̱ nicu̱nꞌ xoꞌ rá ꞌo̱ callé rihaan taꞌyaa, ne̱ numi̱i xoꞌ a. Dan me se nache ro̱j soꞌ man xoꞌ a. Ne̱ nicu̱nꞌ do̱j nij yuvii̱ rej yoꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man ro̱j soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Me cheꞌé nache ro̱j so̱j burró ga̱ ―taj nij síí nicu̱nꞌ rej yoꞌ a.
Ne̱ caꞌmii ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nda̱a vaa caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌvej rá nij síí nicu̱nꞌ rej yoꞌ ni̱caj ro̱j soꞌ burró caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ a.
Dan me se nica̱j ro̱j soꞌ burró caꞌnaꞌ uún ro̱j soꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ne̱ cutaꞌ ro̱j soꞌ saga̱nꞌ ro̱j soꞌ xráá burró, ne̱ cavii Jesucristó xráá burró yoꞌ a. Dan me se uchruj ndoꞌo nij yuvii̱ yatzíj saga̱nꞌ nij soꞌ rá chrej, ne̱ achén Jesucristó ga̱ burró yoꞌ rihaan yatzíj a. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ roꞌ, aꞌneꞌ nij soꞌ rcoj raꞌa chruun do̱ꞌ, coj ma̱n tacaan do̱ꞌ, uchruj nij soꞌ rá chrej, ne̱ achén Jesucristó ga̱ burró leꞌe̱j a.
Ne̱ va̱j yuvii̱ ta̱j ya̱a̱n rihaan Jesucristó, ne̱ ꞌnaꞌ yuvii̱ noco̱ꞌ rej xco̱ Jesucristó, ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
―Cara̱a̱ gue̱e̱ níꞌ rihaan Diose̱ ei. ꞌNaꞌ síí caꞌnéé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei. Se lu̱j ndoꞌo me ꞌyaj Diose̱ cheꞌé níꞌ ei. 10 Cuna̱j uxrá vaa ꞌnaꞌ síí gu̱un chij nda̱a vaa guun chij xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j David ga̱a naá ei. Cara̱a̱ gue̱e̱ níꞌ rihaan Diose̱ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ ei ―taj nij yuvii̱ yoꞌ, caguáj nij soꞌ a.
11 Ga̱a ne̱ catúj taranꞌ nij soꞌ rihaan nuvií noco̱o ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man cunuda̱nj nij rasu̱u̱n ma̱n anica̱j rihaan nuvií noco̱o, ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se nichru̱nꞌ gu̱un rmi̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan curiha̱nj uún Jesucristó ga̱ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ nanica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Betania a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó rihaan chruun nuviꞌ chruj raa̱ a
12 Ne̱ yoꞌó güii me se curiha̱nj uún nij soꞌ chumanꞌ Betania, ne̱ naꞌaan rque Jesucristó a. 13 Ga̱a ne̱ ga̱nꞌ nicunꞌ ꞌo̱ chruun ma̱n chruj higó queneꞌen Jesucristó, ne̱ ta̱j coj raa̱ chruun yoꞌ a. Ne̱ cuchiꞌ soꞌ tacóó chruun, ne̱ niꞌya̱j soꞌ, ne̱ taj va̱j a̱ doj chruj ma̱n raa̱ chruun a. Ma̱a̱n na̱nj coj u̱u̱n táá raa̱ chruun yoꞌ a. ꞌO̱ se nuveé tio̱ ma̱n chruj higó me yoꞌ a. 14 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chruun a:
―Daj chiha̱a̱ míj se̱ cumán chruj raá so̱ꞌ cha̱ yuvii̱ a̱ maꞌ ―taj soꞌ rihaan chruun ma̱n chruj higó yoꞌ a.
Ne̱ cuno nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa caꞌmii soꞌ da̱nj rihaan chruun yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij yuvii̱ tuꞌvéj rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií noco̱o a
15 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quirii soꞌ man nu̱ꞌ nij síí tuꞌvéj rasu̱u̱n do̱ꞌ, man nij síí quiránj rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií noco̱o do̱ꞌ a. Ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ nij chruun mesá natuná nii saꞌanj rihaan, ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ chruun xlá ta̱j nij síí tuꞌvéj chaꞌaa̱n a. 16 Ne̱ caráán soꞌ chrej se̱ cata̱ nij yuvii̱ rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ cache̱n nij soꞌ rque nuvií a. 17 Ga̱a ne̱ tucuꞌyón soꞌ man nij síí ma̱n rihaan nuvií, ne̱ cataj soꞌ:
―Ya̱ uxrá danj Diose̱ taj se vaa tucuá Diose̱ rej naꞌvíj nda̱a nij yuvii̱ yaníj rihaan Diose̱ me nihánj á. Tza̱j ne̱ guun tucua̱ síí itu̱u̱ man tucuá Diose̱ nihánj, quiꞌyaj soj na̱nj á ―taj Jesucristó a.
18 Ne̱ cuno nij xrej do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, se‑na̱na̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ nanoꞌ uxrá nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ caꞌve̱e cavi̱ꞌ Jesucristó a. ꞌO̱ se chuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, cheꞌé se caꞌanj ndoꞌo rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno nij yuvii̱ nana̱ tucuꞌyón Jesucristó a. 19 Tza̱j ne̱ caꞌanj güii, ne̱ nichru̱nꞌ gu̱un rmi̱ꞌ, ne̱ curiha̱nj uún Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chumanꞌ Jerusalén caꞌanj nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiranꞌ chruun ma̱n chruj higó raa̱ a
20 Ga̱a ne̱ rej naꞌya̱a̱n yoꞌó güii me se va̱j Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chrej, ne̱ cachén nij soꞌ rej nicu̱nꞌ chruun higó caꞌmii Jesucristó rihaan ga̱a güii quii, ne̱ dan me se yoꞌo̱ nacoo̱ nda̱a yáá nu̱ꞌ chruun yoꞌ a. 21 Dan me se nanuj rá síí cuꞌna̱j Pedró da̱j caꞌmii Jesucristó rihaan chruun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ, maestro. Nacoo̱ nu̱ꞌ chruun caꞌmii chreé so̱ꞌ rihaan ga̱a quii na̱nj á ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan taranꞌ nij soꞌ a:
23 ―Cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱ ei. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa me maꞌa̱n ꞌo̱ síí cata̱j rihaan nda̱a quij xca̱a̱n yoꞌ se vaa cu̱riha̱nj quij rej nicu̱nꞌ quij ne̱ caꞌa̱nj ni̱j quij rque na yaꞌa̱nj, ne̱ sese se̱ guun vi̱j rá soꞌ ne̱ cuchuma̱n ya̱ rá soꞌ se vaa gu̱un nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ, ne̱ ya̱ gu̱un nda̱a vaa cataj soꞌ ado̱nj. 24 Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nu̱ꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ roꞌ, sese cuchuma̱n rá soj se vaa a̱j quiꞌyaj Diose̱ da̱nj cheꞌé soj, ne̱ ya̱ ya̱ gu̱un nda̱a vaa cachíín niꞌya̱j soj ado̱nj. 25 Ne̱ ga̱a nicu̱nꞌ soj achíín niꞌya̱j soj rihaan Diose̱, ne̱ sese vaa cacunꞌ quiꞌyaj yoꞌo̱ soꞌ rihaan soj, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé cacunꞌ tumé tuviꞌ soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cara̱a̱ xꞌnaa Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ cacunꞌ tumé maꞌa̱n soj ado̱nj. 26 Tza̱j ne̱ sese se̱ caꞌvej rá soj cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj tuviꞌ soj rihaan soj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ cacunꞌ tumé maꞌa̱n soj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa xnáꞌanj nii man Jesucristó me síí caꞌneꞌ suun rihaan soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj soꞌ a
27 Ga̱a ne̱ catúj uún Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ chéé Jesucristó rá nuvií noco̱o, ne̱ cuchiꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ, rihaan soꞌ, 28 ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a:
―Me síí caꞌneꞌ suun rihaan so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyáá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ a.
29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Ne̱ vaa yoꞌo̱ nana̱ xna̱ꞌanj ꞌu̱nj man nij soj, ne̱ sese ya̱ cata̱j xnaꞌanj nij soj nana̱ yoꞌ rihanj, ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj me síí caꞌneꞌ suun rihanj a. 30 Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maꞌa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaꞌanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj á ―taj Jesucristó a.
31 Ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Sese cata̱j níꞌ se vaa Diose̱ caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, ne̱ cata̱j Jesucristó rihaan níꞌ me cheꞌé ne cuchuma̱n rá níꞌ nana̱ caꞌmii Juan, cata̱j soꞌ a. 32 Tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee cata̱j níꞌ se vaa maꞌa̱n Juan cavii raa̱ quiꞌya̱j da̱nj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, cheꞌé se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a.
ꞌO̱ se nij yuvii̱ me se síí caꞌnéé Diose̱ nata̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱ me ya̱ síí cuꞌna̱j Juan, rá cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
33 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Ne neꞌen núj me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱ maꞌ ―taj nij soꞌ a.
―Cheꞌé dan se̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj me síí caꞌneꞌ suun rihanj qui̱ꞌyáj nda̱a vaa ꞌyáj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.