6
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
ndasaá xíni̱ ñóꞌó chindeé ni̱vi nandáꞌví
Ta tuku ni̱ka̱ꞌa̱n ta̱Jesús xíꞌin ni̱vi, káchí ra saá:
―Tá kéꞌé ndó ñava̱ꞌa ña kóni Ndios, ta kasa kuenda xíꞌin mi̱i ndó ña o̱n keꞌé ndó ñava̱ꞌa yóꞌo xa̱ꞌa̱ ña koto inka̱ ni̱vi. Saá chi tá ndasaá kuiti kéꞌé ndó ñava̱ꞌa xa̱ꞌa̱ ña kanóo va̱ꞌa to̱ꞌon ndó no̱o̱ inka̱ ni̱vi, ta saá Yivá yó Ndios, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no, o̱n taxi ra nda̱ ñii ñava̱ꞌa ndaꞌa̱ ndó. Ta saá, tá sáníꞌi ndó si̱ꞌún ndaꞌa̱ nandáꞌví, ta o̱n ka̱ꞌa̱n ndoso ndó xíꞌin ndiꞌi ni̱vi ña kéꞌé ndó saá. Chi ni̱vi na o̱vi̱ yuꞌu̱, tá sáníꞌi na si̱ꞌún ndaꞌa̱ nandáꞌví, ta káꞌa̱n ndoso na xíꞌin ndiꞌi na ndóo veꞌe ño̱ꞌo sinagoga, ta káꞌa̱n ndoso na xíꞌin ni̱vi yichi̱, chi kóni na ña kasa to̱ꞌó ñaꞌá na, saá chi kéꞌé na ñava̱ꞌa xíꞌin nandáꞌví. Ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, ñato̱ꞌó ña nákiꞌin na o̱vi̱ yuꞌu̱ ndaꞌa̱ inka̱ ni̱vi xa̱ꞌa̱ ña chíndeé na nandáꞌví, kúu ñii la̱á kuiti ñava̱ꞌa nakiꞌin na; saá chi o̱n ko̱ó ka̱ ñava̱ꞌa nakiꞌin na ki̱vi̱ ña va̱xi no̱o̱ Ndios. Ta saá ndóꞌó, tá sáníꞌi ndó si̱ꞌún ndaꞌa̱ nandáꞌví, ta va̱ꞌa ka̱ ña o̱n koni̱ nda̱ ñii ni̱vi yukía̱ taxi ndó, vará natáꞌan ndó kúu na, ta o̱n ndato̱ꞌon ndó xíꞌin na, ta saníꞌi seꞌé ndó ña̱ꞌa ndaꞌa̱ nandáꞌví. Ta saá Yivá yó Ndios, ta̱ xíto ña kéꞌé seꞌé ndó, taxi ra ñava̱ꞌa ndaꞌa̱ ndó xa̱ꞌa̱ ña sa̱níꞌi ndó ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús ndasaá va̱ꞌa ka̱ꞌa̱n ni̱vi xíꞌin Ndios
(Lc. 11:2-4)
Ta káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―Tá káꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios, ta o̱n keꞌé ndó nda̱tán kéꞌé ni̱vi na o̱vi̱ yuꞌu̱. Chi nayóꞌo kúsii̱ ní ini na yíta na no̱o̱ xíto ndiꞌi ni̱vi veꞌe ño̱ꞌo sinagoga, án yíta na yichi̱ no̱o̱ xíto kua̱ꞌa̱ ní ni̱vi ña káꞌa̱n na xíꞌin Ndios. Ta ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, ñato̱ꞌó ña nákiꞌin na o̱vi̱ yuꞌu̱ ndaꞌa̱ inka̱ ni̱vi xa̱ꞌa̱ ña káꞌa̱n na xíꞌin Ndios, kúu ñii la̱á kuiti ñava̱ꞌa nakiꞌin na; saá chi o̱n ko̱ó ka̱ ñava̱ꞌa nakiꞌin na no̱o̱ Ndios. Ta ndóꞌó, tá kóni ndó ka̱ꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios, ta ki̱ꞌvi ndó ini veꞌe ndó, ta nakasi ndó yéꞌé ndó, ta saá ka̱ꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios. Ta Yivá yó Ndios, ta̱a ta̱ o̱n vása kúchiño ndó koto ndó xíꞌin nduchu̱ no̱o̱ ndó, xíto ra ña kéꞌé seꞌé ndó, ta taxi ra ñava̱ꞌa ndaꞌa̱ ndó xa̱ꞌa̱ ña káꞌa̱n ndó xíꞌin ra.
’Tá káꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios, ta o̱n ka̱ꞌa̱n ndó to̱ꞌon ña o̱n vása ndáya̱ꞌví, nda̱tán káꞌa̱n ni̱vi na o̱n vása ndíko̱n Ndios, chi xáni si̱ni̱ na Ndios koni̱ so̱ꞌo ra na xa̱ꞌa̱ ña kua̱ꞌa̱ ní to̱ꞌon káꞌa̱n na. O̱n váꞌa ka̱ꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios nda̱tán káꞌa̱n nayóꞌo, chi Yivá yó Ndios xíni̱ va̱ꞌa ra yu kúu ña xíni̱ ñóꞌó no̱o̱ ndó ta ta̱ꞌán ka̱ ndukú ndó ña no̱o̱ ra ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
Ta tuku káchí ra saá:
―Tá káꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios, saá kachí ndó:
Tata Yivá yó, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no,
ná kanóo síkón ní ñato̱ꞌó ún.
10 Ná kama kixaa̱ ki̱vi̱ kaꞌnda chiño ún no̱o̱ ndiꞌi ni̱vi.
Nda̱tán yóo ñoyívi ni̱no kísa ndivi ndiꞌi na ña kóni ún, ñii ki̱ꞌva saá ñoyívi yóꞌo ná kasa ndivi ndiꞌi ni̱vi ña kóni ún.
11 Ndiꞌi saá ki̱vi̱ taxi ún ña xíni̱ ñóꞌó kuxu ndi̱.
12 Ta kasa káꞌno ini ún xa̱ꞌa̱ kua̱chi ndi̱, nda̱tán kísa káꞌno ini mi̱i ndi̱ xa̱ꞌa̱ ni̱vi na kéꞌé ña o̱n váꞌa xíꞌin ndi̱.
13 Tá xóꞌvi̱ ndi̱ tondóꞌó, ta chindeé ún ndi̱ꞌi̱ ña o̱n ki̱ꞌvi ndi̱ kua̱chi, ta saka̱ku ún ndi̱ꞌi̱ no̱o̱ ndiꞌi ña o̱n váꞌa.
Chi yóꞌó kúu ta̱ xáꞌnda chiño, yóꞌó kúu ta̱ kómí ndee̱, ta ndiꞌi ni̱vi kasa káꞌno na yóꞌó ndiꞌi saá ki̱vi̱ ña va̱xi. Saá ná koo ña.
Saá ka̱ꞌa̱n ndó xíꞌin Ndios ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
14 Ta káchí ka̱ ra saá xíꞌin na:
―Tá kasa káꞌno ini ndó xa̱ꞌa̱ ni̱vi na kéꞌé ñandiva̱ꞌa xíꞌin ndó, ta saá Yivá yó Ndios, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no, kasa káꞌno ini ra xa̱ꞌa̱ ndó. 15 Tá o̱n kasa káꞌno ini ndó xa̱ꞌa̱ kua̱chi ni̱vi, ta saá Yivá yó Ndios o̱n kasa káꞌno ini ra xa̱ꞌa̱ kua̱chi ndó ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús ndasaá xíni̱ ñóꞌó koo soꞌon ni̱vi
16 Ta káchí ta̱Jesús xíꞌin na:
―Tá yóo soꞌon ndó ña kasa to̱ꞌó ndó Ndios, ta o̱n ndasa chuchú ndó no̱o̱ ndó, nda̱tán yóo no̱o̱ ni̱vi na o̱vi̱ yuꞌu̱, chi nayóꞌo sánáꞌa na ña chuchú no̱o̱ na, ña kunda̱a̱ ini inka̱ ni̱vi ña yóo soꞌon na. Ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, ñato̱ꞌó ña nákiꞌin na o̱vi̱ yuꞌu̱ ndaꞌa̱ inka̱ ni̱vi xa̱ꞌa̱ ña yóo soꞌon na, kúu ñii la̱á kuiti ñava̱ꞌa nakiꞌin na; saá chi o̱n ko̱ó ka̱ ñava̱ꞌa nakiꞌin na no̱o̱ Ndios. 17 Ta ndóꞌó, tá yóo soꞌon ndó, ta nakata ndó no̱o̱ ndó, ta nachoꞌon ndó si̱ni̱ ndó. 18 Ta saá ni̱vi o̱n kunda̱a̱ ini na ña yóo soꞌon ndó. Ta Yivá yó Ndios, ta̱a ta̱ o̱n vása kúchiño ndó koto ndó xíꞌin nduchu̱ no̱o̱ ndó, xíto ra ña kéꞌé seꞌé ndó, ta taxi ra ñava̱ꞌa ndaꞌa̱ ndó xa̱ꞌa̱ ña yóo soꞌon ndó ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús
xa̱ꞌa̱ ñakuíká ndinoꞌo yóo ñoyívi ni̱no
(Lc. 12:33-34)
19 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―O̱n ndukú ndó taan va̱ꞌa ndó ñakuíká ñoyívi yóꞌo, chi ñoyívi yóꞌo yóo tikisin xáxi ndiꞌi rí ña, ta inka̱ ñakuíká kivi kuxéꞌé ña ta ndiꞌi xa̱ꞌa̱ ña, án nakuíꞌná kivi ki̱ꞌvi na veꞌe ndó ta kasa kuíꞌná na ñakuíká ndó. 20 Va̱ꞌa ka̱ kasa ndivi ndó ndiꞌi ña kóni Ndios, ta saá kukomí ndó ñakuíká ndinoꞌo ñoyívi ni̱no, chi ñoyívi ni̱no o̱n ko̱ó tikisin, ni o̱n kuxéꞌé ña̱ꞌa, ni nakuíꞌná o̱n ki̱ví kasa kuíꞌná na ñakuíká ndinoꞌo ña yóo ñoyívi ni̱no. 21 Saá chi no̱o̱ ñóꞌo ñakuíká kómí ndó, kán yóo níma̱ ndó xíꞌin si̱ni̱ ndó ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xa̱ꞌa̱ ñoꞌo̱ yéꞌe ini ni̱vi
(Lc. 11:34-36)
22 Ta tuku ni̱ka̱ꞌa̱n ta̱Jesús xíꞌin ni̱vi, káchí ra saá:
―Nda̱tán yóo ñoꞌo̱ ña yéꞌe, saá yóo nduchu̱ no̱o̱ yó. Tá va̱ꞌa yóo nduchu̱ no̱o̱ ndó, ta va̱ꞌa yéꞌe ndiꞌi ini ndó, saá va̱ꞌa kunda̱a̱ ini ndó ñanda̱a̱. 23 Tá o̱n vása va̱ꞌa yóo nduchu̱ no̱o̱ ndó, ta naa ní ini ndó. Saá chi xáni si̱ni̱ ndó xíka ndó xíꞌin ñoꞌo̱ yéꞌe, ta o̱n si̱ví ñanda̱a̱ kúu ña. Ta saá, ¡nda̱chun naa ní ini ndó! ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa ta̱Jesús xa̱ꞌa̱ si̱ꞌún
(Lc. 16:13)
24 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―Nda̱ ñii ta̱a o̱n ki̱ví kasa chiño ra no̱o̱ o̱vi̱ patrón. Tá yóo o̱vi̱ patrón ra, ta kivi kukiꞌvi ini ra koni ra ñii ra, ta kusaa̱ ini ra koni ra ta̱ inka̱. Ta kivi kusii̱ ini ra kasa chiño ra xíꞌin ñii ra, ta o̱n kuaꞌa ra kasa chiño ra xíꞌin ta̱ inka̱. To̱ꞌon yóꞌo káchí ña saá: Tá Ndios kúu ta̱ xáꞌnda chiño no̱o̱ yó, ta o̱n ki̱ví taxi yó kaꞌnda chiño si̱ꞌún no̱o̱ yó ―káchí ta̱Jesús.
To̱ꞌon yóꞌo sa̱náꞌa xa̱ꞌa̱ Ndios
táxi ra ña xíni̱ ñóꞌó ndaꞌa̱ ndiꞌi sa̱ꞌya ra
(Lc. 12:22-31)
25 Ta tuku káchí ta̱Jesús saá xíꞌin na:
―Ta káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, o̱n kundiꞌi ini ndó xa̱ꞌa̱ ña xíni̱ ñóꞌó kutaku̱ ndó, ni o̱n kundiꞌi ini ndó mí kixi ña kuxu ndó, ña koꞌo ndó, ni o̱n kundiꞌi ini ndó xa̱ꞌa̱ tiko̱to̱ ña kundixin ndó ñoyívi yóꞌo, saá chi níma̱ yó ndáya̱ꞌví ní ka̱ ña no̱o̱ ña xíxi yó, ta yi̱kí ko̱ñu yó ndáya̱ꞌví ní ka̱ ña no̱o̱ tiko̱to̱ yó. 26 Ta koto ndó ndasaá táku̱ tísaa, ni o̱n vása chíꞌi rí, ni o̱n vása nákaya rí ña xáxi rí, ni o̱n vása táan va̱ꞌa rí ña xáxi rí. Mi̱i Yivá yó Ndios, ta̱ yóo ñoyívi ni̱no, táxi ra ña xáxi tísaa yóꞌo. Ta ndóꞌó, ndáya̱ꞌví ní ka̱ ndó no̱o̱ tísaa. 27 Ta ndóꞌó, o̱n si̱ví xíꞌin ña ndíꞌi ní ini ndó kúu ña kúchiño ndó sakuaꞌno síkón ka̱ ndó xíꞌin mi̱i ndó, chi ñii la̱á Ndios kúu ta̱ xáꞌnda chiño ndasaá ki̱ꞌva síkón koo ndó.
28 ’¿Nda̱chun ndíꞌi ini ndó xa̱ꞌa̱ tiko̱to̱ ña xíni̱ ñóꞌó ndó? Koto ndó ndasaá livi ndáxaa yita ña yóo yuku̱; yita yóꞌo o̱n vása kísa chiño ña, ni o̱n vása kísa va̱ꞌa ña tiko̱to̱ ña. 29 Ta ndixa káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, vará ta̱rey Salomón, ta̱kuíká ní xi̱kuu ra, ta xi̱komí ní ra kua̱ꞌa̱ ní tiko̱to̱ va̱ꞌa, ta yita ña yóo yuku̱ livi ní ka̱ ña no̱o̱ tiko̱to̱ va̱ꞌa ña xi̱ndixin ta̱yóꞌo. 30 Vará nda̱ loꞌo ki̱vi̱ táku̱ yita válí yuku̱, chi ñii ki̱vi̱ ndáxaa ña, ta inka̱ ki̱vi̱ ndáꞌva̱ ña, ta saá táan na ña ini xi̱to̱n ko̱ko̱ ña, ta Ndios ndáa ra ña, ta ndátón sákundixin ra ña. Ñayóꞌo sánáꞌa ndí Ndios ndáa va̱ꞌa ra ndóꞌó, chi ndóꞌó ndáya̱ꞌví ní ka̱ ndó no̱o̱ yita válí. ¿Nda̱chun loꞌo ní kándixa ndó Ndios ña kundaa ra ndóꞌó? 31 Ta saá o̱n kundiꞌi ini ndó, ta ni o̱n ka̱ꞌa̱n ndó, kachí ndó saá: “¿Mí kixi ña kuxu yó? ¿Mí kixi ña koꞌo yó? ¿Mí kixi ña kundixin yó?”, o̱n kachí ndó saá. 32 Chi ni̱vi na o̱n vása ndíko̱n Ndios kúu ni̱vi na ndíꞌi ní ini xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo. Ta Yivá yó Ndios xíni̱ va̱ꞌa ra yu kúu ndiꞌi ña xíni̱ ñóꞌó yó. 33 Ta mi̱i ndó, ndinoꞌo ini ndó ná kundiko̱n ndó yichi̱ no̱o̱ xáꞌnda chiño Ndios, ta kasa ndivi ndó ndiꞌi ña kóni mi̱i ra, ta ndixa Ndios taxi ndiꞌi ra ña xíni̱ ñóꞌó ndaꞌa̱ ndó. 34 Ta saá o̱n kundiꞌi ní ini ndó xa̱ꞌa̱ ña koni̱ ñóꞌó no̱o̱ ndó ki̱vi̱ ña va̱xi. Ndiꞌi saá ki̱vi̱ kómí ndó tondíni, ta Ndios xíni̱ ra taxi ra ndiꞌi ña xíni̱ ñóꞌó ndaꞌa̱ ndó ki̱vi̱ vitin. Ta o̱n kundiꞌi ini ndó xa̱ꞌa̱ ki̱vi̱ taa̱n ―káchí ta̱Jesús xíꞌin ni̱vi.