21
Re Pablo rutz'amon bey chin binak pa Jerusalén
Y tak xe'kaya' can re hermanos, yoj xojoc-a chupan re barco, y choj xojba chupan jun lugar rubini'an Cos y re lugar re' jun isla roma pa mar c'o-va. Y c'a pa ruca'n k'ij tak xojel-a chire', xojapon chupan jun chic lugar re pa mar chuka' c'o-va rubini'an Rodas. Y tak xojel-a pa Rodas, xojapon pa tenemit rubini'an Pátara. Y chire' pa Pátara xbakela' jun barco re niba pa Fenicia. Xojoc-a chupan, y xojba. Y jare' tak xkatz'at re lugar rubini'an Chipre, y re' pa mar chuka' c'o-va y ja pa ka-lado izquierdo xc'ue-va can, roma re barco re ac'ayon kachin, xa choj pa Siria nibo-va. Y ja re pa tenemit Tiro xojapon-va, roma re barco ruc'uan-a ejka'n chin nuya' can chire'. Y xe'kacanoj re hermanos re jec'o chire', y vuku' k'ij xojc'ue' quiq'uin, y re hermanos re' xquibij cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén, roma ja re Espíritu Santo re xsekresan chiquivach che c'o nuc'alvachij re Pablo pa Jerusalén. Tak xk'ax re vuku' k'ij kojc'ue-va chire', xkaban kabanic chin yojba. Y conojel re hermanos je'quic'ualon re quixiylal y re cajc'ual, xojque'jacha' can chuchi-mar. Y chire' chuchi-mar xojxuque-ka y xkaban orar. Y tak xkaban despedir-ki', can xkak'etela-ki'. Y yoj xojoc-a chupan re barco, y re hermanos xe'tzolaj cho tak cachoch.
Y tak xojel-pa pa Tiro chin xojba pa Tolemaida, jare' re ruq'uisibal k'ij re xkaban pa rue-mar. Y chire' pa tenemit Tolemaida xkaya' can ruxnokil-quivach re hermanos, y xojc'ue' jun k'ij quiq'uin. Y pa ruca'n k'ij re Pablo y yoj re yoj ruchibil xojel-a chire' pa Tolemaida, y xkatz'am-a bey chin yojba pa tenemit Cesarea. Jac'a tak xojapon, xojba charachoch re Felipe re nitzijon re utzulaj ruch'abal re Dios. Reja' jun chique re vuku' diáconos re xe'vilin quichin re malcani' tak ixoki' pa Jerusalén. Y xojc'ue-ka charachoch re Felipe. Y reja' jec'o je caje' rumi'al re man je'c'ulan-ta, y reje' niquitzijoj re nibex chique roma re Dios. 10 Y c'o-yan jun ca'e-oxe' k'ij kojc'ue-va chire' pa tenemit Cesarea, tak jun ache rubini'an Agabo xapon chuka' chire' pa Cesarea. Reja' pitinak pa Judea, y reja' can nutzijoj re nibex cha roma re Dios. 11 Y tak reja' xapon chakatz'etic, xbo'rc'ama-pa jun cinturón chin re Pablo, y riq'uin re' xuximila' ruk'a-rakan reja' mismo, y c'are' xubij: Re Espíritu Santo rubin chua che re rajaf re cinturón re', quire' xtiban cha coma re israelitas tak xtapon pa tenemit Jerusalén, y c'are' xtiquijach pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta, xcha'.
12 Y tak xkac'axaj quire', yoj y re hermanos aj-Cesarea camas xkac'utuj utzil cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén. 13 Pero re Pablo xubij chaka: ¿Anchique roma tak yex niya' pa bis re vánma riq'uin la yixok'? Yen man c'a nimpokonaj-ta vo xa yinquimisas pa Jerusalén rutzij re Ajaf Jesús, c'alapa' xe yinxim, xcha' re Pablo.
14 Y roma man xojtiquir-ta xkak'at-ka, xaxe xkabij cha: Ja-ta re nurayij re Ajaf nibanataj, xojcha'.
15 Y c'are' xkabanala-a kabanic chin xojba pa tenemit Jerusalén. 16 Y can jec'o hermanos aj-Cesarea re xe'oc-a kachibil. Y chiquicojol reje' binak jun hermano re aj-Chipre, y rubini'an Mnasón. Reja' c'o chic che tiempo runimam-pa re Ajaf Jesús, y c'o jun rachoch pa tenemit Jerusalén y ja chire' re xojec'ue-va.
Re Pablo nuban visitar re Jacobo
17 Y tak xojapon pa tenemit Jerusalén, camas c'a ye'qui'cot re hermanos tak xojquic'ul. 18 Y pa ruca'n k'ij kachibil-a re Pablo xbakatz'eta' can re Jacobo. Tak xojapon riq'uin re Jacobo, conojel re achi'a' re je ec'uay quichin re hermanos quimalon-qui' chire'. 19 Re Pablo xuya' ruxnokil-quivach, y c'are' che ja'jun che ja'jun xutzijoj re xuban re Dios chiquicojol re vinak man je israelitas-ta, roma reja' banayom-pa re samaj re'. 20 Y tak xquic'axaj re xubij re Pablo chique, reje' xquiya' ruk'ij re Dios, y xquibij cha re Pablo: Hermano, camas c'a niqui'cot re kánma roma re xatzijoj-ka chaka, pero jec'o man quire-ta chiquivach. Rat can ataman chic che can pa mil israelitas re quiniman chic rube' re Jesucristo, y ja reje' re ye'bin che can nic'atzin che niban re nubij chupan re ru-ley re Moisés. 21 Y tzijon can chique che rat nabij chique re israelitas re jec'o pa tak nic'aj chic lugares, che man tiquiban ronojel re nubij re ru-ley re Moisés, che man tiquiban re circuncisión chique re cajc'ual, y chuka' man tiquiban re nic'aj chic re rubin can re Moisés che tiban. 22 ¿Andex xtakaban vocame? Roma tak xtiquinabej-pa che yatc'o vova', can xte'quimalo-qui'. 23 Más otz tabana' re xtakabij chava: Jec'o je caje' achi'a' chakacojol yoj re c'o quisujun cha re Dios che niquiban, y xa chua'k-cabij re nitz'akater re k'ij. 24 Ca'c'uaj-a, y tijosk'ij-ivi' quiq'uin y tiya' cha re Dios re nubij re ley chin re Moisés. Y ja rat calok'o ronojel re nic'atzin. Y c'are' reje' xtiquijuc'-a pa quijalom. Vo xa rat xtaban ronojel re xkabij chava, re vinak man xtiquinimaj-ta re nitzijos chavij che rat man naban-ta re ru-ley re Moisés, xa xtiquibij che can nanimaj-va re ley. 25 Y chique re man je israelitas-ta re quiniman chic re Jesús, xkatz'ibaj-yan-a chij re na'oj re c'a nakatzijoj-ka. Xaxe xkachalabej chique che man tiquitaj ti'ij chin jun chicop re xquimisas y sujun chic chach jun imagen re xa vinak banayon-ka, che man tiquitaj quic', man tiquitaj ti'ij re c'a c'o quic' ruc'uan, ancha'l re quich'acul re chicop ye'jik' tak ye'quimisas, chuka' re achi'a' y re ixoki' man tiquicanola-qui' chin ye'macun, xe'cha' cha re Pablo.
26 Y re Pablo xe'ruc'uaj-a re je caje' achi'a' re', y ruca'n k'ij tak xquijosk'ij-a-qui' y xe'ba pa rachoch re Dios re c'o chire' pa tenemit Jerusalén, chin xbequibij jampa' xtitz'akater re k'ij chin che ja'jun che ja'jun xtiquiya' cha re Dios re nic'atzin che niquiya'.
27 Y tak nitz'akater-yan re vuku' k'ij, re Pablo c'o chire' pa rachoch re Dios, y jare' tak xtz'et coma nic'aj israelitas re ye'pa quila pan Asia. Y re israelitas re' xquiya' chuka' quina'oj re nic'aj chic quivinak israelitas chin xquitz'am re Pablo. 28 Y tak xquitz'am, cof xe'ch'o y xquibij: ¡Kojito', kojito', yex kavinak israelitas! Ja ache re' re nibiyaj ronojel tenemit, y ye'rutijoj re vinak che man tiquiban re nubij chupan re ley chin re Moisés, y itzel chuka' nich'o chij re rachoch re Dios re c'o vova' pa tenemit Jerusalén. Q'uiy chuka' re nubij chakij yoj re yoj israelitas, y vocame je'rucusam-pa vinak re man je israelitas-ta, ancha'l xa man rachoch-ta re Dios nuban cha re lok'olaj jay re'.
29 Quire' niquibila' re vinak, roma quitz'eton pa tenemit Jerusalén che re Pablo junan binak riq'uin re Trófimo re aj-Efeso, y reje' xquinojij che ja re Pablo re ec'uayon-apo chin re Trófimo pa rachoch re Dios.
30 Y conojel re vinak chin re tenemit Jerusalén xe'yacataj, y jonanin je'pitinak. Y can quikararen re Pablo, xquilisaj-pa chire' chupan re rachoch re Dios. Y can jare' xe'tz'apes can re ruchi' tak jay chin re rachoch re Dios. 31 Y niquiquimisaj-yan re Pablo. Pero xapon rutzijol riq'uin re coronel re ec'uay quichin re soldados, che re vinak chin re tenemit Jerusalén je'yacatajnak. 32 Mare' re ache re' can cha'nin c'a xe'rumol-pa re achi'a' re jec'o pa ruk'a', re soldados y re capitanes, y jonanin xe'ba anche' quimalon-va-qui' re vinak. Y re vinak, can xe xe'quitz'at, xquitanaba' ruch'ayic re Pablo. 33 Y re coronel xtiquir xjelon-apo riq'uin re Pablo, xbo'rtz'ama-pa, y xutak ruximic cha ca'e' cadenas. Y c'are' xuc'utuj anchique ache re', y andex rumac xuban. 34 Y re coronel man can-ta xuc'axaj otz re tzij xquibila', roma camas je q'uiy vinak jec'o chire'. Jun-va niquibij re nic'aj, y jun-va niquibij re nic'aj chic, y can jun pa quichi' tak quire' niquibij. Mare' xubij che tic'uax-a re Pablo coma re soldados chupan re jay anche' jec'o-va reje'. 35 Jac'a tak je'binak chach re gradas re jec'o chach re anche' jec'o-va re soldados, re soldados re' xquitzekej re Pablo chicaj, roma re vinak camas yacatajnak quiyoval. 36 Y conojel re vinak re' can je'tzakatal-a chiquij, y jun pa quichi' niquiban y niquibila': ¡Tiquimisas re Pablo! ye'cha'.
Re Pablo nich'o chiquivach re vinak
37 Y jac'a tak nicusas-yan-apo chupan re jay anche' jec'o-va re soldados, re Pablo xubij cha re coronel: ¿La c'o como modo yinch'o ba' aviq'uin? xcha'.
Y re coronel xubij cha re Pablo: ¿Y rat yach'o chuka' pa quich'abal re aj-Grecia? 38 Entonces ¿mana-ta rat re ache aj-Egipto re c'o chic che tiempo que'yacataj chij re gobierno je ruchibil je caje' mil quimisanel tak achi'a', re xquimol-qui' chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha? xcho'x.
39 Pero re Pablo xubij: Yen can yin jun israelita re xinalax pa Tarso, re jun namalaj tenemit re c'o pa Cilicia. Y ninc'utuj utzil chava che taya' k'ij chua chin che yinch'o ba' chiquivach re vinak.
40 Y re coronel xuya' k'ij cha chin tich'o. Y re Pablo xpa'e' chire' chach tak gradas, y xubam-pa señas chiquivach re vinak chin que'tane-ka. Y tak man jun chic nik'ajan, reja' xbech'o-pa chiquivach pan hebreo, re quich'abal re israelitas:
21:3 Jue 10.6; 2 S 8.6; Is 7.2; Mt 4.24; Lc 2.2; Hch 15.23, 41; 18.18. 21:4 Hch 20.23. 21:5 Sal 95.6; Mr 1.40; Hch 7.60. 21:5 1 R 8.54; Hch 9.40; 20.36. 21:8 Hch 8.26. 21:8 Hch 8.40; Ef 4.11; 2 Ti 4.5. 21:8 Hch 6.5. 21:9 Jl 2.28; Hch 2.17. 21:10 Hch 11.28. 21:11 Hch 21.33; Ef 6.20; 2 Ti 2.9. 21:13 1 Co 4.9; 2 Co 4.10; Fil 1.20; 2 Ti 4.6. 21:13 Hch 20.24; Ro 8.35. 21:13 Col 1.24. 21:14 1 S 3.18; Mt 26.42; Lc 22.42. 21:17 Hch 15.4. 21:18 Hch 15.13; Ga 1.19; 2.9; Stg 1.1. 21:19 Hch 15.12; Ro 15.18. 21:19 Hch 20.24; 1 Co 3.5-8. 21:20 Hch 22.3; Ga 1.14. 21:21 Hch 6.14; Ga 5.1. 21:24 Nm 6.2, 13, 18; Hch 18.18. 21:24 1 Co 9.20. 21:25 1 Co 8. 21:25 Lv 17.14. 21:25 Gn 9.4. 21:25 1 Co 5.1, 9, 11; 10.8; 1 Ts 4.3; He 13.4. 21:26 Hch 24.18. 21:26 Nm 6.13. 21:27 Lc 21.12; Hch 4.3; 5.18; 26.21; 2 Co 4.9. 21:28 Hch 6.13. 21:28 Hch 25.8. 21:29 Hch 20.4; 2 Ti 4.20. 21:30 2 R 11.15. 21:32 Hch 23.27. 21:33 Jue 15.13; Hch 22.25-29. 21:33 Hch 12.6; 28.20. 21:33 Hch 20.23. 21:34 Hch 21.37; 22.24; 23.10, 16. 21:36 Lc 23.18; Jn 19.15; Hch 22.22. 21:39 Fil 3.5. 21:39 Hch 9.11. 21:40 Hch 22.2; 26.14.