5
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ snóꞌo a
Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ nda̱a níchrej tuꞌva na lacuaná yoꞌ, nda̱a rej ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara a. Ne̱ rej yoꞌ me se ta̱j yuꞌuj yuvej rej achinꞌ nii xnangá a. Dan me se nanij Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque rihoo, ne̱ nu̱ꞌ curiha̱nj ꞌo̱ snóꞌo nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán rque yuꞌuj yuvej yoꞌ, ne̱ cuchiꞌ soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ne̱ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán me se cuꞌyón soꞌ cayáán soꞌ rque yuꞌuj yuvej yoꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e nu̱míj nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ agaꞌ ne̱ꞌ man soꞌ a. ꞌO̱ se a̱j uun queꞌe̱e̱ ndoꞌo numíj nij yuvii̱ neꞌ do̱ꞌ, agaꞌ ne̱ꞌ do̱ꞌ, man soꞌ, tza̱j ne̱ cuxraꞌ soꞌ agaꞌ ne̱ꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ neꞌ do̱ꞌ, ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ taj quisíj naquiꞌyaj cama̱nj man soꞌ a. Ne̱ niga̱nj me se nuvi̱i niga̱nꞌ cayáán soꞌ rque nij yuꞌuj yuvej do̱ꞌ, vaj soꞌ xráá quij do̱ꞌ, ne̱ caguáj ndoꞌo soꞌ, ne̱ nica̱j soꞌ yahij siha̱a̱ caꞌneꞌ ndoꞌo soꞌ nee̱ man maꞌa̱n soꞌ uún a.
Dan me se ga̱a queneꞌen soꞌ man Jesucristó se vaa ga̱nꞌ uxrá vaj Jesucristó, ne̱ cunánj soꞌ nda̱a rej va̱j Jesucristó, ne̱ naꞌvíj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―A̱j neꞌén ꞌu̱nj se vaa taꞌni̱j Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo mé so̱ꞌ, Jesús. Me cheꞌé ꞌnáꞌ so̱ꞌ rej né ꞌu̱nj ga̱. Cata̱j xnaꞌanj sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ niꞌya̱j Diose̱ se vaa se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj maꞌ ―taj síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán rihaan Jesucristó a.
Da̱nj caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé se a̱j cataj Jesucristó rihaan soꞌ se vaa: “Rihaan so̱ꞌ na̱na̱ chre̱e nu̱u̱ nimán síí nihánj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj se vaa cu̱riha̱nj so̱ꞌ nimán síí nihánj á”, taj Jesucristó, tza̱j ne̱ ne gu̱un rá nana̱ chre̱e cu̱riha̱nj soꞌ maꞌ.
Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nana̱ chre̱e, ne̱ cataj soꞌ:
―Da̱j cuꞌna̱j so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Ne̱:
―Xꞌneꞌ noco̱o ndoꞌo me núj, ne̱ queꞌe̱e̱ ndoꞌo núj á ―taj nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó, 10 ne̱ cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e yoꞌ rihaan Jesucristó se vaa se̱ caꞌnéé Jesucristó man nij nana̱ chre̱e nda̱a yoꞌó rej yaníj maꞌ.
11 Dan me se rej tacaan rej nicu̱nꞌ nij soꞌ me se chéé ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o xcáá, chá nij xoꞌ coj, 12 ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Caꞌne̱j so̱ꞌ man núj catu̱u̱ núj nimán nij xcáá á ―taj nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó a.
13 Ga̱a ne̱ caꞌvej rá Jesucristó quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ curiha̱nj nij soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ catúj nij soꞌ nimán nij xcáá, ne̱ dan me se ruva̱a̱ uxrá tacaan nicu̱nꞌ tuꞌva na lacuaná rej va̱j nij xcáá yoꞌ, ne̱ ga̱a catúj nij nana̱ chre̱e yoꞌ nimán nij xcáá yoꞌ, ga̱a ne̱ cunánj ndoꞌo nij xoꞌ, caꞌanj nij xoꞌ, ne̱ veé da̱nj vaj nij xoꞌ, ne̱ quinij nij xoꞌ rque na, ne̱ canó xráá nij xoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ dan me se vi̱j míj xcáá me nij xcáá canó xráá rque na a.
14 ”Ne̱ nij síí tumé nij xcáá roꞌ, cunánj nij soꞌ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ ma̱n tacaan do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ se vaa guun, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, 15 ga̱a ne̱ queneꞌen nij soꞌ man síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán a. A̱j nanuû soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ dínj ne soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ a̱j tiꞌinj se snúú soꞌ, ne̱ nuu sa̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, 16 ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij síí queneꞌen yoꞌ rihaan nij yuvii̱ da̱j quiꞌyaj Jesucristó cheꞌé síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán do̱ꞌ, ga̱ nij xcáá do̱ꞌ, 17 ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ cachíín niꞌya̱j nij yuvii̱ rihaan Jesucristó se vaa cu̱riha̱nj soꞌ rej ya̱nj nij soꞌ caꞌa̱nj soꞌ rej yaníj a.
18 ”Cheꞌé dan cavii Jesucristó rque rihoo chéé rihaan na, ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌa̱nj soꞌ ga̱ Jesucristó a. 19 Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌa̱nj soꞌ ga̱ Jesucristó a. Tana̱nj cataj Jesucristó rihaan soꞌ se vaa:
―Cavi̱i̱ so̱ꞌ nánꞌ so̱ꞌ veꞌ tucuá so̱ꞌ rej ya̱nj nij tuvíꞌ so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ cheꞌé so̱ꞌ, ne̱ cata̱j so̱ꞌ se vaa cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ mán so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán a.
20 Ga̱a ne̱ caꞌanj síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rej cuꞌna̱j Chi̱ꞌ Chumanꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó cheꞌé soꞌ a. Ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chala̱ cunii do̱ꞌ, cheꞌé chana̱ chij do̱ꞌ, nahuun sa̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a
21 Dan me se nu̱u̱ Jesucristó rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj uún soꞌ nda̱a níchrej tuꞌva na lacuaná, ga̱a ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ va̱j soꞌ tuꞌva na lacuaná a. 22 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ yoꞌo̱ nij síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ Jairo cuꞌna̱j soꞌ a. Dan me se queneꞌen síí cuꞌna̱j Jairo man Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, 23 ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ dan me se cataj soꞌ se vaa:
―Taꞌníj chala̱ cunii roꞌ, ranꞌ ndoꞌo noꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ noꞌ, ne̱ me rá ꞌu̱nj cuchi̱ꞌ so̱ꞌ veꞌ tucuaj, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ raa̱ noꞌ, ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ noꞌ, ne̱ se̱ caviꞌ noꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Jairo rihaan Jesucristó a.
24 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ soꞌ, ne̱ canocoꞌ uxrá yuvii̱ xcó ro̱j soꞌ, ne̱ nda̱a raan maꞌa̱n chrej va̱j yuvii̱ ga̱ nij soꞌ a.
25 Dan me se scaꞌnúj nij soꞌ vaj ꞌo̱ chana̱ ranꞌ ndoꞌo, ne̱ quisíj chuvi̱j ya̱ yoꞌ xraꞌ ton man noꞌ a. 26 Ne̱ a̱j quiranꞌ ndoꞌo noꞌ sayuun, quiꞌyaj queꞌe̱e̱ nij doctor, ne̱ a̱j cutunꞌ noꞌ cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ a̱ doj nahuun sa̱ꞌ noꞌ quiꞌyaj nij doctor yoꞌ a̱ maꞌ. Tana̱nj doj a̱ ranꞌ noꞌ na̱nj ado̱nj. 27 Ga̱a ne̱ a̱j cuchiꞌ nana̱ rihaan noꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ noꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ rej xco̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ canó raꞌa noꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. 28 ꞌO̱ se guun rá noꞌ se vaa: “Sese cano̱ raꞌaj saga̱nꞌ Jesucristó, ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj”, guun rá noꞌ a. 29 Dan me se síj canó raꞌa noꞌ saga̱nꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ canicunꞌ ton man noꞌ cuaj a. Ne̱ queneꞌen noꞌ se vaa nahuun sa̱ꞌ noꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. 30 Dan me se nu̱ꞌ canó raꞌa noꞌ saga̱nꞌ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ xcaj Jesucristó cuentá se vaa nahuun yuvii̱ quiꞌyaj soꞌ a. Cheꞌé dan canica̱j soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ, cataj soꞌ:
―Me síí canó raꞌa saga̱nꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj soꞌ a.
31 Ga̱a ne̱ cataj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó se vaa:
―Neꞌén so̱ꞌ se vaa raan ndoꞌo vaj nij yuvii̱ ga̱ so̱ꞌ, ne̱ me cheꞌé xnáꞌanj so̱ꞌ me síí canó raꞌa saga̱nꞌ so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
32 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen soꞌ man chana̱ canó raꞌa tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. 33 Ne̱ dan me se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo noꞌ ne̱ nda̱a riꞌíj man noꞌ, ne̱ a̱j neꞌen noꞌ se vaa nahuun sa̱ꞌ noꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj noꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj ya̱ noꞌ rihaan Jesucristó nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj noꞌ a.
34 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a:
―Nahuún so̱ꞌ cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj, nocoj. Veꞌé caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ á. Ga̱a̱ nu̱cuáá so̱ꞌ, ne̱ a̱j xꞌnéj nu̱ꞌ chiꞌii̱ yoꞌ xráá so̱ꞌ na̱nj ei ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a.
35 Ataa navi̱j caꞌmii Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí cavii tucuá síí cuꞌna̱j Jairo, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jairo a:
―A̱j caviꞌ taꞌníí so̱ꞌ, ne̱ taj cheꞌé cara̱a̱ chrúú so̱ꞌ rihaan maestró a̱ maꞌ ―taj síí ꞌnaꞌ cataj xnaꞌanj rihaan Jairo a.
36 Dan me se cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii síí caꞌnaꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Jairo a:
―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cuchuma̱n ya̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
37 Dan me se ne caꞌve̱j rá Jesucristó canoco̱ꞌ a̱ doj nij yuvii̱ man soꞌ, ne̱ ma̱a̱n Pedró do̱ꞌ, Jacobo do̱ꞌ, Juan tinúú Jacobo do̱ꞌ, caꞌvej soꞌ canoco̱ꞌ man soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ soꞌ rihaan veꞌ tucuá Jairo, ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa taꞌvee uxrá nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ a. 39 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá veꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
―Me cheꞌé taꞌvee ndoꞌo nij soj ga̱. Ne cavi̱ꞌ chala̱ cunii nihánj maꞌ. Ma̱a̱n se otoj u̱u̱n noꞌ na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
40 Ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a. Tza̱j ne̱ quirii Jesucristó man cunuda̱nj nij yuvii̱ xeꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ man rej chala̱ cunii do̱ꞌ, man nii chala̱ cunii do̱ꞌ, man vaꞌnu̱j nij síí caꞌnaꞌ ga̱ soꞌ do̱ꞌ, ne̱ catúj soꞌ rá cuartó na̱j chala̱ cunii yoꞌ a.
41 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó raꞌa chala̱ cunii, ne̱ cataj soꞌ rihaan chala̱ cunii yoꞌ a:
―Talita, cumi ―taj soꞌ rihaan noꞌ xnaꞌánj aꞌmii maꞌa̱n soꞌ a. Ne̱ se‑na̱na̱ soꞌ taj: “Na̱xagaa so̱ꞌ, chala̱ cunii”, taj nana̱ caꞌmii Jesucristó rihaan chala̱ cunii yoꞌ a.
42 Nu̱ꞌ caꞌmii Jesucristó nana̱ dan, ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ chala̱ cunii yoꞌ, chéé noꞌ cuaj a. Nahuun iꞌna̱ꞌ noꞌ a.
Ne̱ chala̱ cunii va̱j chuvi̱j yoꞌ me noꞌ a.
Ne̱ nij síí queneꞌen, tza̱j ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ a. 43 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ uxrá Jesucristó suun rihaan nij soꞌ a:
―A̱ ꞌó yuvii̱ se̱ cataj xnaꞌanj nij soj rihaan da̱j quiꞌyáj cheꞌé chala̱ cunii maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa rque̱ nii do̱j se chá cha̱ noꞌ a.