Bo̱r-u̱s yoor
To̱m ha-mo̱ u̱n yan-dor ye̱
u̱n bo̱-o̱ o-Apisu
“Gene̱ wan-co-wu̱ u̱n yan-dor ye̱ u̱n bo̱-o̱ o-Apisu u̱nze:
To̱m-o̱ ka rwu̱u̱n-mo̱ u̱n be u̱n de, wu̱ ro̱ bu̱pu̱ u̱n ka re̱ge̱n ta'yoor-ye̱ ne̱ u̱n kom-o̱ u̱n wu̱ o̱ u̱r-re̱ à, ka wu̱ ro̱ m-neke̱ n-me̱ u̱n ka pitirra-u̱t ta'yoor-to̱ o-zinariya to̱ a she̱re̱ à. U̱m nepste̱ ka rem-se no̱ no̱me̱ à. U̱m hyeneste̱ komo se̱nge̱-m no̱, komo u̱n 'mo̱ u̱r-hur u̱n no̱ ne̱. U̱m nepste̱ no̱a hoks 'mo̱ u̱r-hur u̱n hun-ne̱ yo̱-ye̱ ne̱ á. No̱ megerte̱ ye̱ ro̱ m-ze̱e̱ u̱n hi u̱n de u̱n ye̱ yan-To̱m Ye̱so à, amba ba kaane̱ ye̱ ro̱ á. No̱ 'wo̱stu̱ ye̱ komo ya-u̱t-bo̱. No̱ mo̱'o̱g u̱r-hur u̱n swo̱ u̱r-ko̱o̱b rem re komo no̱ pu̱ á.
Amba yo u̱m ro̱tte̱ mo̱sse̱ u̱n no̱ ne̱ à yo ka: No̱ was u̱n me̱ ne̱ ko̱ o̱r no̱ ne̱ u̱ntu̱n u̱r-takan á. Remen kaane̱, u̱m ru̱ru̱te̱ no̱ no̱ baks bo̱ no̱ ro me̱ m-was u̱n ko̱wan ne̱ à, no̱ nep u̱nze no̱ kus te̱ m-was u̱ntu̱n n-ga á! Waktu̱ u̱n no̱ be u̱n de komo no̱ nom yo no̱ ro no̱m u̱r-takan à. U̱rege̱ no̱ waktu̱ne̱, no̱ yagne̱ rem-u̱s no̱ se u̱r-ba'as á, man habe̱ u̱m piishi no̱ u̱t-ma. Remen kaane̱ man ru̱ bu̱u̱g-de u̱n hun-ne̱ no̱ m-ru n-me̱ u̱n mo̱ro̱g-de yan-dor Ye̱so. Amba no̱ re̱e̱g u̱r-ho̱ u̱n yo ka rii-yo: bo̱ no̱ ginme̱ se̱nge̱-m Nikorata-ne̱* u̱ntu̱n bo̱ u̱m ginme̱-mo̱ à.
Kap wu̱ ro̱ u̱t-tó̱ ne̱ to̱ m-ho̱ge̱ à, wu̱ ho̱ge̱ rii-yo Ku̱kt-o Shir ro̱ u̱n ru̱re̱ u̱n hun-ne̱ yan-dor Ye̱so à! Be-de u̱n ko̱wan wu̱ re̱ u̱r-ho̱ de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t à, man 'ye wu̱ co̱w-yo u̱n re̱ u̱n ka 'yo-yo u̱n ho̱o̱g yo ro̱ n-te̱te̱ o̱ u̱n n-To̱n o̱ shir à.
To̱m ha-mo̱ u̱n yan-dor
u̱n bo̱-o̱ o-Se̱miru̱na
“Gene̱ wan-co-wu̱ u̱n yan-dor ye̱ u̱n bo̱-o̱ o-Se̱miru̱na u̱nze:
To̱m-o̱ ka o̱ rwu̱u̱ne̱ be u̱n de, wu̱ ro̱ u̱r-Takan u̱r-Bu̱ste̱ ne̱ à; Me̱ wu̱ mare̱, u̱m ine̱ m-ho̱o̱g ne̱ komo à. U̱m nepste̱ range̱-o no̱ u̱n ko̱o̱b u̱n no̱ ne̱. Amba no̱ ya-o-kwu̱m-ye̱ n-me̱ u̱n rem-se Shir hyane̱ u̱r-bon ne̱ à. U̱m nepste̱ komo yo'og-yo ka hun-ne̱ ye̱ ro̱ no̱ m-no̱me̱ à. Ye̱ ro̱ m-ze̱e̱ ye̱ ro̱ Yahuda-ne̱, amba ne̱ ba kaane̱ o̱ á, remen mo̱ro̱g-de u̱n ye̱ de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t de. 10 No̱ ho̱ge̱ gye̱r-o̱ u̱n ko̱o̱b-de no̱ u̱n ma-to̱ m-swo̱ m-mo̱ka á. U̱m ru̱ru̱tu̱ no̱, ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t wu̱a ru̱ a jorbe̱ ye̱ ken ye̱ be u̱n no̱ n-me̱ u̱n kuke̱-o̱ m-ke'et remen a megerté̱ no̱. No̱a su̱ o-jaas yo har ho̱-u̱t o̱p. Amba she̱r no̱, ko̱ u̱n ma-to̱ m-mar, man 'ye no̱ go̱nd-o̱ u̱n ho̱o̱g.
11 Kap wu̱ ro̱ u̱t-tó̱ ne̱ to̱ m-ho̱ge̱ à, wu̱ ho̱ge̱ rii-yo Ku̱kt-o Shir ro̱ u̱n ru̱re̱ u̱n hun-ne̱ yan-dor Ye̱so à! Be-de u̱n ko̱wan wu̱ re̱ u̱r-ho̱ de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t à, mar-m ayoore̱-mo̱ a kor wu̱ á.§
To̱m ha-mo̱ u̱n yan-dor
u̱n bo̱-o̱ o-Pergamu
12 “Gene̱ wan-co-wu̱ u̱n yan-dor ye̱ u̱n bo̱-o̱ o-Pergamu u̱nze:
To̱m-o̱ ka o̱ rwu̱u̱ne̱ be u̱n de, wu̱ ro̱ bu̱pu̱ o-magay ne̱ o̱ m-rye de̱e̱n jit-u̱t-jit à. 13 U̱m nepste̱ no̱ ro̱ u̱r-she'et n-me̱ u̱n bo̱-o̱ u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t ro̱ u̱t-gwo̱mo à. Myet u̱n kaane̱ ne̱, no̱ nomote̱ me̱ o-do̱ro̱tte̱. Me̱ u̱n ze̱e̱ kaane̱ remen u̱m bakste̱ da-o Antipas, wu̱ swo̱o̱g u̱r-ko̱o̱b be-de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t ro̱ u̱t-gwo̱mo à har a ho wu̱, remen wu̱ ko-yan-e̱sse̱ ma-u̱t re wu̱. Myet u̱n kap o̱ u̱n yo ko̱re̱ ne̱ à, wu̱ she me̱ á.
14 Amba to̱ ken ba'as-to̱ to̱ ka to̱ no̱ no̱mse̱ à: No̱ ro̱ u̱n hun-ne̱ ne̱ káane̱ ye̱ bo̱pe̱ yoos-u̱r Baram à, wu̱ yoose̱ Barak wu̱ ru̱'u̱t Isra-ne̱ no̱m u̱r-ba'as, be-de u̱n re u̱n rii-yo m-re̱ yo a seke̱ pyo-o̱ m-gir à, komo ye̱ nom o-ás.* 15 Ka bu̱-o o-gaan yo komo no̱ u̱n hun-ne̱ ne̱ ye̱ ro̱ u̱n do̱re̱ u̱n yoos-u̱r Nikorata-ne̱ à. 16 Waktu̱n no̱, no̱ yage̱ ba'as-u̱t no̱! U̱n ya kááne̱ á, man habe̱ ba u̱n naas o-da u̱m gu̱nu̱t u̱r-gu̱n u̱n ye̱ ne̱ u̱n magay-o̱ nu-o re.
17 Kap wu̱ ro̱ u̱t-tó̱ ne̱ to̱ m-ho̱ge̱ à, wu̱ ho̱ge̱ rii-yo Ku̱kt-o Shir ro̱ u̱n ru̱re̱ u̱n hun-ne̱ yan-dor Ye̱so à! Be-de u̱n ko̱wan wu̱ re̱ u̱r-ho̱ de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t à, man 'ye wu̱ ga-to̱ o-Mana to̱ a wuke̱ n-To̱n shir à. Man ya'as ko̱ wu̱ ke ta'ar-u̱r pus-de u̱n ka ta'ar-de a gene̱ jin-u̱r pu̱-de n-to̱n u̱n de, jin-de ko̱ wan-gaan-wu̱ ro̱ ko̱n, wu̱ nape̱ de á, se̱ ka wu̱ go̱kse̱ ka ta'ar-de à.
To̱m ha-mo̱ u̱n yan-dor
u̱n bo̱-o̱ o-Tiyatira
18 “Gene̱ wan-co-wu̱ u̱n yan-dor ye̱ u̱n bo̱-o̱ o-Tiyatira u̱nze:
Me̱ wu̱ ro̱ Wà-wu̱ Shir, wu̱ yish-ye̱ u̱n wu̱ ro̱ u̱ntu̱n rem-de o-ra à! Na-u̱s re tomso o-mo̱k ne̱ u̱ntu̱n o-tagurra yo a po̱ro̱gse̱ à. 19 U̱m nepste̱ kap rem-se no̱ m-no̱m à. U̱m nepste̱ se̱nge̱-m no̱, u̱n was-m no̱ ne̱, u̱n she̱r-m no̱ ne̱, u̱n gu̱w-m no̱ ne̱, u̱n 'mo̱ u̱n hur u̱n no̱ ne̱. Komo me̱ m-hyan bo̱ no̱ m-ha co u̱n se̱nge̱-m no̱ arge̱-mo̱ n-ga à.
20 Amba u̱m 'wo̱stu̱ no̱ u̱r-ba'as ne̱, no̱ u̱n 'mo̱ u̱r-hur u̱n ka ne'a-wu̱ ne̱ Je̱ze̱be̱n, wu̱ ro̱ m-ze̱e̱ u̱n hi u̱n de u̱n wu̱ ‘ko-wan-Rwo̱r u̱n Ma-to̱ Shir’ wu̱ ro̱. Be-de u̱n yoos-de u̱n wu̱, wu̱ ro̱ u̱n raks u̱n gu̱w-ne̱ re. Wu̱ ro̱ ye̱ m-sho'ogse̱ ye̱ nomot o-ás, u̱n nome̱ m-gir m-se̱nge̱ ne̱, u̱n bu̱-yo u̱n re̱ u̱n rii-yo m-re̱ yo a seke̱ pyo-o̱ m-gir à.§ 21 U̱m ya'ag wu̱ o-da remen wu̱ waktu̱nté̱ wu̱ yagne̱ rem-se o-ás, amba wu̱ yagu̱te̱. 22 Remen kaane̱ man jorbe̱ wu̱ u̱n kwu̱u̱r-o̱ u̱n go̱m, komo man ru̱ ka ye̱ no̱me̱ o-ás u̱n wu̱ ne̱ à ye̱ su̱ u̱r-ko̱o̱b de̱e̱n, se̱ de̱ u̱rege̱ ye̱ waktu̱nte̱ ye̱ yagne̱ co̱w-se u̱n wu̱. 23 Man hoom yakar-ye̱ u̱n wu̱. Komo myet-mo̱ u̱n hun-ne̱ yan-dor Ye̱so a nep u̱nze, me̱ wu̱ ro̱ m-byarag u̱n barag-se u̱n ne̱t u̱n me̱n-to̱ u̱n wu̱ ne̱. Komo man to̱pe̱ ko̱ wu̱ ke yo wu̱ no̱me̱ à.* 24 Amba me̱ u̱n to̱mne̱ be-u̱r no̱ ye̱ kusse̱ à o-Tiyatira no̱ ye̱ do̱re̱ ka yoos-u̱r yo̱-de de á. No̱ no̱m yo yan-neke̱-mo̱ u̱n wu̱ ro̱ m-ze̱e̱ á, n-me̱ u̱n bu̱m-o̱ u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t o̱ u̱r-du̱w á. Me̱ no̱ m-ze̱e̱, man sawsu̱ no̱ se ken nu̱-se á. 25 Se̱ de̱ no̱ bu̱p she̱r-m no̱ ke̱k har u̱m m-mu̱bu̱te̱.
26 Be-de u̱n ko̱wan wu̱ re̱ u̱r-ho̱ de u̱n ko-Gwo̱mo-wu̱ u̱n ya-u̱t-ko̱t à, ye̱ nomo me̱ o-do̱ro̱tte̱ har u̱r-ko̱m à, man 'ye ye̱ gwo̱mo-to̱ u̱n hun-ne̱ n-me̱ u̱n ko̱ o̱ ke dak-o̱.
27 ‘Ye̱ a nom gwo̱mo-to̱ u̱t-dak u̱n ko̱-yo o-kwo̱m;
ye̱ yawag ye̱ u̱ntu̱n tur-to̱ u̱t-ba.’
A 'ye ye̱ go̱n gwo̱mo-to̱ Tato re ya'u̱ me̱ à. 28 Komo man 'ye wu̱ Myar-yo n-Sot! 29 Kap wu̱ ro̱ u̱t-tó̱ ne̱ to̱ m-ho̱ge̱ à, wu̱ ho̱ge̱ rii-yo Ku̱kt-o Shir ro̱ u̱n ru̱re̱ u̱n hun-ne̱ yan-dor Ye̱so à!
* Bo̱r-u̱s yoor:6 2:6 Ye̱ Nikorata-ne̱ ro m-yoos u̱nze yan-dor kwu̱kte̱ m-gir komo m-no̱m u̱n rem-se ma sa ne̱. Bo̱r-u̱s yoor:7 2:7 Hyen komo: Taka 2:9; Hyan 22:2; Izik 28:13; 31:8 (u̱t-Girik). Bo̱r-u̱s yoor:8 2:8 Hyen komo: Isha 44:6; 48:12; Hyan 1:17; 22:13. § Bo̱r-u̱s yoor:11 2:11 Hyen komo: Hyan 20:14; 21:8. * Bo̱r-u̱s yoor:14 2:14 Hyen komo: O̱o̱g 22:5,7; 31:16; Kara 23:4; O̱o̱g 25:1-3. Bo̱r-u̱s yoor:15 2:15 Ye̱ Nikorata-ne̱ ro m-yoos u̱nze yan-dor kwu̱kte̱ m-gir komo m-no̱m u̱n rem-se ma sa ne̱. Bo̱r-u̱s yoor:17 2:17 Hyen komo: Rwu̱u̱ 16:14-15; 16:33-34; Yoha 6:48-50; Isha 62:2; 65:15. § Bo̱r-u̱s yoor:20 2:20 Hyen komo: 1Gwm 16:31; 2Gwm 9:22,30. * Bo̱r-u̱s yoor:23 2:23 Hyen komo: Bo̱ng 7:9; Irmi 17:10; Bo̱ng 62:12. Bo̱r-u̱s yoor:27 2:26-27 Hyen komo: Bo̱ng 2:8-9 (u̱t-Girik).