10
Uy tyø ngøna'tzøtyam comi tzøqui
Ø mi va'ṉjajmonguy tøvøta'm, por eso su'ṉbøjtzi va'cø mi mustamø que mumu ya'møcta'mbø ndø janda tzu'ṉgutam oy ityaj o'nacøcø'yi; y mumu o cøtyaj majromo. Y o'nacøcø'yi y majromo o nø'yøyaje como seña que Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo ityaju. Mumu cyu'tyaj tumbø milagropø cu'tcuy Diosis chi'yajupø. Y mumu tyo'ṉyaj tumbø milagropø nø' Diosis chi'yajupø. Porque mumu tyo'ṉyaj nø' milagrpø tza'om pujtupø. Jic tza' tu'ṉajpati maṉu. Hasta jut ma'nøyaju pøn, jiṉdi ma'ṉøque't tza'; y jic tza' Cristotite. Pero aunque jetse o vityaj Moisesji'ṉ, Diosis ja syunø jujche chøcyajuse vøtita'mbø'is. Por eso ca'yaju, jiṉdi tzø'yaju ja ijnømømø.
Mumu jetse tujcu va'cø ndø tzi' cuenta que ji'n vyøj va'cø ndø aṉsun yatzita'mbø tiyø como jujche oyse chøcyaj ji'quista'm. Ni u ndø ñgøna'tzøtyam comi chøqui como vene'aṉbø'nis chøcyajuse. Jetse ijtu jachø'yupø: “Po'csyaj pøn jen vi'cyaju, jen tyo'ṉyaj 'yujcuy, y jicye'c te'nchuṉyaju va'cø maṉ møjtzøyaje”. Ni uy ndø møtzi nø'ijtam yomo como vene'aṉbø'nis chøcyajuse jicsye'c, y tumbø jama'omo ca'yaj veintitrés mil. U ndø tzøctam ndø coja va'cø ndø ndzøjquista'm a ver jujche ndø toya'ṉøtyamba ndø Comi'is, como vene'aṉbø'nis chøcyajuse jicsye'c, y tza'nis cyø'sca'yaju. 10 Ni u mi ñømu que ji'n vyøj nø chøjcuse Diosis, jujche vene'aṉbøn nømyajuse jicsye'c; y yaj ca'aṉdocoyaju Diosis cyø'vejupø angelesis.
11 Mumu jetse o tucyajque't ñe'cø va'cø chi'yaj cuenta eyapø'is jujche tø tucpa o'ca ndø tzøcpa jetse. Y it ja'yøyupø va'cø ndø aṉmandyamø va'cø jana ndø tzøctam jetse tø øjta'm tø nøc'ijtøtyamupø yøṉ jama cyo'yajcutimete. 12 Aunque mi ṉgomo'pya que ji'n ma mi ṉgyojapa'te, jajmecøsti itø va jyana mi ṉgyojapa'tø. 13 Aunque jujche mi ṉgyomprobatzøctøjpase a ver o'ca maṉba mi ṉgyec coja'omo, igual jetseti tzøjquisyajtøjque'tpa aunque iyø. Pero muspa ndø va'ṉjam Dios que ñe'c Diosis ji'n tø jajmbø'i. Porque ji'n mi yac tzøjquistøji más que ji'n mi ndone'csye'ṉomo. Porque cuando mi ñchøjquistøjpa, maṉba mi ṉgyotzoṉ Diosis va'cø mi ñømbutø.
14 Jetcøtoya ø ndøvø nøsunupø'tzi, cuendatzøc mi ⁿvin. U mi ṉgøna'tzøtyam ni tiyø lo que ji'ndyet Dios. 15 Como tum pøn ñø'ijtu'is qui'psocuy maṉba ndø o'nøye, jetse mi o'nøndyamba mitzta'm como si fuera ijtuse mi ṉgui'psocuy. Mi ne'ṉgø muspa mi ṉguipstamø o'ca viyuṉbø tiyø nø ndzamu. 16 Cuando ndø o'nøtyamba Dios va'cø cyømasa'nøy mbaso, y cuando ndø ndo'ṉba uva'is ñø' cømasa'ṉøyupø va'cø ndø jajmundzøc ndø Comi; entonces jet señate que tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamu mumu pøn ndø Comiji'ṉ. Porque parejo ndø va'ṉjamdamba ti chøc øtzcøtoya ñø'pinji'ṉ ndø Comi'is. Y cuando ndø venbø'pa pan y ndø cø'spa muma'ṉgø'yta'm, jet señatique't que tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamba ndø Comiji'n. Porque parejo ndø va'ṉjamdamba que ndø Comi'is chi'ocuyaj vyin tø øtzcøtoyata'm. 17 Porque pan tumbøtite, y tø øtz vøtita'mbø chøṉø. Pero vøti aṉbøn ndø cø'spa tumbø pan, jet seña que tumbø cumgusye tø tucpa tø vøtitambø'is, como tumbø pønse.
18 Cuendatzøctam nascøsta'mbø Israel pøn jujche ityaju. Lo que tzi'ocuyajtøjupø va'cø yaj ca'tøj altarcøsi, jet vi'cyajpa parejo y jetse tumø tzøcyajpa jetsepø va'ṉjajmocuji'ṉ. 19 Entonces tzøj cuenda ti ma'ṉbø ndzame: tum comi tzøqui ji'ndyet ni tiyø, ni sis tzi'ocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya ji'ndyet ni tiyø. 20 Pero nø'mbøjtzi que lo que ji'n vya'ṉjamyaje'is Dios chi'ocuyajpapø, para yatzipø espiritucøtoya chi'ocuyajpati, Dioscøs ji'n chi'ocuyaje. Pero ji'n ø sun jetse va'cø mi ndyumø'ijtam yatzipø espirituji'ṉ. 21 Entonces o'ca ndø Comi'is byaso'ombø ndø ndo'ṉapya, yatzipø espiritu'is ñe' ji'n mus ndø ndo'ṉayø. O'ca ndø Comi'is myesa ndø cøvi'cøjapya, ji'n mus ndø ngøvi'cøjay yach espiritu'is ñe. 22 Ji'ṉ mus ndø yaj qui'sca Dios va'cø ndø covi'cøjay yatzita'mbø espiritu'is myesa. Porque Dios más pømi'øyu que ji'n tø øtzta'm.
Tiene que va'cø tø nasundandøjø
23 Viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø, pero ji'n mumu vøj va'cø ndø tzøcø. Jetse viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø; pero hay veces jetse ni i ji'n mus ndø cotzoṉ más va'cø vya'ṉjam Dios. 24 Ji'n mus ndø qui'ps va'cø ndø tzøc mumu tiyø ndø ne'jcøtoya. Tiene que va'cø ndø qui'psø jujche muspa ndø cotzoṉ ndø tøvø.
25 Muspa mi ṉgyøyin vi'ca lo que ma'ajtøjpa ijtumø vi'cuy ma'a, jana mi ṉgui'psø o'ca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu. 26 Porque nas y mumu tiyø jetcøs itpapø ndø Comi'is señe.
27 O'ca tum pø'nis mi ⁿvyejambya va'cø mi ñøvi'ngø tyøcmø, y ji'n vya'ṉjame'is ndø Comi, o'ca syunba mi myavø, muspa mi myavø. Y muspa mi vi'ngø lo que mi ñchi'tøjpapø, jana mi ṉgui'psø o'ca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu. 28 Pero o'ca mi ñchajmatyøjpa: “Yøṉø tzi'ocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya”, entonces u mi vyi'ṉgu, va'cø jana yaj cojapa't oyu'is mi ñchajmaye jetse. Porque je'is qui'pspa o'ca ji'n vyøj ndø vi'ngø. 29 Ji'ndyet mijtzi maṉba ṉgui'pstame que ji'n vyøj va'cø ndø vi'ṉgø; jej mi ñchajmayupø'is, je'is maṉba qui'psi que ji'n vyøjø ndø vi'ṉgø. Pero viyuṉete jic ji'n mus nømø que øtz nø ndzøjcupø que cojate nada más porque ñe'c cyomo'pya que cojate. 30 Oca yøscøtoya'm ⁿnøjapyøjtzi Dios ø ṉgu'tcucøtoya, ji'n vøj va'cø topa'o'nøyøjtzi nø ngu'tu ancø lo que ticøtoya ⁿnøja'yø Dios yøscøtoya. Pero de todos modos øtz ji'n mus vi'ngø. 31 Entonces jujche nac mi ⁿvyi'ctamba, mi ⁿ'yuctamba, aunque ti mi ndzøctamba, tiene que va'cø mi ndzøctam mumu va'cø yaj queja que Dios myøja'ṉombøte. 32 Uy mi ndzøc ni tiyø va'cø jana mi yaj quec mi ndøvø coja'omo, ni Israel pøn, ni griego pøn, ni Dioscøtoya tu'myajpapø; va'cø jana mi yaj quec ni iyø coja'omo. 33 Jetze øtz ndzøcpa mumu tiyø va'cø chø'yaj contento mumu pøn. Ji'ndyet ø ⁿvingøtoya me'ndzepø vøjpø tiyø, sino vøti pøngøtoyatze me'tzpa, va'cø cyotzocyajø.