25
Diez nome iira queori mera buheñumi Jesu
Eropi Jesu dipaturi õpa arĩ queorire weremi buhenemogʉ daja:
—Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri diez nome erã wadiro dopa ãhraa: Diez nome árĩñuma. Yuju ñami erã, erã sihãgori dipuru mera mojoto diridigʉre bocatĩrirã wañuma. Erã mera majarã nome cinco nome pee masibirã nome árĩñuma. Gajirã nomepʉ cinco nome pee masirã nome árĩñuma. Pee masibirã nomepʉ erã sihãgori dipurure ʉyʉ dicʉri dipurure aĩquererã erã gohrotoburire aĩabiriñuma. Pee masirã nomepʉ erã sihãgori dipurure dicʉri dipurure aĩ gaji ʉyʉ dipuru sãre erã gohrotoburire aĩañuma. Eropirã mojoto diridigʉ ĩgʉ yoja deyobiricʉ̃ erã nome wʉja pũricʉ̃ carĩa wañuma. Eropiro ñami deco gaguinigʉ cariñumi: “Peeque, mojoto diridigʉ arigʉ carimi. Ĩgʉre bocatĩrirã arique,” arĩ gaguiniguigʉ cariñumi. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã nome wahgã, erã sihãgori dipurure amuñuma. Eropirã pee masibirã nomepʉ, gajirã nomere pee masirã nomere õpa arĩñuma: “Gʉa sihãgori dipuru yariro iiaa. Eropirã merogã mʉa ya ʉyʉre oque gʉare,” arĩ serẽriñuma erã nome. Erã eropa arĩ serẽquerecʉ̃ ta pee masirã nomepʉ õpa yʉhriñuma: “Gʉa ya ʉyʉ mʉare ocʉ̃ árĩpehrerãre sihajabiriboca. Eropirã ʉyʉ duarã pohro mʉa basi asũrã waque,” arĩ yʉhriñuma pee masirã nomepʉ. 10 Eropirã pee masibirã nome asũrã wañuma. Erã eropa wara pʉhrʉ mojoto diridigʉ erañumi. Ĩgʉ eracʉ̃ ĩha, erã amutuhanirã nome pee masirã nome ĩgʉre bocatĩriñuma. Ĩgʉ mojoto diriri bosenʉgue ĩgʉ mera ĩarã wañuma. Eropirã erã bosenʉ erã iri wihigue ñajara pʉhrʉ, disiporore biacãñumi. 11 Pʉhrʉgue pee masibirã nomepʉ erariñuma. “Opʉ, gʉare pãgũque,” arĩriñuma erã nome. 12 “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉare masibeaa yʉhʉ,” arĩñumi ĩgʉ erã nomere.
13 Yʉ dujariburinʉre iri hora sãre ne masibeaa mʉa. Eropirã pee masirã nome erã yare õaro amutuha erã corediro dopa ta õarã, ñeri marirã ãhri coreque mʉa sã, arĩ weremi Jesu.
Niyeruseri oroseri queorire wereñumi Jesu
14 Eropa arĩ weretuha õpa arĩ queorire moa buhenemomi daja gʉa sãre:
—Irisubu yʉ dujariburinʉ ĩgʉ wihi opʉ iidiro dopa árĩroca. Wihi opʉ árĩñumi. Ĩgʉ gajipʉgue curigʉ wagʉ, ĩgʉre mohme corerãre sihubeoñumi. Eropigʉ erãre ĩgʉ yare coredoreñumi. 15 Eropa coredoregʉ erã dibu masiropẽ erãre niyeruserire wajapagariserire oñumi. Yujugʉre cinco mil seri oroserire oñumi. Gajigʉre pe mil seri oñumi. Gajigʉre yuju mil seri oñumi. Erãre otuha waha wañumi. 16 Eropigʉ cinco mil seri ĩgʉ odigʉ mata iriseri mera gajinore asũñumi. Ĩgʉ asũra mera duagʉ gaji cinco mil seri wajatanemoñumi ĩgʉ. Eropigʉ diez mil seri mera dujañumi. 17 Eropigʉ pe mil seri ĩgʉ odigʉ mata ĩgʉ ora pʉhrʉ ta iriseri mera gajinore asũñumi. Ĩgʉ asũra mera duagʉ gaji pe mil seri wajatanemoñumi. Eropigʉ wapicʉri mil seri opañumi. 18 Yuju mil seri ĩgʉ odigʉpʉ gobe seha, iri gobegue dibuñumi iriserire dibugʉ.
19 “Pʉhrʉ yoara pʉhrʉ erã opʉ goerañumi. Eropa eragʉ ĩgʉ niyeruseri mera erã wajatanemorare queobu ĩgʉre mohme corerãre sihubeoñumi. 20 Eropigʉ cinco mil seri ĩgʉ odigʉ ĩgʉ opʉ pohrogue eja, diez mil seri wiañumi ĩgʉre. “Cinco mil seri yʉre ohabʉ mʉhʉ. Ĩañatagʉ. Iriseri mera gaji cinco mil serire wajatanemoabʉ,” arĩñumi ĩgʉre. 21 “Õaro iiaya mʉhʉ. Mʉhʉ õagʉ yʉ dorediro dopa ta iidigʉ ãhraa. Eropigʉ dohpaguere wʉaro mʉ mohmeborore apigʉra. Eropigʉ yʉ mera mucubirique,” arĩñumi ĩgʉ opʉ ĩgʉre. 22 Eropigʉ pe mil serire aĩdigʉ sã ĩgʉ opʉ pohrogue eja, wereñumi ĩgʉre: “Pe mil seri yʉre ohabʉ mʉhʉ. Ĩañatagʉ. Iriseri mera gajiseri pe mil seri wajatanemoabʉ,” arĩñumi ĩgʉ. 23 “Õaro iiaya mʉhʉ. Mʉhʉ õagʉ yʉ dorediro dopa ta iigʉ ãhraa. Merogãre õaro iiaya mʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere wʉaro mʉ mohmeborore apigʉra. Eropigʉ yʉ mera mucubirique mʉhʉ,” arĩñumi ĩgʉ opʉ.
24 “Eropigʉ yuju mil serire aĩdigʉpʉ, ĩgʉ opʉ pohrogue eja, wereñumi ĩgʉre: “Opʉ, mʉhʉ turaro mohmedoregʉ ãhraa. Eropigʉ gajirãre mohmedorequeregʉ oteri moogʉ árĩqueregʉ ta mʉ dihta iri dʉcare aĩa. 25 Mʉhʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ mʉre güiabʉ. Eropa güigʉ gobe seha, iri gobegue mʉ niyeruserire dibucãbʉ. Ĩañatagʉ. Ohõ ãhraa mʉ ya niyeruseri,” arĩñumi ĩgʉ ĩgʉre. 26 “Mʉhʉ ñegʉ butagʉ ãhraa. Yʉre, ‘Mʉhʉ gajirãre mohmedorequeregʉ mʉ dihta iri dʉcare aĩa,’ arãa mʉhʉ yʉre. 27 ¿Mʉhʉ yʉre eropa arĩqueregʉ ta, duhpigʉ yʉ óraserire niyeru diburi wihigue dihbubirari mʉhʉ? Mʉ erogue dibugʉ iriseri mera wʉaro wajata­nemoboaya. Irire mʉhʉ iicʉ̃ dujaragʉ wajata­nemoboaya yʉhʉ,” arĩñumi opʉ ĩgʉre. 28 Eropa arĩgʉ gajirã ĩgʉre mohme corerãre doreñumi ĩgʉ: “Niyeruserire emaque ĩgʉre. Diez mil seri opagʉpʉre oque. 29 Árĩpehrerã baja oparãre onemogʉra. Moorãpʉre merogã erã opaquerecʉ̃ ta erãre emapehocãgʉra. 30 Ihĩ mohme coregʉ duhpibu árĩbeami. Naitĩarogue ñerogue cóãcãque ĩgʉre. Erogue ĩgʉ turaro ore, bʉjawereri mera ĩgʉ gʉcʉri cũridihugʉcumi,” arĩñumi opʉ, arĩ weremi Jesu.
Dipuwaja moaborore wereñumi Jesu
31 Eropi Jesu werenemomi:
—Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩpehrerã anyua mera doregʉ dujarigʉca. Eropa dujarigʉ opʉ doarogue yʉ gosesiriri mera doagʉca. 32 Eropa yʉ doacʉ̃, yaharã anyua i yeba majarãre árĩpehrerãre yʉ pohro gameneorãcoma. Erãre gameneora pʉhrʉ pe curu dʉca wagʉra erãre. Oveja ĩhadibugʉ ĩgʉ iiro dopa ĩgʉ cabrare ĩgʉ dʉca waro dopa ta masare dʉca wa dobogʉra. 33 Eropa dʉca wagʉ oveja dopa árĩrãre õarãre yʉ diayepʉ dobogʉra. Eropigʉ cabra dopa árĩrãre, ñerãre yʉ copʉpʉ dobogʉra. 34 Yʉ eropa iira pʉhrʉ yʉhʉ árĩpehrerã tauro opʉ yʉ diayepʉ doarãre õpa arĩ weregʉra: “Yʉ Pagʉ mʉare õaro iigʉcumi. I yebare ĩhacũnugudigʉgue ta mʉa ya árĩburire ĩgʉ opʉ árĩrore amuyutuhami Goãmʉ. Eropirã dohpaguere ĩgʉ amuyudiroguere árĩrã arique. 35 Yʉ oaboacʉ̃ ĩarã mʉa yʉre barire obʉ. Yʉ ñemesibucʉ̃ mʉa yʉre tĩabʉ. Mʉa pohro yʉ curicʉ̃ yʉre ĩha masibiriquererã yʉre õaro bocatĩribʉ mʉa. 36 Suhri marigʉ yʉ árĩcʉ̃ ĩarã mʉapʉ yʉre suhrire sãbʉ. Dorecʉcʉ̃ mʉa yʉre ĩarã aribʉ. Peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre yʉre ĩarã aribʉ,” arĩgʉra õarãre. 37 Yʉ eroparĩcʉ̃ peerã õarãpʉ yʉre serẽpirãcoma: “Opʉ, ¿dohpárĩcʉ̃ mʉ oaboacʉ̃ mʉre barire ori gʉa? ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ ñemesibucʉ̃ mʉre tĩari gʉa? 38 ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉre ĩha masibiriquererã õaro bocatĩriri gʉa? ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ suhri marigʉ mʉ árĩcʉ̃ mʉre suhri sãri gʉa? 39 ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ dorecʉcʉ̃ o peresugue mʉ árĩcʉ̃ sãre mʉre ĩarã ejari gʉa?” arĩrãcoma yʉre. 40 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃ peegʉ yʉhʉ õpa erãre yʉhrigʉca: “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Oã yaharã mera majagʉ bu árĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta, mʉa ĩgʉre eropa ta õaro iibʉ. Eropa árĩgʉre eropa iirã, yʉre iiro dopa iirã tiiaa mʉa,” arĩ weregʉra erãre.
41 “Õarãre yʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ, copʉpʉ árĩrãre ñerãre yʉ árĩpehrerã tauro opʉ õpa arĩgʉra: “Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moamorã ãhraa mʉa. Yʉ mera dujabiricãque. Peamegue waque mʉa. Iri peame ne yaribeaa. Watĩ, ĩgʉ yarã anyua sã erã árĩborore iri peamere iimi Goãmʉ. 42 Yʉ oaboacʉ̃ mʉa yʉre barire obiribʉ. Yʉ ñemesibucʉ̃ mʉa yʉre tĩabiribʉ. 43 Mʉa pohro yʉ curicʉ̃ yʉre masibirã bocatĩribiribʉ. Eropa ĩacãbʉ. Suhri marigʉ yʉ árĩquerecʉ̃ ta, yʉre suhri sãbiribʉ mʉa. Dorecʉgʉ yʉ árĩcʉ̃, peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre eropa ĩacãbʉ mʉa yʉre,” arĩ weregʉra erãre ñerãre. 44 Yʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã yʉre serẽpirãcoma: “Opʉ, ¿mʉ oaboacʉ̃, mʉ ñemesibucʉ̃, gʉa masibigʉ mʉ árĩcʉ̃, suhri marigʉ mʉ árĩcʉ̃, dorecʉgʉ mʉ árĩcʉ̃, peresugue mʉ árĩcʉ̃, dohpárĩcʉ̃ gʉapʉ mʉre itamubiriri?” arĩ serẽpirãcoma yʉre. 45 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃ yʉhʉ erãre õpa arĩ weregʉra: “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Oã yaharã mera majagʉre bu árĩgʉre mʉa ne itamubiribʉ. Eropa árĩgʉre mʉa itamubirã, yʉre ta itamubeaa mʉa,” arĩ weregʉra erãre. 46 Eropigʉ erãre eropa dipuwaja moaniguicãgʉcumi Goãmʉ. Erã eropa dipuwajacʉri ne pehresome. Eropirã õarãpʉ ʉmʉri nʉcʉ õaro árĩrãcoma, arĩ weremi Jesu.