14
Herodes Ɔtã Maɖoe Ndupiedze Yohanes.
Ɔwi gɔmɔ ne, Herodes gɔ nto ɔɖe sigara i Galilea ɔnɔ Yesu iso itɔ̃me. Ne ɔto ɔɣere ɔ̃ marabaradze sɔ, “Ndupiedze Yohanes loɔta ɔbɔrɛ i makpise ame ɔpia ngbã! Ne ɔso ɔba ɔle ɔto ɔbara awawãra ɔbara ngbɔ ne.”
Tɔtɔ ne, Herodes ɔtã mamɔɛ̃ Yohanes manyi wũ marara i iyo. Ɔbara ngbɔ ala Herodia gɔ nɖe ɔ̃ ɔnyiibi Filipo ɔre ɔso. Alasɔ Yohanes ɔɣere Herodes sɔ, “Mmara iitã ɔri sɔ aayiri fɔ ɔnyiibi ɔre Herodia.” Ne ɔso Herodes ɔbie sɔ ɔ̃aɖoe wũ, ɣɛɛ ɔnigã ma Yudase alasɔ masɛ mabu Yohanes lɛ Ɣaa kanyaɖidze.
Iyi nɛ i Herodes ɔɖe ɔ̃ iɣeyi ne, Herodia ɔbi bitɛ ɔba ɔ̃atɔ ɔte maturi ma loba mmɔ gɔ ibua ipia Herodes isoɣɔ. Ne ɔkã ndamu ɔɣɛ sɔ, “Loatã-ɔ ira biara nɛ aakarɛ me.”
Ɔbirɔ̃gomi ɔnyi ɔɣere wũ sɔ ɔkarɛ Ndupiedze Yohanes iti. Ne ɔso ɔsɛ ɔ̃aɣere igara sɔ, “Tã me Ndupiedze Yohanes iti i kategelei iso ngbe kiniɔ.” Itɔ̃me nɛgbe ɔbo Herodes so, ɣɛɛ kumɛgɔ ɔkã ndamu i makpakpa ma nsigu wũ i ɔpɔrɔ̃ iti katɔ̃ ɔso ne, ɔpia sɔ masɛ maatu Yohanes iti mabɔ ɔbirɔ̃gomi. 10 Ne ɔso ɔpia masɛ maatu Yohanes iti i ngbegɔ ɔrɛ i iyo. 11 Masu ituriti masia i kategelei iso masu mabɔ ɔbirɔ̃gomi fiɛ ka ɔsu ɔkɛlɛgu ɔ̃ ɔnyi. 12 Gɔ Yohanes marasuãdze ɔnɔ ne, masɛ maasu wũ masɛ maabiara fiɛ ka masɛ maaɣere Yesu.
Yesu Ɔtã Maturi Gbodzoo Aɖera Maɖe.
13 Gɔ Yesu ɔnɔ nnɛ loba Yohanes iso ne, ɔbo i ɔkolo ame ɔwara ɔkɛlɛ ngbegɔ i maturi na. Ɣɛɛ gɔ maturi gbodzoo ɔtsue ne, masɛ ngba mabɔrɛ i ma simagɛ̃ ame makɛlɛ ɔ̃ kɔrɛ. 14 Gɔ Yesu ɔso ɔbɔrɛ i ɔkolo ame fiɛ ɔnya maturi gbodzoo ma loba ne, ma ara ɔɖo wũ kayiri fiɛ ɔsa mma nto manyɛ.
Yesu Ɔtã Maturi Gbodzoo Aɖera Maɖe.
15 Kutsuɛ ɔwi ne ɔ̃ marasuãdze ɔbore mabo wũ maɣere wũ sɔ, “Kaɖe ɔɔro, fiɛ ngbe ɔdzorogu ayo ame ne ɔso ɖi ma ɔri si makɛlɛ ngorowase maabie aɖera maɣa maɖe.”
16 Yesu ɔtã ma mmuai sɔ, “Iinya sɔ maakɛlɛ ne mi mɔmɔ mitã ma irere maɖe.”
17 Ne marasuãdze ɔɣere wũ sɔ, “Abolo abo aru gu akpɛ fɛ̃a anyɔ kere nɖe aɖera wa boba.”
18 Ne Yesu ɔɣere ma sɔ, “Misu mibɔ me i ngbe.” 19 Ɔɣere maturi sɔ masɛ i karɔ̃ i sikua iso fiɛ ka ɔsu abolo abo aru gu akpɛ fɛ̃a anyɔ, ɔnyɔ kato ɔpɛ Ɣaa siba. Ɔbɛbɛse ɔsu ɔtã ɔ̃ marasuãdze sɔ masu maɣɛɣɛ maturi. 20 Gɔ ma ɔɖuɖu ɔɖe ara mami fiɛ marasuãdze ɔsa nwa lobuburi kanya ne, ayi kusɛsɛi kuweo-kunyɔ. 21 Mma loɖe aɖera wamɔ aaɖe lɛ marɛrɛ̃ kukpi kuru gɔ maika marɔ̃go gu mabiɛtɛ.
Yesu Ɔsɛ I Galilea Itubu Iso.
22 Ɔluwɛ̃ Yesu ɔtã ɔ̃ marasuãdze ɔya mabo i ɔkolo ame sɔ mawara makɛlɛ si ɔ̃ wũ ɔɖi maturi tsɔra ɔri. 23 Gɔ ɔ̃ɔɖi ma ɔri ɔro ne, ɔya ɔkɛlɛ kabemi iso ɔsɛ ɔ̃akparama kayi. Si iabara kutsuɛ buɛɛ ne, Yesu ɔnɔwɛ̃ loɔkuti ɔɣɛ i mmɔ. 24 Ɔwi gɔgbe ame ne, ɔkolo ka ɔsia i itubu ndɛ̃, awɛ to akpɛ̃ fiɛ ndu to misɛgu ɔkolo mikpesegu.
25 Ɔɖesɛrã ne, Yesu ɔsɛ i ndu iso ɔba ɔ̃atu ɔ̃ marasuãdze. 26 Gɔ manya wũ ɔsɛ i ndu iso ne, ɔtu ɔkpa ma maɣɛ sɔ, “Kpise ɔɖe!” Mala kulu i ifɔ̃ ame.
27 Ɣɛɛ ɔluwɛ̃ ne, Yesu ɔɣere ma sɔ, “Mina ɔtu! Midaanigã. Mme loɖe!”
28 Ne Petro ɔɣere wũ sɔ, “Bosate, si fɔ mɔmɔ aɖe ne, kpere me sɔ losɛ i ndu iso loba fɔ kɔrɛ.”
29 Yesu ɔtã mmuai sɔ, “Ba!”
Ne ɔso Petro ɔso ɔbɔrɛ i ɔkolo ame ɔtsɛ isɛ i ndu iso ikɛlɛ Yesu kɔrɛ. 30 Ɣɛɛ gɔ ɔnya kumɛgɔ i ɔwiri to ɔkpɛ̃ teteree ne, ɔnigã ɔtsɛ ndu iwã. Ne ɔla kulu teteree sɔ, “Bosate, ɖi me!”
31 Ɔluwɛ̃ Yesu ɔɖi kɔrɔ̃ ɔmɔɛ̃ wũ ɔɣere wũ sɔ, “Fɔ kafɔkaɖe ɔtɛgɛlɛ, be ɔso fiɛ ato awararã?”
32 Ma inyɔɔ ɔya mabo i ɔkolo ame kere ne ɔwiri ɔnyua ɔkpɛ̃ ne. 33 Ne ɔso marasuãdze ma i ɔkolo ame ɔpɛ agɛgɛ̃ matã Yesu maɣɛ sɔ, “Gbaã ne, Ɣaa Ɔbi aɖe!”
Yesu Ɔsa Manyɛse I Genezaret.
34 Gɔ mawara itubu ne, maba maabo ɔkpokpo gɔ i Genezaret karɔ̃ iso. 35 Maturi ɔnya Yesu maɖi ite, ne ɔso masɛ maakɔ manyɛse ma ɔɖuɖu mpia i abuiti wamɔ ame ɔɖuɖu mabɔ wũ. 36 Mapɛ wũ nrɔɔ̃ sɔ ɔtã manyɛse si mapɛgu bidɛ ɔ̃ awu kutsueti. Mma ɔɖuɖu lopɛgu wũ ɔna isosarɛ.