26
Pahia oparã, mʉrã mera Jesure wejẽdiañuma
Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53
Iri árĩpehrerire ĩgʉ buhera pʉhrʉ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre weremi:
—Penʉ pʉhrʉ Pascua árĩroca. Irire mʉa masia. Irisubure yʉhʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñearãcoma. Ñeha yʉre crusague wejẽrãcoma, arĩmi ĩgʉ gʉare.
Irisubu ta pahia oparã, mʉrã sã gamenereñorã. Caifa pahia opʉ ya wihi gamenereñorã erã. Ero gamenere, erã gʉyari mera Jesure ñeha erã wejẽburire game weretamurã iiñorã.
—Bosenʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre ñeabiricãrã. Masa gʉa ĩgʉre ñeacʉ̃ ĩarã gua gamenerenijarã gamequeãbocoma, arĩrã iiñorã erã erã basi.
Nomeo poresuri mera Jesure pipeopo
Mr 14.3-9; Jn 12.1-8
Irisubure Simo cami boadigʉ ya wihi árĩmi Jesu. Gʉa sã árĩbʉ. Ĩgʉ árĩri maca Betania waĩcʉri maca árĩbʉ. Iri wihi ĩgʉ baro watope yujugo nomeo poresuri aĩgãri, Jesu dipuru weca pipeomo. Iri poresuri alabastro waĩcʉdiru dicʉri deco, igo pipeori deco wajapagari deco árĩbʉ. Igo eropa pipeocʉ̃ ĩarã gʉa Jesu buherã guarã õpa arĩnʉgabʉ:
—¿Duhpigo igo irire eropa iisirimaacãri? Iri poresurire duaboañumo. Eropa duago wʉaro niyerure wajataboañumo. Eropa wajatago, mojomorocʉrãre iri niyerure oboañumo, arĩbʉ gʉa ĩgʉ buherã.
10 Gʉa eroparĩcʉ̃ ĩagʉ, Jesu gʉare weremi:
—¿Duhpirã eropa arĩri mʉa igore? Yʉre õaro iigo iimo. 11 Mojomorocʉrãpʉ mʉa mera eropa árĩniguirãcoma. Eropirã mʉa erãpʉre omasia. Yʉpʉ i yebare mʉa mera eropa árĩniguisome. 12 Yʉre erã yaaboro core yʉ dʉpʉre amuyugo, poresuri mera sũhumo yʉre. 13 Eropigʉ diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrero i yebaguere õari buherire erã wererogue igo õpa iirare wererãcoma. Erã eropa werecʉ̃ peerã masa bajarã igore guñarãcoma, arĩ weremi Jesu gʉare.
Juda Iscariote Jesure ĩhaturirãre ĩgʉ ĩhmuburire erã mera weretamuñumi
Mr 14.10-11; Lc 22.3-6
14 Irisubure yujugʉ gʉa mera majagʉ Juda Iscariote pahia oparã pohrogue ejapʉ. 15 Eja, erãre serẽpipʉ.
—¿Jesure mʉare yʉ ĩhmucʉ̃ dipẽ wajayerãcuri yʉre mʉa? arĩ serẽpipʉ erãre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃, erã ĩgʉre treinta seri plataserire oñorã. 16 Erã eropa ocʉ̃ Judapʉ Jesure ĩgʉ ĩhmuburinʉre corenipʉ.
Jesu ĩgʉ buherã mera ĩgʉ baturinʉ árĩyoro
Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26
17 Eropi bʉgabiriri panre erã baburinʉ bosenʉ árĩnʉgarinʉ árĩbʉ. Eropirã gʉa Jesu buherã ĩgʉ pohrogue waha serẽpibʉ ĩgʉre:
—¿Nohonogue bosenʉ mari baburire amudoregʉ obeori mʉhʉ gʉare? arĩbʉ ĩgʉre.
18 Gʉa eroparĩcʉ̃ ĩgʉ gʉare weremi:
—Jerusaléngue waque. Ero mʉa bocagʉre õpa arĩ wereque: “Marire buhegʉ mʉre õpa arĩ weredoreami: ‘Yʉ ñero tariboro merogã dʉhyanijaa. Pascua árĩcʉ̃ yʉhʉ, yʉ buherã mera mʉ ya wihi gʉa barãca,’ arĩ weredore obeomi gʉare,” õpa arĩ wereque iri wihi opʉre, arĩ obeomi Jesu gʉare.
19 Eropirã gʉare ĩgʉ dorediro dopa ta iirã, Pascua árĩcʉ̃ gʉa baburire amubʉ gʉa.
20 Eropi iri ñamire gʉa mera doce ĩgʉ buherã mera bagʉ árĩmi Jesu. 21 Gʉa barisubu ĩgʉ gʉare weremi:
—Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Yujugʉ mari mera majagʉ ta yʉre ĩhaturirãre ĩhmugʉcumi yʉre, arĩ weremi ĩgʉ gʉare.
22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã gʉapʉ bʉrigã bʉjawererã, ĩgʉre serẽpinʉgabʉ gʉa yujurãyeri.
—Opʉ, ¿yʉ ãhriri mʉre ĩhmubu? arĩ serẽpibʉ.
23 Gʉa eropa arĩ serẽpicʉ̃ ĩgʉ yʉhrimi:
—Yʉ baripare yʉ mera yoso bagʉ ta ãhrimi yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu. 24 Iribojegue erã yʉre arĩ gojadiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sĩrigʉca. Yʉre ĩhaturirãre ĩhmudigʉpʉ ñetariaro tarigʉcumi. Eropiro ĩgʉpʉre ĩgʉ masa dehyoabiricʉ̃ õaboya. Ñero taribiriboñumi, arĩmi Jesu.
25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉre ĩhaturirãre ĩhmubu Juda ĩgʉre serẽpimi:
—Buhegʉ, ¿mʉre ĩhmubu ãhriri yʉhʉ? arĩ serẽpimi ĩgʉ.
—Ʉ̃ ʉ. Mʉhʉ ta ãhraa, arĩmi.
26 Eropa arĩ weretuhaja gʉa barisubu Jesu panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩmi. Eropa arĩtuha irire nuha gʉare ĩgʉ buherãre gueremi.
—Ire aĩ, baque. I yʉ dʉpʉ ãhraa, arĩmi ĩgʉ.
27 Eropa arĩtuha ĩgʉ ihriripare aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, gʉare omi.
—Mʉa árĩpehrerã ire ihrique. 28 I yʉ di ãhraa. Bajarã ñero erã iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropigʉ yʉ di cóãgʉca. Eropa sĩrigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro ii ojogorocʉgʉca. 29 Mʉare arĩgʉ tiiaa. Yʉ Pagʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue mʉa mera igui deco mama decore ihrigʉca. Mari erogue ihriboro core i igui decore dipaturi ihrinemosome yʉhʉ, arĩmi Jesu gʉare.
Pedro “Jesure masibeaa,” ĩgʉ arĩ gʉyaburiñere wereñumi Jesu
Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38
30 Eropirã yujuñe Goãmʉre bayariñere bayatuhajarã wiriabʉ. Ʉtãgʉ Olivo waĩcʉdigʉgue wabʉ gʉa. 31 Erogue gʉa ejacʉ̃ Jesupʉ gʉare weremi:
—Dohpagã ñami mʉa árĩpehrerã yʉre cóãgãrãca. Mʉa yʉre cóãborore õpa ta arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Ovejare ĩhadibugʉre erã wejẽcʉ̃ iigʉca. Yʉ eropa iicʉ̃ oveja ĩgʉ yarã ĩgʉre cohãgã wasiria warãcoma,” arĩ gojañuma. 32 Eropigʉ Goãmʉ yʉre ĩgʉ masura pʉhrʉ mʉa core Galileague wamʉhtagʉca, arĩmi ĩgʉ.
33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩrimi:
—Yʉ mera majarã árĩpehrerã erã mʉre cóãgãquerecʉ̃ ta yʉpʉ mʉre ne cóãsome, arĩmi ĩgʉ.
34 Jesu yʉhrimi:
—Diaye arĩgʉ tiiaa mʉre. Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core ʉhresubu “Yʉhʉ Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ, arĩmi ĩgʉ Pedrore.
35 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta Pedro õpa arĩ yʉhrimi:
—Mʉ mera yʉre erã wejẽquerecʉ̃ ta, “Jesure masibeaa,” ne arĩsome yʉhʉ, arĩ yʉhririmi Pedro.
Eropirã gʉa sã gajirã ĩgʉ buherã Pedro ĩgʉ arĩro dopa ta arĩribʉ gʉa Jesure.
Getsemanígue Goãmʉre serẽñumi Jesu
Mr 14.32-42; Lc 22.39-46
36 Eropi Getsemaní waĩcʉri gorogue Jesu gʉa ĩgʉ buherã mera waha, erogue eja, gʉare arĩmi:
—Ohõ doayuque. Mʉa ohõ doaropẽ sohõgue Goãmʉ mera wereniguigʉ wagʉ iiaa, arĩmi ĩgʉ gʉare.
37 Eropa arĩtuha Pedrore, perã Zebedeo porãre, erã ʉrerãre sihugãmi. Eropigʉ ĩgʉ turaro bʉjawere, ñero sĩporãcʉpʉ. 38 Eropa bʉjaweregʉ ĩgʉ mera majarãre ĩgʉ sihugãnirãre arĩpʉ:
—Bʉrigã ñero sĩporãcʉa yʉhʉ. Yʉre turaro pũriro dopa ta pepigʉ iiaa. Sohõñari wanigʉ iiaa. Ohõ dujanique mʉa. Eropirã yʉ mera ta tʉyʉque mʉa sã, arĩpʉ ĩgʉ erãre.
39 Eropa arĩtuha ero core merogã wanemo, yeba mereja, Goãmʉre arĩpʉ:
—Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiabigʉ iibiricãque. Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉ gamero dopa iibita. Mʉpʉ masia. Mʉ gamero dopa iique, arĩpʉ ĩgʉ Goãmʉre.
40 Eropa arĩtuha, ʉrerã ĩgʉ buherã pohrogue eranijagʉ erã carĩ oyarãre ĩapʉ. Erãre ĩagʉ Pedrore õpa arĩpʉ:
—¿Yuju hora gohra yʉ mera ta tʉyʉtamubirari? 41 Õaro iique mʉa. Mʉa pepiri mera õarire iidiaraa mʉa. Mʉa seyaro irire iidiaquererã ta irire bocatĩubeaa. Eropirã Goãmʉre serẽniguique ñero mʉa iibiriboro dopa, arĩ werepʉ Jesu.
42 Eropa arĩtuha dipaturi waha, Goãmʉre serẽpʉ daja:
—Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiagʉ iique yʉre. Mʉ gamero dopa ta iique, arĩpʉ ĩgʉ.
43 Ĩgʉ buherã pohrogue ʉrerã pohrogue dipaturi erapʉ daja. Eropa eragʉ carĩ oyarãre ĩapʉ daja. Wʉja pũritaricãyoro erãre. 44 Eropigʉ dipaturi erãre apicã dipaturi waha, Goãmʉ mera wereniguipʉ daja. Ĩgʉ ero core ĩgʉ arĩdiro dopa ta arĩpʉ. 45 Eropa arĩtuha ĩgʉ buherã pohrogue eraa, erãre arĩpʉ:
—¿Mʉa carĩrã soorã iiri dohpa? arĩpʉ ĩgʉ. Eropa arĩtuha masa erã aricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ:
—Iripẽta ãhraa. Dohparagã yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñerãre orãcoma yʉre. 46 Wahgãque. Ina warã. Ĩaque. Yʉre ĩhaturirãre obu ohõ ahrimi, arĩpʉ ĩgʉ.
Jesure ĩhaturirã ĩgʉre peresu iiñuma
Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11
47 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu gʉa mera majagʉ mʉrʉpʉ Judapʉ erami. Eropirã masa bajarã ñoserimijiri yucʉ dʉcari opanirã ĩgʉ mera yujuro mera erama. Erã pahia oparã, erã mʉrã sã erã obeonirã árĩma. 48 Negohrare Jesure ĩhaturirãre wiabu õpa arĩ wereseretuhapʉ Juda: “Yʉhʉ wayuporãre mimigʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi mʉa ñeabu. Ĩgʉre yʉ mimira pʉhrʉ ñeaque,” arĩpʉ Juda erãre. 49 Eropigʉ eragʉ Jesu pohrogue mata wapurumujumi.
—Buhegʉ, ¿ãhriri mʉhʉ? arĩ ĩgʉre wayuporã mimimi.
50 Ĩgʉ eropa mimicʉ̃ Jesu õpa arĩmi:
—Yʉ mera majagʉ, ¿duhpigʉ õguere ahriri mʉhʉ? arĩmi ĩgʉre.
Eropirã erã Jesure ñeama.
51 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu mera majagʉ ĩgʉ matamijire tʉãwea aĩ, pahi opʉ pohro majagʉre ĩgʉ gamirore tabe corodijucãmi. 52 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu ĩgʉre weremi.
—Mʉ matamijire dibuque. Gajirãre ñosenirã árĩrã, erã ñose gamecʉ̃ sĩrirãcoma. 53 Yʉ Pagʉre yʉ itamudorecʉ̃ ĩgʉpʉ bajarã anyuare doce cururire yʉ pohro obeobocumi. ¿Irire masibeari mʉa? 54 Eropa itamubodiro árĩqueregʉ ta ĩgʉre yʉre itamudoresome yʉhʉ. Yʉ eropa dorebiricʉ̃ Goãmʉ yare erã gojarapũ arĩdiro dopa ta eropa waroca, arĩmi ĩgʉ.
55 Eropa arĩtuha masare weremi ĩgʉ:
—¿Mʉa ñoserimijiri mera, yucʉ dʉcari mera arirã yajari masʉre iro dopa mʉa yʉre ñearã arirã iiari? Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue yʉhʉ mʉare buhe doacʉ̃, mʉa yʉre ne ñeabiribʉ. 56 Dohpaguere mʉa yʉre eropa iirã i árĩpehreri Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã arĩ gojadiro dopa ta iiaa mʉa, arĩmi Jesu erãre.
Ĩgʉre eropa ñeacʉ̃ ĩarã gʉa ĩgʉ buherã árĩpehrerã ĩgʉre cohã omagã wabʉ gʉa.
Judio masa oparã Jesure serẽpiñuma
Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24
57 Eropi ĩgʉre ñeanirã pahi tauro opʉ Caifa waĩcʉgʉ ya wihigue aĩ ejañorã ĩgʉre. Iri wihi ta masare buherã, mʉrã sã gamenereñorã. 58 Pedropʉ yoarogue erãre ĩhanʉrʉsiapʉ. Eropa ĩhanʉrʉsiagʉ Caifa ya wihire cãhmotara sãrirore eja, iri sãriro pohecague ñajaa wapʉ. Ñajaja, iri wihire corerã surara mera doapʉ. “Jesure duhpiicʉ̃ ĩagʉra,” arĩgʉ doapʉ Pedro.
59 Eropirã pahia oparã, gajirã oparã mera gamenererã Jesure wejẽdorediarã, gʉyari mera erã ĩgʉre ñero dipuwaja moaborore guñamaariñorã. 60 Erã eropa weresãburire guñabocabiriñorã. Eropa guñabocabiriquererã ta masa bajarã ĩgʉre eropa weresãmorã amañorã. Eropirã perã ĩgʉre weresãmorã erañorã. Õpa arĩñorã:
61 —Ihĩ õpa arĩmi: “Goãmʉ wihire cóãmasia. Eropa cóãgʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ iri wihire dipaturi iigʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peebʉ gʉa, arĩ weresãmaacãñorã Jesure.
62 Erã eropa arĩra pʉhrʉ pahia tauro opʉ wahgãnʉgaja, Jesure serẽpipʉ:
—¿Oã mʉre weresãquerecʉ̃ ta erãre yʉhri gamebeari mʉhʉ? ¿Mʉre erã weresãrire dohpa arĩ yʉhri gahmeri mʉhʉ? arĩpʉ opʉ.
63 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta Jesu eropa pepicãpʉ. Ĩgʉ eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ pahia tauro opʉ ĩgʉre dipaturi serẽpipʉ daja:
—Goãmʉ ojocariniguicãgʉ mera diaye arĩque mʉhʉ. Mʉhʉ eropa arĩbiricʉ̃ mʉre ĩgʉ dipuwaja moagʉcumi. Wereque gʉare. ¿Cristo Goãmʉ magʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ daja.
64 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃gue ta Jesu yʉhripʉ:
—Ĩgʉ ta ãhraa. Mʉare diaye weregʉ tiiaa. Pʉhrʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ turagʉ pohro ĩgʉ diayepʉ doacʉ̃ ĩarãca mʉa. Eropirã ʉmaro maja imica weca yʉ dujaricʉ̃ sãre ĩarãca, arĩ yʉhripʉ Jesu.
65 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ pahia opʉ, ĩgʉ basi ĩgʉ sañarañe suhrirore yeguecãpʉ gajirãre “Guatariacãmi,” arĩdoregʉ.
—Ĩre weresãrãre gajirãre gamebeaa pare. Ĩgʉ basi Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peea mari. Eropirã ĩgʉ ñero iira dipuwajare masituhaa mari. 66 ¿Eropirã dohpa iirãcuri mari dohpaguere ĩre? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ gajirã oparãre.
—Ĩgʉ ñeri dipuwaja wejẽcãro gahmea, arĩ yʉhriñorã erã.
67 Erã eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ diapore disico ehosũ, ĩgʉre pañorã erã. 68 Gajirã ĩgʉ cuirire diricãhmota õpa arĩ wereyañorã ĩgʉre:
—¿Noa mʉre pari? Cristo Goãmʉ beyedigʉ árĩgʉ ĩabiriqueregʉ ta wereque gʉare, arĩ pañorã erã.
—Ĩgʉre masibeaa, arĩ gʉyañumi Pedro Jesure
Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27
69 Eropi iri wihi pohro árĩri pʉʉ õari pʉʉ Pedropʉ doapʉ. Ĩgʉ eropa doacʉ̃ ĩago pahia opʉ pohro majago ĩgʉ pohrogue erago õpa arĩpo:
—Mʉ sã Jesu Galilea majagʉ mera ãhrabʉ, arĩpo igo.
70 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩpʉ:
—¿Dohpa arĩmaacãgo iiri mʉhʉ? Mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩpʉ Pedro árĩpehrerã erã peero.
71 Igo eropa arĩra pʉhrʉ iri pʉʉ maja sãriro disiporo pohrogue wapʉ Pedro. Ero ĩgʉ árĩcʉ̃ gajigo pohro majago ĩgʉre ĩago, ero árĩrãre õpa arĩpo igo sã:
—Jesu Nazare majagʉ mera ãhrami ihĩ, arĩpo igo Pedrore daja.
72 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro yʉhripʉ:
—Goãmʉ mera diaye arĩgʉ iiaa. Ĩgʉ mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Pedro.
73 Eropi merogã pʉhrʉ ta ero niguinirã Pedro pohrogue waha, ĩgʉre õpa arĩñorã.
—Diaye ta ãhraa. Jesu mera majarã mera majagʉ ta ãhraa mʉ sã. Erã iro dopa ta wereniguia mʉhʉ, arĩñorã erã Pedrore.
74 Erã eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ:
—Diaye ta Goãmʉ mera arĩgʉ iiaa mʉare. Yʉ diaye arĩbiricʉ̃ Goãmʉ yʉre dipuwaja moaporo. Ĩgʉ mʉa arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ erãre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cãreña werepʉ. 75 Ĩgʉ werecʉ̃ peegʉ Jesu ĩgʉre arĩrare guñapʉ. “Cãreña ĩgʉ wereboro core ‘Jesure masibeaa,’ arĩgʉca mʉhʉ. Ʉhresubu eropa arĩgʉca mʉhʉ,” Jesu ĩgʉre arĩrare guñapʉ Pedro. Eropa guñagʉ iri sãrirore wiria turaro orepʉ.