25
Ra̱ Pablo bi̱ nya̱ui ra̱ Festo.
Nu̱na̱ ra̱ Festo p'ʉya, bi̱ ma di bɛntrá̱ cargo ngue di̱ ngobierno. Ja rá̱ hyu̱ patho xi bɛntrá̱ cargo p'ʉ Cesarea p'ʉya, ja bá̱ nɛ̱xpʉ ngue i̱ ma Jerusalén. Mi̱ zømp'ʉ Jerusalén, nu̱'ʉ yø hmu̱ yø mmäcja̱, 'nɛ̱'ʉ yø judío ta̱te ngue t'ɛ̱c'ɛ̱i̱, bi̱ map'ʉ 'bʉhra̱ Festo ngue di ya̱pra̱ Pablo. Bi 'yäpra̱ ma̱te ngue da̱ pɛnnba̱bi̱ ra̱ Pablo di 'yɛ̱'a̱ Jerusalén. Nu̱'ʉ yø judío di ya̱pa̱te p'ʉya, ya xi̱ nhɛca̱hya̱ ngue da̱ hyo ra̱ Pablo p'ʉ ja ra̱ 'yu̱. Mi̱ da̱hra̱ Festo p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱:
―Ya m'mädi p'ʉ Cesarea na̱ ra̱ Pablo. Pɛ ya hi̱mma̱ ya'atho ga̱ pengä p'ʉ Cesarea. Nu̱'ʉ yø n'yohʉ ɛxa̱ ha̱ ra̱ ts'ɛdi ngue di ya̱pra̱ Pablo, guí xihmʉ ngue ga̱ mmäcähe Cesarea ngue'mø ja rá̱ ts'oqui ra̱ Pablo, da̱ zä gui ya̱phʉ.
Pɛ nu̱na̱ ra̱ Festo, comma̱ ma̱nhya̱to ma̱ pa, ogue n'nɛt'a ma̱ pa, bá̱ m'mʉ'a̱ Jerusalén. Bá̱ pengui̱, bí 'yɛ̱'a̱ Cesarea p'ʉya. Mi̱ hyaxpʉya, bi̱ mi̱p'ʉ ja rá̱ nthu̱ts'i̱ hu̱'mø øtra̱ ts'ʉt'abi. Bi̱ ma̱nda bá̱ ts'i ra̱ Pablo p'ʉya. Nu̱'mø mi̱ yʉt'a̱mbo ra̱ Pablo, bi̱ mäs'yø judío xpí 'yɛ̱'a̱ Jerusalén ngue di ya̱pi̱. Xa̱ngu̱ yø hya̱ ja ma̱n'ʉ gue gui ya̱pi̱, pɛ yø judío hi̱ngui̱ sä di ja ma̱jua̱ni̱'a̱ te mma̱. Mi̱ da̱hra̱ Pablo p'ʉya ngue di̱ nya̱ni̱, bi 'yɛ̱na̱:
―Nu̱gä hi̱n tema̱ ts'oqui dí øt'e. Ni̱ xi̱nga̱ guehra̱ ley da̱ t'ɛ̱ngui̱ hi̱ndí̱ nnu̱ ma̱nho, ni̱ xi̱nga̱ guehra̱ da̱ni̱ja̱, ni̱ xi̱nga̱ guehra̱ da̱st'abi Roma ngue di ti̱nnga̱ ma̱ ts'oqui.
Pɛ nu̱na̱ ra̱ Festo, bi̱ ne ngue da̱ nu̱ ma̱nho yø judío. Ja̱na̱ngue bi 'yɛ̱mbra̱ Pablo:
―¿Ua guí̱ nne gdi̱ ma Jerusalén, ja ga̱ni̱ hocä p'ʉ ni̱ asunto?
10 Mi̱ da̱hra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱:
―Nu̱ua 'bʉhra̱ ts'ʉt'abi bi 'yɛ̱xra̱ da̱st'abi Roma. Ja i ja ngue da̱ tha̱sca̱gui̱ ua ra̱ güɛnda. Nu̱'i̱ guí pa̱di̱ xa̱nho ngue hi̱n tema̱ nts'o dí ørpä yø judío. 11 Nu̱'mø ngue di ja ma̱ ts'oquigä, ogue xtí̱ nɛ̱qui̱ n'na ra̱ hya̱ ngue ni̱ 'yu̱p'ʉ ga̱ tu̱, hi̱ndí su̱ ga̱ tu̱gä. Pɛ nu̱'mø ngue hi̱n tema̱ hya̱ di̱ nɛ̱qui̱'a̱ te gui ya̱jpä ya 'bʉcua, hi̱njonda̱ zä di dägui ngue ga̱ sogä yø 'yɛyʉ. Ma̱n'na xa̱nho ngue ga̱ thocä p'ʉ 'bʉhra̱ da̱st'abi Roma 'mø.
12 Nu̱na̱ ra̱ Festo, nu̱ya yø n'yohʉ di̱ nfäxui p'ʉ ja ra̱ ts'ʉt'abi, bi̱ nhɛca̱hya̱ ngue bi zänni̱ te da̱ 'yøt'e. Bi 'yɛ̱mbra̱ Pablo p'ʉya:
―Guí ädi guí thop'ʉ 'bʉhra̱ da̱st'abi Roma. Pɛ ja gdi̱ ma p'ʉya.
Ra̱ Pablo i 'bäp'ʉ 'bʉhra̱ ts'ʉt'abi Agripa.
13 Mi̱ ma njammi̱ pa p'ʉya, bi̱ map'ʉ Cesarea na̱ ra̱ ts'ʉt'abi Agripa, ni̱ n'youi rá̱ nju̱ Berenice, ngue bí zɛngua ra̱ Festo. 14 Pɛ bá̱ m'mʉp'ʉ njammi̱ pa p'ʉya, nu̱na̱ ra̱ Festo bi xihra̱ ts'ʉt'abi'a̱ rá̱ asunto ra̱ Pablo. Bi 'yɛ̱mbi̱:
―Gosque 'bʉcua n'na ra̱ n'yohʉ ngue m'mäditho, bi zocua 'mø mi̱ nts'ʉt'abi ra̱ Félix. 15 Nu̱'mø da̱mbá̱ 'yogä p'ʉ Jerusalén, nu̱'ʉ yø hmu̱ yø mmäcja̱ co 'nɛ̱'ʉ yø n'yohʉ 'bɛt'o ngue yø judío, bi̱ map'ʉ dí 'bʉi. I ädi ngue da̱ ma ma̱ sentencia na̱ ra̱ n'yohʉ na̱. 16 Pɛ nu̱gä p'ʉya dí ɛ̱mbi̱: “Nu̱ ra̱ da̱st'abi Roma hi̱ndi costumbra ngue to sä di sentencia'a̱ ngue da̱ tho, mɛ̱nte tobe hi̱ndi̱ n'yu̱nnba̱ hmi̱ui rá̱ nsʉiui'a̱ ma̱ ya̱pi̱, para ngue da̱ fa̱di̱ ndana̱ gue'a̱ di du̱nna̱ hya̱”. 17 Ja̱na̱ngue nu̱'mø mi̱ zøcua'ʉ ya, hi̱ndá̱ 'bɛtä ra̱ tiempo. 'Bexque'a̱ 'mø mi̱ hyats'i, dá̱ magä p'ʉ ja ra̱ ts'ʉt'abi. Dá̱ ma̱ndagä bá̱ ts'i'a̱ ra̱ n'yohʉ p'ʉya. 18 Dí ɛ̱ngä ngue mi̱ ja rá̱ ts'oqui, pɛ nu̱'mø mi̱ zø'ʉ yø ya̱pa̱te p'ʉya, hi̱n tema̱ ts'oqui bi̱ nɛ̱qui̱ ngue'ʉ yø hya̱ gui̱ ya̱pi̱. 19 Nu̱'a̱ ra̱ hya̱ gui̱ nya̱pi̱, gue'ʉ yø nt'ɛ̱c'ɛ̱i̱ yø judío'a̱, 'nɛ̱'a̱ n'na ra̱ n'yohʉ bi du̱ ni̱ hu̱ ngue ra̱ Jesús, i̱ mma̱nna̱ Pablo ngue 'bʉi. Gue'a̱ ga̱ nzʉ'a̱ ya. 20 Nu̱gä p'ʉya, hi̱ndí̱ pa̱di̱ ha gda̱ japi ga̱ øt'ä ra̱ ts'ʉt'abi tengu̱ na̱ ra̱ hya̱ na̱. Ja̱na̱ngue dá̱ ännä ra̱ Pablo p'ʉya, ngue'mø da̱ ne xtí̱ ma Jerusalén, ja xta̱bá̱ njap'ʉ ra̱ ts'ʉt'abi na̱ ra̱ hya̱ na̱. 21 Pɛ ra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yädi ngue da̱ thop'ʉ 'bʉhra̱ Augusto nu̱na̱ nda̱st'abi p'ʉ Roma. Dá̱ ma̱nda p'ʉya ngue bi sigue bi 'bädi, 'be da̱ bonnga̱gui̱ ja ga̱ pɛnhni̱, di̱ map'ʉ 'bʉhra̱ da̱st'abi Roma.
22 Mi̱ da̱hra̱ Agripa p'ʉya, bi 'yɛ̱mbra̱ Festo:
―Xquet'a̱ dí̱ nne ga̱ øcä te da̱ ma̱nna̱ ra̱ n'yohʉ na̱.
Ra̱ Festo bi 'yɛ̱mbi̱:
―'Bex hni̱xu̱di̱ gui 'yøde te da̱ ma̱nya 'mø.
23 Mi̱ hyaxpʉya, nu̱na̱ ra̱ Agripa 'nɛ̱hra̱ Berenice bi yʉrbʉ ja ra̱ cuarto bi̱ nja ra̱ hya̱. Xa̱ndøngu̱ p'ʉ ni̱ 'yo, tengu̱tho 'mø di sänni̱go. Ni̱ n'yohʉ yø hmu̱ yø soldado, 'nɛ̱'ʉ yø n'yohʉ 'bɛt'o p'ʉ ja ra̱ hni̱ni̱. Bi̱ ma̱nda ra̱ Festo p'ʉya ngue bá̱ ts'i ra̱ Pablo. 24 Bi 'yɛ̱nna̱ Festo p'ʉya:
―Ague grá̱ da̱st'abi Agripa, gätho ya yø n'yohʉ 'daua xtá̱ mpɛtihʉ ya. Xa̱ngu̱ yø judío bi xiqui ngue hi̱ngui̱ nnu̱ ma̱nho na̱ ra̱ n'yohʉ 'bʉcua, ngu̱p'ʉ Jerusalén, ngu̱ua Cesarea. Hi̱ngui̱ säya yø ja̱'i̱ xiqui ngue jatho da̱ tho na̱ ra̱ n'yohʉ na̱. 25 Pɛ nu̱gä p'ʉya, dí ti̱ngä ngue hi̱n tema̱ ts'oqui di øt'e ngue sä da̱ tho. Nu̱na̱ ra̱ Pablo ädi ngue da̱ thop'ʉ 'bʉhra̱ Augusto nu̱na̱ nda̱st'abi p'ʉ Roma. A nu̱yá, dí sänni̱ ngue ga̱ pɛnnba̱bi̱ ya. 26 Pɛ nja ngue nu̱na̱ ra̱ n'yohʉ dí̱ nne ga̱ pɛnnba̱bi̱ na̱ ma̱ hmu̱ ra̱ da̱st'abi, ma̱dits'ʉ tema̱ hya̱ dí ti̱nnbi̱ ngue di ja ts'ɛdi ga̱ pɛnnbi̱. A nu̱yá, dá̱ sigä ua ha guí 'bʉhmʉ ya. Ma̱ da̱tho go nná̱ sin'na̱'i̱ ya grá̱ ts'ʉt'abi Agripa, ngue guí jua̱nnba̱bi̱ xa̱nho ha ɛxa̱ hanja rá̱ asunto. Nu̱'a̱ ra̱ hya̱ da̱ bønna̱ ne p'ʉya, gue'a̱ da̱ cuatra̱ sʉcua̱ ga̱ pɛnnba̱ ra̱ da̱st'abi'a̱. 27 Porque nu̱p'ʉ nná̱ bɛ̱ngä, ɛ̱na̱ gue hi̱ngui̱ pønna̱ güɛnda ngue ga̱ pɛnhna̱ n'na ra̱ ofädi, 'nɛ̱ hi̱nda̱ mɛp'ʉ ja ra̱ sʉcua̱'a̱ ra̱ hya̱ gui̱ nya̱pi̱.