5
Ñayóꞌo káꞌa̱n xa̱ꞌa̱ ta̱Jesús
ki̱vi̱ ni̱ka̱ꞌa̱n ndoso ra xíꞌin ni̱vi ñii xi̱ki̱
Ta xi̱ni ta̱Jesús ki̱xaa̱ kua̱ꞌa̱ ní ni̱vi, ta saá nda̱a ra ñii xi̱ki̱, ta xi̱koo ra, ta ki̱xaa̱ naxíka xíꞌin ra yatin no̱o̱ ra ña koni̱ so̱ꞌo na ña ka̱ꞌa̱n ra.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xa̱ꞌa̱ ni̱vi na níꞌi ñava̱ꞌa
táxi Ndios ndaꞌa̱ na, ta nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ na
(Lc. 6:20-23)
Ta ki̱xáꞌá ta̱Jesús sánáꞌa ra na, káchí ra saá xíꞌin na:
―Tá kúu ndó nandáꞌví, na kúnda̱a̱ ini ndí xíni̱ ñóꞌó ndó Ndios, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi kúu ndó ni̱vi na ndíko̱n yichi̱ no̱o̱ xáꞌnda chiño Ndios.
’Tá kúchuchú ini ndó nda̱ xáku ndó xa̱ꞌa̱ ñoyívi yóꞌo, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi va̱xi ñii ki̱vi̱ Ndios ndasa va̱ꞌa ra ini ndó.
’Tá na ni̱no̱ ini kúu ndó, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi va̱xi ñii ki̱vi̱ ndiꞌi ñoꞌo̱ ñoyívi yóꞌo kuu ña nakiꞌin ndó, káchí Ndios.
’Tá nándukú ndó Ndios, nda̱tán ni̱vi na xíꞌi̱ ní so̱ko án na yíchi̱ ní takuií nándukú na ña kuxu na, án ña koꞌo na, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi ñii ki̱vi̱ Ndios taxi ra ña kutú ini ndó xíꞌin ñava̱ꞌa.
’Tá kúndáꞌví ini ndó xíni ndó inka̱ ni̱vi, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi Ndios kundáꞌví ini ra koni ra ndóꞌó.
’Tá ndinoꞌo ní ini ndó kúu ndó ni̱vi na va̱ꞌa no̱o̱ Ndios, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi va̱xi ñii ki̱vi̱ xíꞌin nduchu̱ no̱o̱ ndó koni ndó Ndios.
’Tá ndóꞌó kúu na kísa chiño káꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa xíꞌin ni̱vi ña kundo̱o va̱ꞌa na xíꞌin táꞌan na, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi Ndios nakiꞌin va̱ꞌa ra ndóꞌó chi sa̱ꞌya ra kúu ndó.
10 ’Tá yóo ni̱vi na kéꞌé ñandiva̱ꞌa xíꞌin ndó chi táku̱ ndó nda̱tán kóni Ndios, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó, chi kúu ndó ni̱vi na ndíko̱n yichi̱ no̱o̱ xáꞌnda chiño Ndios.
11 ’Tá yóo ni̱vi na kándiva̱ꞌa xíꞌin ndó, ta sáxo̱ꞌvi̱ na ndóꞌó, ta káꞌa̱n na ñavatá xa̱ꞌa̱ ndó chi ndíko̱n ndó yi̱ꞌi̱, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo nákaa̱ ñasi̱i̱ níma̱ ndó. 12 Ki̱vi̱ ña ku̱ndeé ndó no̱o̱ ña xóꞌvi̱ ndó, ta ná kusii̱ ní ini ndó, chi káꞌno ní ñava̱ꞌa taxi Ndios ndaꞌa̱ ndó ñoyívi ni̱no. Nani̱vi na xi̱taku̱ xi̱na̱ꞌá sa̱xo̱ꞌvi̱ ní na naprofeta, ta ñii ki̱ꞌva saá ni̱vi saxo̱ꞌvi̱ na ndóꞌó vitin, chi ndíko̱n ndó yi̱ꞌi̱ ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
ndasaá xíni̱ ñóꞌó kutaku̱ ni̱vi na ndíko̱n ñaꞌá
(Mr. 9:50; Lc. 14:34-35)
13 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin naxíka xíꞌin ra:
―Nda̱tán yóo ñi̱i̱ yo̱ꞌva̱ ña chíkaa̱ yó xíꞌin ña kuxu yó, saá yóo ndóꞌó no̱o̱ nani̱vi ñoyívi yóꞌo. Tá yóo ñi̱i̱ ña o̱n vása yo̱ꞌva̱, ta o̱n kuchiño ka̱ nduva̱ꞌa ña. Ta o̱n vása xíni̱ ñóꞌó ka̱ ñi̱i̱ yóꞌo, ta va̱ꞌa ka̱ ná kui̱ta̱ ña yichi̱ no̱o̱ yaꞌa ni̱vi ta kundo̱so̱ na ña.
14 ’Nda̱tán yóo ñoꞌo̱ ña yéꞌe, saá yóo ndóꞌó no̱o̱ ni̱vi ñoyívi yóꞌo. Ñii ñoo ña yóo si̱ni̱ yuku̱, o̱n si̱ví ña yóo seꞌé kúu ña, ta ndiꞌi ni̱vi kúchiño koni na ña. 15 Tá ni̱vi nátoo̱n na ñoꞌo̱, ta o̱n vása chíkaa̱ seꞌé na ña, ta chínóo na ña no̱o̱ síkón, ta saá náyeꞌe ña no̱o̱ ndiꞌi ni̱vi na ndóo veꞌe. 16 Ta saá ndóꞌó, tá kutaku̱ ndó nda̱tán kóni Ndios ta nayeꞌe ndó nda̱tán yóo ñoꞌo̱ yéꞌe ñoyívi yóꞌo, ta saá nani̱vi koni na ñava̱ꞌa keꞌé ndó, ta kasa káꞌno na Yivá yó Ndios, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xa̱ꞌa̱ nda̱yí ni̱taa ta̱Moisés
17 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―O̱n kani ini ndó ndí yi̱ꞌi̱ kóni i̱ sandiꞌi i̱ xa̱ꞌa̱ nda̱yí Ndios, ni o̱n kani ini ndó ndí yi̱ꞌi̱ kóni i̱ sandiꞌi i̱ xa̱ꞌa̱ to̱ꞌon Ndios ña ni̱taa naprofeta xi̱na̱ꞌá. O̱n si̱ví xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo kúu ña ki̱xaa̱ i̱; yi̱ꞌi̱ va̱xi i̱ kasa ndivi i̱ to̱ꞌon ña ni̱ka̱ꞌa̱n Ndios. 18 Ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, ta ki̱vi̱ yóo ka̱ ñoyívi ni̱no xíꞌin ñoyívi yóꞌo, ta o̱n nondaa nda̱ ñii letra, ta nda̱ ñii punto no̱o̱ nda̱yí to̱ꞌon Ndios ña ni̱taa ta̱Moisés, ta ndixa kundivi ndiꞌi ña. 19 Ta saá tá yóo ñii ta̱a ta yáꞌa ndoso ra ñii nda̱yí yóꞌo, vará ña loꞌo ní kúu ña, ta saá tuku sánáꞌa ra inka̱ ni̱vi ña yaꞌa ndoso na nda̱yí yóꞌo, ta Ndios káchí ra ta̱yóꞌo kúu ta̱ loꞌo ní ka̱ no̱o̱ ndiꞌi inka̱ na ndíko̱n yichi̱ Ndios. Tá yóo ñii ta̱a ta kísa ndivi ra nda̱yí yóꞌo, ta sánáꞌa ra inka̱ ni̱vi ña kasa ndivi na ña, ta Ndios káchí ra ta̱yóꞌo kúu ta̱ káꞌno ní ka̱ no̱o̱ ndiꞌi inka̱ na ndíko̱n yichi̱ ra. 20 Loꞌo ní kísa ndivi nafariseo xíꞌin na sánáꞌa nda̱yí Ndios ña kóni Ndios. Ta ndóꞌó, xíni̱ ñóꞌó kasa ndivi va̱ꞌa ka̱ ndó ndiꞌi ña kóni Ndios. Yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, tá o̱n kasa ndivi ndó ñayóꞌo, ta saá o̱n kuchiño ndó ki̱ꞌvi ndó no̱o̱ xáꞌnda chiño Ndios ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
ña o̱n váꞌa saa̱ ini ni̱vi koni na inka̱ ni̱vi
(Lc. 12:57-59)
21 Ta ta̱Jesús ni̱ka̱ꞌa̱n tuku ra saá xíꞌin ni̱vi:
―Xa xi̱ni̱ so̱ꞌo ndó ña ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro na sa̱náꞌa nda̱yí Ndios xi̱na̱ꞌá. Ni̱ka̱ꞌa̱n na xíꞌin naxi̱i̱ síkuá yó, káchí na saá: “O̱n kaꞌni ndó ni̱vi. Tá ñii ta̱a xa̱ꞌni ra inka̱ ta̱a, ta saá xíni̱ ñóꞌó ko̱ꞌo̱n ra no̱o̱ nachiño ña kasa nani na xa̱ꞌa̱ kua̱chi ra”, káchí namaestro. 22 Ta vitin yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, tá yóo ñii ta̱a ta sáa̱ ní ini ra xíni ra ñani ra, ta ta̱ sáa̱ ini yóꞌo ndíso ra kua̱chi no̱o̱ Ndios. Tá yóo ñii ta̱a káꞌa̱n ra to̱ꞌon ña kándiva̱ꞌa ra xíꞌin ñani ra, ta ta̱ káꞌa̱n to̱ꞌon yóꞌo ndíso ra kua̱chi no̱o̱ nachiño náꞌno. Tá yóo ñii ta̱a káꞌa̱n ra to̱ꞌon ña sáta̱vi̱ chiꞌña ra ñani ra, káchí ra saá: “Ta̱kíꞌví kúu ún”, ta ta̱yóꞌo kúu ta̱a ta̱ kua̱ꞌa̱n yichi̱ no̱o̱ ko̱ꞌo̱n ra nda̱ya no̱o̱ xíxi̱ ñoꞌo̱ ndiꞌi saá ki̱vi̱.
23 ’Tá kua̱ꞌa̱n ndó taxi ndó ñasóko̱ no̱o̱ Ndios veꞌe ño̱ꞌo káꞌno, ta nákáꞌán ndó yóo ta̱ñani ndó ta o̱n váꞌa kóni ra xíni ra ndóꞌó, saá chi xáni si̱ni̱ ra o̱n váꞌa ke̱ꞌé ndó xíꞌin ra, 24 ta o̱n taxi ndó ñasóko̱ no̱o̱ Ndios, sandakoo naꞌá ndó ña, ta ko̱ꞌo̱n ndó ta kuaku ndáꞌví ndó no̱o̱ ta̱ñani ndó ña nakutáꞌan va̱ꞌa ndó xíꞌin ra, ta saá ndikó ndó taxi ndó ñasóko̱ no̱o̱ Ndios.
25 ’Tá ñii ni̱vi kóni na taxi na kua̱chi xa̱ꞌa̱ ndó no̱o̱ nachiño, tá ta̱ꞌán ka̱ xaa̱ ndó veꞌe chiño, ta kama ndukú ndeé ndó kasa nani ndó kua̱chi xíꞌin na. Saá chi tá o̱n kasa nani ndó kua̱chi xíꞌin na, ta yi̱yo nataxi na ndóꞌó ndaꞌa̱ ta̱juez. Ta ta̱juez nataxi ra ndóꞌó ndaꞌa̱ ta̱policía, ta ko̱ꞌo̱n ndó veꞌe ka̱a. 26 Ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, o̱n kee ya̱chi̱ ndó veꞌe ka̱a chi o̱n tava na ndóꞌó a̱nda̱ ná chaꞌvi ndó ndiꞌi si̱ꞌún ña níká ndó ―káchí ta̱Jesús xíꞌin ni̱vi.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xa̱ꞌa̱ kua̱chi
ña kíꞌvi ta̱a xíꞌin ñaꞌa̱ ñá o̱n si̱ví kúu ñásíꞌí ra
27 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―Xa xi̱ni̱ so̱ꞌo ndó ña ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro na sa̱náꞌa nda̱yí Ndios xi̱na̱ꞌá, káchí na saá: “O̱n váꞌa ku̱su̱n ñii ta̱a xíꞌin ñii ñaꞌa̱ ñá o̱n si̱ví kúu ñásíꞌí ra”, káchí namaestro. 28 Ta yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, tá ñii ta̱a xíto ra ñii ñaꞌa̱ ta kóni ra ku̱su̱n ra xíꞌin ñá, ta ta̱yóꞌo xíꞌin níma̱ ra xa ni̱ki̱ꞌvi ra kua̱chi xíꞌin ñá.
29 ’Tá nduchu̱ no̱o̱ ndó kúu ña chíndaꞌá ndóꞌó kua̱n ki̱ꞌvi ndó kua̱chi, ta saá va̱ꞌa ka̱ tava ndó ña ta sakana ndó ña. Chi va̱ꞌa ka̱ sandañóꞌó ndó ñii ñáꞌño yi̱kí ko̱ñu ndó, no̱o̱ ña ko̱ꞌo̱n ndó xíꞌin ndiꞌi yi̱kí ko̱ñu ndó nda̱ya. 30 Tá ndaꞌa̱ ndó kúu ña chíndaꞌá ndóꞌó kua̱n ki̱ꞌvi ndó kua̱chi, ta saá va̱ꞌa ka̱ kandoso ndó ña ta sakana ndó ña. Chi va̱ꞌa ka̱ sandañóꞌó ndó ñii ñáꞌño yi̱kí ko̱ñu ndó, no̱o̱ ña ko̱ꞌo̱n ndó xíꞌin ndiꞌi yi̱kí ko̱ñu ndó nda̱ya ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
ña o̱n váꞌa sandakoo va̱ꞌa ta̱a ñásíꞌí ra
(Mt. 19:9; Mr. 10:11-12; Lc. 16:18)
31 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá:
―Ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro xi̱na̱ꞌá, káchí na saá: “Tá ñii ta̱a kóni ra sandakoo va̱ꞌa ra ñásíꞌí ra, ta saá xíni̱ ñóꞌó taxi ra ñii tutu ndaꞌa̱ ñá ña káꞌa̱n ndí sa̱ndakoo va̱ꞌa ra ñá”, káchí namaestro. 32 Ta yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, tá ñii ñaꞌa̱ ñá yóo yii̱ o̱n vása ní‑kiꞌvi ñá kua̱chi xíꞌin inka̱ ta̱a, ta yii̱ ñá o̱n ko̱ó yichi̱ kómí ra sandakoo va̱ꞌa ra ñá. Tá ñii ta̱a sándakoo va̱ꞌa ra ñásíꞌí ra, ta ñáyóꞌo tonda̱ꞌa̱ tuku ñá, ta yii̱ ñá ta̱no̱ó ndíso ra kua̱chi, chi ke̱ꞌé ra ña ki̱ꞌvi ñá kua̱chi xíꞌin inka̱ ta̱a. Ta ta̱a ta̱ tonda̱ꞌa̱ xíꞌin ñáyóꞌo ki̱ꞌvi ra kua̱chi xíꞌin ñá, chi ñásíꞌí ta̱no̱ó kúu ñá no̱o̱ Ndios ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
xíni̱ ñóꞌó kasa ndivi ni̱vi to̱ꞌon káꞌa̱n na
33 Ta káchí ta̱Jesús saá:
―Xa xi̱ni̱ so̱ꞌo ndó ña ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro xíꞌin naxi̱i̱ síkuá yó xi̱na̱ꞌá, káchí na saá: “Tá chínáꞌa ndó Yivá yó Ndios ña kasa ndivi ndó ñii chiño, ta saá xíni̱ ñóꞌó kasa ndivi ndó ndiꞌi ña káꞌa̱n ndó”, káchí namaestro. 34 Ta yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, o̱n vása va̱ꞌa chináꞌa ndó Yivá yó Ndios. Ni o̱n váꞌa chináꞌa ndó xa̱ꞌa̱ ñoyívi ni̱no. O̱n vása va̱ꞌa ka̱ꞌa̱n ndó saá, chi ñoyívi ni̱no kúu no̱o̱ xáꞌnda chiño Ndios. 35 Ni o̱n váꞌa chináꞌa ndó xa̱ꞌa̱ ñoyívi yóꞌo. O̱n vása va̱ꞌa ka̱ꞌa̱n ndó saá, chi Ndios kúu ta̱káꞌno no̱o̱ ñoyívi yóꞌo. Ni o̱n váꞌa chináꞌa ndó xa̱ꞌa̱ ñoo Jerusalén. O̱n vása va̱ꞌa ka̱ꞌa̱n ndó saá, chi ñoo Jerusalén kúu ñoo no̱o̱ koo ta̱Rey káꞌno. 36 Ni o̱n váꞌa chináꞌa ndó xa̱ꞌa̱ si̱ni̱ ndó. O̱n vása va̱ꞌa ka̱ꞌa̱n ndó saá, chi o̱n kuchiño mi̱i ndó nasama ndó ñii yisi̱ si̱ni̱ ndó nduu ña ña yaa án ña to̱ón. 37 Ta saá tá káꞌa̱n ndó, káchí ndó saá: “Kasa ndivi yó chiño yóꞌo”, ta saá xíni̱ ñóꞌó kasa ndivi ndó ña; tá káꞌa̱n ndó, káchí ndó saá: “O̱n vása kasa ndivi yó ñayóꞌo”, ta saá o̱n kasa ndivi ndó ña. O̱n vása xíni̱ ñóꞌó chinóo ndó ka̱ꞌa̱n ndó inka̱ to̱ꞌon ña kandixa ni̱vi ndóꞌó, chi inka̱ to̱ꞌon ña chinóo ndó va̱xi ña si̱ni̱ ñandiva̱ꞌa ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús ña o̱n ndikó niꞌi ni̱vi
ña o̱n váꞌa ke̱ꞌé natáꞌan na xíꞌin na
(Lc. 6:29-30)
38 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin ni̱vi:
―Xa xi̱ni̱ so̱ꞌo ndó ña ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro xi̱na̱ꞌá, káchí na saá: “Tá yóo ñii ta̱a sa̱takuéꞌe̱ ra nduchu̱ no̱o̱ inka̱ ta̱a, ta yóo nda̱yí ñii ki̱ꞌva saá satakuéꞌe̱ na nduchu̱ no̱o̱ mi̱i ra. Tá yóo ñii ta̱a ka̱ni ra yuꞌu̱ inka̱ ta̱a ta ta̱yóꞌo na̱kava ñii no̱ꞌo ra, ta yóo nda̱yí ñii ki̱ꞌva saá kani na yuꞌu̱ ra ta nakava ñii no̱ꞌo mi̱i ra”, káchí namaestro. 39 Ta yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, o̱n ndikó niꞌi ndó ña o̱n váꞌa xíꞌin ni̱vi na sa̱takuéꞌe̱ ndóꞌó. Tá káni ni̱vi xa̱ꞌnda̱ ndaꞌa̱ na no̱o̱ ñii ndó, ta o̱n kani táꞌan ndó xíꞌin na, ta va̱ꞌa ka̱ taxi ndó ná kani na inka̱ táꞌví no̱o̱ ndó. 40 Tá yóo ni̱vi káꞌa̱n kua̱chi na xa̱ꞌa̱ ndó no̱o̱ nachiño, ta kóni na kindaa na kotó ndó, ta va̱ꞌa ka̱ taxi ndó kotó ndó xíꞌin inka̱ tika̱chí ndó ndaꞌa̱ na. 41 Tá yóo ni̱vi kísa ndu̱xa̱ na xíꞌin ndó kuiso ndó ña̱ꞌa ña ko̱ꞌo̱n ndó xíꞌin na ñii kilómetro, ta va̱ꞌa ka̱ ko̱ꞌo̱n ndó xíꞌin na o̱vi̱ kilómetro. 42 Tá yóo ni̱vi ndúkú na ña̱ꞌa no̱o̱ ndó, ta va̱ꞌa taxi ndó ña ndúkú na ndaꞌa̱ na. Tá yóo ni̱vi ndúkú na ña satati ndó na, ta saá ndóꞌó, satati ndó na ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xíni̱ ñóꞌó kukiꞌvi ini ni̱vi
koni na ni̱vi na sáa̱ ini xíni ñaꞌá
(Lc. 6:27-28, 32-36)
43 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―Xa xi̱ni̱ so̱ꞌo ndó ña ni̱ka̱ꞌa̱n namaestro xi̱na̱ꞌá, káchí na saá: “Kukiꞌvi ini ndó koni ndó natáꞌan ndó, ta kusaa̱ ini ndó koni ndó na sáa̱ ini xíni ndóꞌó”, káchí namaestro. 44 Ta yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, kukiꞌvi ini ndó koni ndó na sáa̱ ini xíni ndóꞌó, ta ndukú ndó no̱o̱ Ndios ña keꞌé ra ñava̱ꞌa xíꞌin na sáta̱vi̱ chiꞌña ndóꞌó. Ta keꞌé ndó ñava̱ꞌa xíꞌin ni̱vi na o̱n xi̱in koni ndóꞌó, ta ka̱ꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios xa̱ꞌa̱ ni̱vi na sáxo̱ꞌvi̱ ndóꞌó. 45 Tá kéꞌé ndó ñava̱ꞌa xíꞌin ni̱vi na sáa̱ ini xíni ndóꞌó, ta saá ni̱vi kunda̱a̱ ini na ndixa kúu ndó sa̱ꞌya Yivá yó Ndios, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no. Chi Ndios kéꞌé ra ñava̱ꞌa xíꞌin ndiꞌi ni̱vi; chíndúꞌu̱ ra ña yeꞌe ño̱ꞌo no̱o̱ ni̱vi na o̱n váꞌa xíꞌin no̱o̱ ni̱vi na va̱ꞌa, ta sákoon ra sa̱vi̱ no̱o̱ ni̱vi na va̱ꞌa xíꞌin no̱o̱ ni̱vi na o̱n váꞌa. 46 Tá kíꞌvi ini ndó xíni ndó ndasaá kuiti ni̱vi na kíꞌvi ini xíni ndóꞌó, ta o̱n kundati ndó nakiꞌin ndó ñava̱ꞌa no̱o̱ Ndios, chi nda̱ ndiꞌi ni̱vi na káya si̱ꞌún xa̱ꞌa̱ nagobierno kíꞌvi ini nayóꞌo xíni na ni̱vi na kíꞌvi ini xíni ñaꞌá. 47 Tá káꞌa̱n ndó to̱ꞌon to̱ꞌó xíꞌin ndasaá kuiti natáꞌan ndó, ta, ¿yu kúu ka̱ ví ñava̱ꞌa kéꞌé ndó no̱o̱ inka̱ ni̱vi?, chi nda̱ ni̱vi na o̱n vása kándixa Ndios káꞌa̱n na to̱ꞌon to̱ꞌó xíꞌin táꞌan na. 48 Nda̱tán yóo Yivá yó Ndios ta̱va̱ꞌa, ta̱yi̱i̱, ta̱nda̱a̱, ñii ki̱ꞌva saá xíni̱ ñóꞌó kutaku̱ ndó ―káchí ta̱Jesús xíꞌin ni̱vi.