10
Cornelio tʉjʉ Pedro ĩ vare queti
To bajiri Cesarea vãme cʉti macajʉre, Cornelio vãme cʉtigʉ ñañuju ĩ. Surara mesare coderã ʉjʉ ñañuju romano masʉ. Italia sitana surara ʉjʉ ñañuju ĩ. To bajiri cojomo cõro masa cõro ñarãre rotigʉ ñañuju ĩ. Jud'io masʉ me ñaboarine, quẽnaro Diore ĩre rʉ̃cʉbʉoyuju, ĩ ya viana rãca. Jud'io masare maioro bajirãre quẽnaro ĩnare yirẽmorũgũñuju ĩ. Tocãrãcarʉ̃mʉne Diore ĩre sẽnirũgũñuju. To bajiri cojorʉ̃mʉ ñamicajʉa tʉsato, ángel ĩre ruyuaĩoñuju, Corneliore.
Quẽnaro ĩre ĩamasucõañuju Cornelio. Ĩ tʉjʉre sãjaejacõari,
—¡Cornelio! —ĩre yiyuju ángel.
To ĩ yiboajaquẽne, ĩre cʉdibesuju maji. Ĩre güigʉ ñari, ĩre ĩacõa ñañuju Cornelio. To bajigʉne,
—¿Ñie bojati mʉ? —ĩre yiyuju Cornelio.
To ĩ yirone,
—Diore ĩre mʉ sẽnisere ajivariquẽnarũgũami. Maioro bajirãre mʉ ejarẽmosere quẽne ĩavariquẽnarũgũami. To bajiri mʉre quẽnaro yigʉagʉ yami. To bajiri, Jope vãme cʉti macajʉre ñaami Simón Pedro vãme cʉtigʉ. Ĩre jirã varonare ĩnare cõaña mʉ. Gãji Simón vaibʉcʉrã gasene sudi, to yicõari vasojoari quẽnorimasʉ ya vijʉre ñaami Simón Pedro, ʉtabʉcʉra tʉjʉ ñarivire —ĩre yiyuju ángel, Corneliore.
To yigajanocõari, ĩre vaveocoasuju ángel. Ĩ vato bero, jʉarã ĩre moabosarimasare to yicõari, ĩ surarare quẽnaro Diore ajirʉ̃cʉbʉogʉre quẽne ĩre jiyuju Cornelio. Ĩnare jicõari, ángel ĩre ĩ gotirere ĩnare gotiyuju. To yigajanocõari, Jope macajʉ ĩnare varotiyuju.
To ĩ yicõariarã, gajerʉ̃mʉ ʉ̃mʉrecaji ñaro Jope maca tʉ tʉsasujarã ĩna. To ĩna bajirone, vi rijo tũnajʉ mʉjacõari, Diore ĩre sẽniñuju Pedro. 10 Yoaro Diore sẽniñagʉ̃ ñari, ñiorijacoasuju. To bajiri gãjerãre ĩre ĩna bare quẽnobosañasere yuyuju ĩ. To ĩ bajiñarone, ado bajise ĩre ruyuaĩoñuju Pedrore: 11 Õ vecajʉ ʉ̃mʉagasero soje jãnacoasuju ti. To bajicõari, sudijãi jairijãi jʉajacatʉa gaja ñiacõari yorujiocõariarore bajiro rujiayuju ti. Rujiadi, ĩ tʉjʉ ejayuju. 12 Tojʉre ñañujarã vaibʉcʉrã jediro. Jẽnirã, vʉrã, ãña quẽne, ñajediro ñañujarã ĩna. 13 Ĩ tʉjʉ ti ejaro, ado bajiro yi ocaruyuyuju õ vecajʉ, Pedrore:
—Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña mʉ. Ĩnare sĩacõari, baya —ĩre yi ocaruyuyuju.
14 Tire ajicõari ado bajiro yiyuju Pedro:
—Babeaja yʉ. Rẽoriarãre divatojʉane baĩabeticajʉ yʉ —boca yicõañuju Pedro.
15 To ĩ yirone, quẽna ocaruyuyuju:
—“Rẽore ñaja”, yibesa. “Baya” Dios ĩ yisema, quẽnase ñaja —yi ocaruyuyuju.
16 Idiajijʉ ĩre bajiĩocoasuju ti. To baji, tudimʉjacoasujarã. 17 Tire ĩacõari, “¿Ñie ũni yʉre bajiati ti?”, yitʉoĩañuju Pedro. To ĩ yiñarone, Simón vaibʉcʉrã gasene sudi, to yicõari vasojoari quẽnorimasʉ ĩ ñarijʉre gãjerãre sẽniĩacõari ĩ ya vi soje tʉre ejayujarã Cornelio ĩ cõariarã. 18 Ejacõari,
—¿Adi vire Simón Pedro vãme cʉtigʉ ñati? —yiyujarã ĩna.
19 Pedro ĩ ĩasere ĩ tʉoĩañarone, ado bajiro ĩre gotiyuju Esp'iritu Santo:
—Idiarã ʉ̃mʉa mʉre macarã ejama. 20 Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ĩnare ĩagʉ̃ rujiasa mʉ. Tʉoĩarejaibecʉne vasa, yʉ cõarã ĩna ñajare —Pedrore ĩre yiyuju Esp'iritu Santo.
21 To bajiri, ĩna tʉre rujiacõari,
—Yʉne ñaja mʉa macagʉ̃. ¿No bajiro yirã vadi mʉa? —ĩnare yiyuju ĩ.
22 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Pedrore gotiyujarã ĩna:
—Yʉa ʉjʉ Cornelio yʉare cõami. Surara ʉjʉ ñaami. Quẽnaro Diore ajirʉ̃cʉbʉoami. “Quẽnase yigʉ ñaami”, ĩre yama jud'io masa jediro. To bajiri ado bajiro ĩre gotiyuju ángel: “Cornelio ajiya mʉ. Simón Pedrore jiaya mʉ. To yicõari ĩ gotisere quẽnaro ajiba mʉ”, yʉa ʉjʉre ĩre yiyuju ángel —yiyujarã Cornelio ĩ cõariarã, Simón Pedrore.
23 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Pedro:
—Ado sãjaaya maji. Rãioato yaja. Yʉ tʉ cãniña maji —ĩnare yiyuju Pedro.
To yi, gajerʉ̃mʉ ĩna rãca vasuju yuja. Sĩgʉ̃ri Jopeana Jesúre ajitirʉ̃nʉrã, ĩ rãca vasujarã, ĩre baba cʉti vana.
24 To bajiri gajerʉ̃mʉ, Cesarea vãme cʉti macajʉ ejayujarã ĩna. Ĩna ejaroto rĩjoro, ĩ yarãre, to yicõari, ĩ babarãre quẽne ĩnare jirẽoñuju Cornelio, “Simón Pedro ĩ gotisere ajito mani” yigʉ. 25 To baji, vi tʉjʉ ĩna ejarone, Pedrore bocaãmirʉ budiasuju Cornelio. Ĩre bocacõari, gʉsomuniari tuetuyuju, Pedrore rʉ̃cʉbʉogʉ. 26 To ĩ yijare,
—Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña mʉ. Mʉre bajirone masʉ ñaja yʉ quẽne —Corneliore ĩre yiyuju Pedro.
27 To yi, gãmerã ñagõrãne vijʉ sãjacoasujarã yuja. Sãjaejacõari, jãjarã ejacõari, bajiñarãre ĩnare ĩañuju Pedro.
28 Ĩnare ĩacõari, ado bajiro gotiyuju ĩ:
—Yʉa jud'io masa, gãjerã masa ya vire yʉa sãjajama, to yicõari, no bojarijʉ gãjerã masa rãca yʉa vʉsajama, yʉa ʉjarã ĩna rotisere cʉdimena yirãja yʉa. Tire ajiriarãja mʉa. To bajiro ti bajiboajaquẽne, Dioma ado bajiro yʉre yimasimi: “ ‘Quẽnaja’ yʉ yisema quẽnase ñaja. ‘Rẽore ñaja’ yibesa mʉ”, yʉre yimasimi Dios. To bajiri, “Jud'io masʉ ñaboarine gãjerã masa rãca yʉ ñajama, quẽnacõaja ti”, yimasiaja yʉ yuja. 29 To bajiri mʉa ocare ajicõari, tʉoĩarejaibecʉne vabʉ yʉ. To bajiri, ¿no bajiro yato yirã, yʉre bojacõari mʉa? —ĩnare yiyuju Pedro.
30 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Cornelio:
—Cãnʉ babarirʉ̃mʉ rĩjoroagarʉ̃mʉ, ñamicajʉa, ado cõro muiju ĩ tʉsatone Diore sẽniñamasimʉ yʉ. Ĩre yʉ sẽniñarone, sudi bʉto botise sãñacõari, yʉre ruyuarʉ̃gʉ̃masimi ángel. 31 Ruyuarʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro yʉre gotimasimi: “Diore ĩre mʉ sẽnisere ajivariquẽnarũgũami. Maioro bajirãre mʉ ejarẽmosere quẽne ĩavariquẽnarũgũami. To bajiri mʉre quẽnaro yigʉagʉ yami. 32 To bajiri, Jope macajʉ Simón Pedro vãme cʉtigʉre jiaya. Gãji Simón, vaibʉcʉrã gasene sudi, to yicõari vasojoari quẽnorimasʉ ya vijʉre ñaami, ʉtabʉcʉra tʉjʉ ñarivire”, yʉre yimasimi ángel. 33 To ĩ yijare, guaro mʉre jicõamasimʉ yʉ. Quẽnaro vayuja mʉ. Ado mʉ ejajare, variquẽnaja yʉa. Adojʉre Dios ĩ ĩaro rẽjamʉ yʉa, ñajediro mʉre ĩ gotirotirere ajirʉarã —Pedrore ĩre yiyuju Cornelio.
Cornelio rãcanare Pedro ĩ gotire queti
34 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro gotiyuju Pedro yuja:
—Ajimasiaja yʉ yuja. Gãjerã masare ĩ mairo rẽtoro jud'io masare maigʉ̃ me ñaami Dios. 35 No bojarãre Diore mani rʉ̃cʉbʉojama, quẽnaro mani yijama, cojoro cõrone manire ĩavariquẽnaami Dios. 36 Dios ĩ ejarẽmose rãca yʉa yarã Israel ñamasir'i jãnerabatiare ĩnare gotimasiorũgũaja yʉa, ñajediro ʉjʉ Jesucristo sʉorine Diorãca quẽnaro ĩna ñaroti quetire. 37-38 Jesús, Nazaret vãme cʉti macagʉ ĩ bajirere masirãja mʉa. Galilea vãme cʉti sitajʉ oco rãca Juan ĩre ĩ bautizariaro bero, Esp'iritu Santore, to yicõari, ĩ masisere Jesúre cõañumi Dios. To bajiro ĩ yicõar'i ñari, masare quẽnaro yicudicami, Galilea sitanare, to yicõari Judea sitanare quẽne. Ĩna ʉsʉrijʉre vãtia sãñarãre, vãtiare ĩnare bureacudicami. Tire masirãja mʉa. 39 Ti jedirore ĩacajʉ yʉa Jesús ĩ gotiroticõasʉocana, Jerusalén vãme cʉti macajʉ yicatire quẽne. To bajiro ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩacama ĩna. 40 To bajiro ĩre ĩna yiboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne, ĩre catiocõari, “Ĩnare ruyuaĩoña”, Jesúre ĩre yiyumi Dios. 41 Jediro masa mere Jesúre ĩre ruyuaĩorotiyumi. Rẽmojʉne Jesús ĩ bajicatire gotirona ĩ cũcana yʉa ñajare, “Ĩre catioyumi Dios” yʉa yimasirotire yigʉ, ĩre ruyuaĩorotiyumi. To bajiri, Jesús ĩ tudicatiro bero, ĩ rãca ba, idi, yicajʉ yʉa. 42 “Catirãre, bajireariarãre quẽne ĩna yisere ĩacõĩarocʉre Jesúre ĩre cũñumi Dios”, yʉare yigoticudiroticami Jesús. 43 Diore gotirẽtobosamasiriarã ĩna ñaro cõrone Jesús ĩ bajirotire ucamasiñujarã ĩna. To bajiro yirã ñari, no bojarãre, Jesúre ajitirʉ̃nʉrãre, rojose ĩna yisere Dios ĩ masiriorotire ucamasiñujarã —yiyuju Pedro.
Dios ĩ cõagʉ̃ Esp'iritu Santo jud'io masa mere ĩnare ĩ ejasʉore
44 Ĩnare ĩ gotimasio ñarone, Dios ĩ cõagʉ̃ Esp'iritu Santo ĩnare ejayuju ĩ. 45-46 To ĩ bajirone, ricatiri rĩne oca ñagõsʉoyujarã ĩna, quẽnase Diore yirʉ̃cʉbʉorã. Tire ĩacõari, “Jud'io masa mere quẽne ejaami Dios ĩ cõagʉ̃ Esp'iritu Santo” yirã ñari, no yimasibesujarã Pedro rãca ejariarã jud'io masa. 47 To bajiri, ĩ rãcanare ado bajiro ĩnare gotiyuju Pedro:
—Yʉre ajiya yʉ yarã. Esp'iritu Santo, manire ĩ ejacatore bajirone ĩnare quẽne ĩ ejajare, ¿mani rãcagʉ nijʉane, “Oco rãca ĩnare bautizabeticõato” yigʉ magʉ̃mi? —ĩnare yiyuju Pedro. 48 To yicõari, —“Jesús sʉorine Dios yarã ñaama” yirã, oco rãca ĩnare bautizaya mʉa —ĩ rãcanare ĩnare yiyuju Pedro.
To bajiri, ĩna bautiza ecoro bero, “Vabesa maji. Yʉa rãca ñacõaña”, Pedrore ĩre yiyujarã Cornelio rãcana.